• V nedeľu 7. júna 2020 zomrel po dlhej a ťažkej chorobe v Rijeke v Chorvátsku slovenský kameraman Igor Luther - ktorý svojím mimoriadnym talentom a tvorbou presiahol hranice Slovenska. Spolupracoval s takými režisérmi, ako napríklad Juraj Jakubisko, Stanislav Barabáš, Andrzej Vajda a stál aj za kamerou filmu Plechový bubienok z roku 1979, diela režiséra Volkera Schlöndorffa, oceneného Oscarom za najlepší cudzojazyčný film - nafilmovaného podľa rovnomennej knižnej predlohy nemeckého prozaika a dramatika, básnika i výtvarníka Güntera Grassa z roku 1959. V januári tohto roka si Igor Luther prevzal z rúk prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej štátne vyznamenanie - Pribinov kríž I. triedy. •
• Igor Luther sa narodil 5. augusta 1942 v Jakube - dnes je to časť Banskej Bystrice. Študoval odbor kamery na pražskej Filmové a televizní fakultě Akademie múzických umění v Praze v mimoriadne tvorivých 60. rokoch minulého storočia a už počas štúdií spolupracoval s režisérom Elom Havettom na školských filmochSvatá Jana z roku 1963, 34 dnů absolutního klidu z roku 1965 a Předpověď: nula z roku 1966 či s Jurajom Jakubiskom na filme Déšť z roku 1965, ktorý získal významné ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Bergame v roku 1967. Jeho spolupráca s Jurajom Jakubiskom pokračovala aj po absolvovaní vysokoškolských štúdií - v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Stál za kamerou hraného debutu Juraja Jakubiska Kristove roky z roku 1967 a o dva roky neskôr spolu nakrútili film Vtáčkovia, siroty a blázni. Kameramanská práca Igora Luthera vo filme Kristove roky zaujala francúzskeho režiséra Alaina Robbe-Grilleta, s ktorým nakrútil slovensko-francúzske koprodukčné filmy Muž, ktorý luže z roku 1968 a Eden a potom... z roku 1970. •
• Začiatkom 70. rokov Igor Luther emigroval do Nemecka, kde sa natrvalo usadil a spolupracoval s predstaviteľmi mladého nemeckého filmu Michaelom Verhoevenom a Ulrichom Schamonim, ale aj s ďalším slovenským emigrantom Stanislavom Barabášom, s ktorým v tomto období nakrútil niekoľko televíznych filmov. Úspech mu priniesla spolupráca s režisérom Volkerom Schlöndorffom na filmePlechový bubienok - Die Blechtrommel, ktorý získal Zlatú palmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes a Oscara za najlepší cudzojazyčný film. S Volkerom Schlöndorffom nakrútil aj film Služobníčkin príbeh - The Handmaid's Tale z roku 1990, s poľským režisérom Andrzejom Wajdom veľmi oceňovanú, výpravnú historickú drámu Danton z roku 1983. •
• Upútavka na film Plechový bubienok (3:33 minúty). •
• Upútavka na film Danton (2:36 minúty). •
• Igor Luther sa koncom 90. rokov pracovne vrátil do Prahy, kde nakrútil filmPostel (1998) režiséra Oskara Reifa, poviedku Riziko z filmu Praha očima... režiséra Artemia Benkiho (1999), spolupracoval aj na dokumente Noční hovory s matkou (2001) režiséra Jana Němca. S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom, nakrútil filmy Tango s komármi (2009) a Krok do tmy (2014). Za svoju prácu získal množstvo významných ocenení. Je držiteľom nemeckého filmového ocenenia Golden Camera za televízne filmy Inferno (réžia Stanislav Barabáš, 1972) a Ein unheimlich starker Abgang (réžia Michael Verhoeven, 1973), národnej filmovej ceny Slnko v sieti za výnimočný prínos do slovenskej kinematografie za rok 2016, ceny Asociácie slovenských kameramanov Kamera 2017 za prínos do československej a svetovej kinematografie. V januári 2020 bol ocenený štátnym vyznamenaním Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie. •
• „Igor bol nekompromisný. To sa dnes už na ulici našej slovenskej malomeštiackej reality veľmi nevidí. Bol iný a asi aj preto dosiahol vyššie ako my ostatní. Niekedy to bolelo. Jeho samého - aj tých, ktorí s ním pracovali, žili. Od nedele už jeho nekompromisnosť nemusí bolestivo bojovať so svetom a s obrazmi okolo neho. Bolesť je preč a zostali iba obrazy, filmy,“ povedal o Igorovi Lutherovi režisér a producent Ivan Ostrochovský, ktorý o ňom v posledných dvoch rokoch pracoval na jeho projekte Autoportrét, dodajúc: „Martin Šulík mi raz povedal: ,Latku si treba nastaviť tak vysoko, aby sme ju mohli podliezať so vztýčenou hlavou.´ S Igorom odišiel ďalší kúsok generácie, ktorá slovenskému filmu takúto pomyselnú latku nastavila. Dodnes sa snažíme, aby sme ju aspoň sem-tam, z času na čas, s hrdosťou podliezli.“ •
• Televízny portrét Igora Luthera (© TA3, 2017) (27 minút). •
• Igor Luther - Databáza Slovenského filmového ústavu --- link. •
• Igor Luther - Česko-Slovenská filmová databáze --- link. •
• zdroje článku: •
• Tlačová správa Slovenského filmového ústavu a archív autora --- link. •
