• V Galérii v podkroví v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici na Lazovnej ulici č. 9 sa
vo štvrtok 12. marca 2020 o 17:30 hodine
uskutoční
vernisáž výstavy
Igor Faško: Labyrinty
(maľba a plastika)
Hudobní hostia vernisáže: Matej Háasz a Dajana Margetová
Výstava potrvá do soboty 25. apríla 2020
Výstava predstaví najnovšiu postmodernú tvorbu architekta, dizajnéra, sochára, výtvarníka, kresliara, maliara - umelca, žijúceho a tvoriaceho na Slovensku a v Nemecku. •
• "Výstava je nazvaná podľa Minóovho labyrintu, ktorý nachádzame v gréckej mytológii, a súvisí s mojím dlhoročným pozorovaním a analyzovaním našej spoločnosti - a to nielen slovenskej. Súčasne chcem výstavou odkázať na esej Ornament masy, ktorej autorom je Siegfried Kracauer - nemecký spisovateľ, sociológ, kultúrny a filmový teoretik, žijúci v rokoch 1889 až 1966 v Nemecku a v Spojených štátoch amerických," píše mi z nemeckej diaľky Igor Faško a dopĺňa: "Moja snaha bola výtvarne pojednať o našej súčasnosti, hlavne o paradoxe neobmedzeného pokroku vied, ktorý nás robí stále viac a viac neslobodnými - a vypovedať o tom, čo nás napriek tomu prevratnému a rýchlemu pokroku neraz robí aj nespokojnými, nešťastnými, dokonca to často v ľuďoch prebúdza nenávisť, agresivitu, sklony k násiliu aj páchanie násilností voči iným, a to v rôznych formách i rovinách... V rámci toho neobmedzeného, pribúdajúceho vedeckého pokroku, pod vplyvom informačných technológií, internetu, sociálnych sietí, v neustálom prudkom prúde informácií a podobne, dochádza k digitalizáci nášho sveta - sveta, v ktorom žijeme. Ale náš, ľudský, človečenský svet vždy bol, stále je a vždy bude analógový, pretože človek je analóg a takým i natrvalo ostane." •
• Nosným dielom banskobystrickej výstavy Igora Faška je obraz, namaľovaný podľa Faškovho konceptu, obraz má názov Muddy Waters House For Yoko Ono. Tento koncept, spomedzi ďalších, si vlani vybrala pre svoj Water Event v rámci svojej výstavy v Museum der bildende Künste v Lipsku samotná Yoko Ono - bývalá manželka Johna Lennona z The Beatles - s jej kurátorom Jonom Hendricksom. (V závere článku je pozývací list na Water Event.) Lipská výstava mala názov Peace Is Power - a bola to veľkolepá udalosť v rámci Nemecka, ale i Európy. "Yoko Ono kvôli vysokému veku, bohužiaľ, na vernisáži výstavy nebola, ale i tak to bol obrovský zážitok nielen pre nás, vystavujúcich umelcov," spomína si Igor Faško. •
• "Zamotávame sa do labyrintov, do akýchsi príbytkov, pripomínajúcich dokonalé ulity, dokonca neraz sú kópiami rôznych ulít," vysvetľuje Igor Faško a uvažuje: "Východisko z labyrintu vždy býva zložité, aj vychádzanie z ulít, ich opúšťanie, je náročné. Samozrejme - v dobrej rozprávke sa vždy všetko končí výborne, dobre - lenže my sme už dávno a dobrovoľne zbavili náš svet rozprávok a mýtov. Zjednodušili sme ho na efektivitu, na prosperitu, na rast, na pohodlnosť, na konzum. To duchovné v nás a okolo nás je ak nie už umlčané, tak je stále intenzívnejšie umlčiavané - a to nie je dobrým znamením pre človeka, spoločnosť." •
• V súvislosti s konceptom, vystaveným v Lipsku, Igor Faško hovorí o silnom impulze, ktorý výstava znamenala pre neho aj ostatných vystavujúcich umelcov a umelkyne z Nemecka. Posmelilo ho to ešte viac do tvorby konceptu labyrintov ako pokračovania jeho programu, ktorý rozvíja už niekoľko rokov. Ide o program - koncept príbytkov, priestorov, ktorý je jednoduchý a zároveň zložitý a kladie rôzne otázky: 'Kam smerujeme?' 'Čo nás čaká?' 'Budeme vedieť nájsť východiská do ďalšej dobrej existencie v našej spoločnosti, ktorá sa mení v labyrint a je stále viac komplikovaná?' Spomínaný Ornament masy je podľa umelca všadeprítomný, nesieme ho so sebou, je v nás - a my si, bohužiaľ, ani neuvedomujeme, ako mu podliehame, ako nás formuje a s istotou ovláda. •
• Historik a teoretik umenia Miroslav Haľák, ktorý výstavu Igora Faška v Banskej Bystrici otvorí, k výstave a ku konceptu diel na nej hovorí: "Ak zbavíme labyrint jeho starovekej funkcie spochybňovania úsudku a klamu zmyslov - ostane nám 'len' hra línií v réžii matematického poriadku a estetickej pútavosti a istá iracionalita tajomstva. Zároveň je už vo svojom mýtickom pôvode pojem labyrintu, bludiska spájaný s architektúrou." Podľa Haľáka Faško výborne výtvarne definuje labyrint ako plošnú víziu utopického stretu hmôt, farieb, priestoru a prázdnoty. Kontrast medzi výplňou, priečkou, nosným prvkom, premostením a medzi otvorom, dierou, priekopou je pre Faška elementárnym výrazovým prostriedkom, ktorý umelca demaskuje ako vizuálneho konštruktivistu. Ale nedeje sa tak v totalitnom význame manifestu De Stijlu holandského maliara Pieta Mondriana, ani v duchu, v intenciách suprematizmu Kazimira Maleviča. "Vo Faškových postmoderných alúziách na geometricko-predmetnú a opartovú maľbu ide skôr o pútavé a príťažlivé vysvetľovanie eseje Ornament masy od Kracauera z roku 1963 - teda o znázorňovanie pohybov beztvárej spoločnosti v symbolickom priestore. Tým priestorom je práve labyrint ako bezvýchodisková situácia pre človeka či pre spoločnosť alebo i ľudstvo, a to v symbolickom priestore, kde sa Faškove labyrinty nachádzajú. Súčasne Faškove labyrinty líniami a farebnosťou konštrukcií pohltia každého pozorovateľa, kto sa do nich pohrúži a bude v nich hľadať vlastné interpretácie a pre skutočné labyrinty príznačné východiská či úniky." •
• Výstavu Igor Faško: Labyrinty (maľba a plastika) organizujú:
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Slovenská výtvarná únia, Fond výtvarných umení a vystavujúci umelec. •
• zdroje článku: •
• Korešpondencia autora s umelcom a archívy autora. •
