Za cudzincami

• Slovenské hospodárstvo sa bez zahraničnej pracovnej sily nezaobíde. Bez nej môže naša ekonomika stagnovať, upadať. Na druhej strane stúpa záujem cudzincov o prácu u nás. •

Písmo: A- | A+

Zdá sa, že cudzinci na Slovensku budú čoskoro tvoriť významnú, silnú aj početnú skupinu zamestnancov, predovšetkým v tých odvetviach priemyslu i poľnohospodárstva, kde je u nás dlhodobý nedostatok pracovných síl. Na druhej strane evidentne rastie záujem cudzincov zamestnávať sa na Slovensku. Pre to všetko Vláda Slovenskej republiky v okótbri 2018 prijala novú Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2019. Stratégia - ktorá sa netýka len záujemcov o prácu u nás z Ukrajiny, zo Srbska, ale aj z iných krajín - administratívne zjednoduší príchod cudzincov za prácou na Slovensko a ich následné zamestnávanie. Naša vláda aj zamestnávatelia si jednoznačne uvedomujú nielen to, aká je aktuálna situácia na našom pracovnom trhu, ale aj jej vývoj a perspektívy. Slovensko pritom nie je jedinou krajinou v Európe, ktorá sa snaží získavať potrebné pracovné sily zo zahraničia. V podobnej situácii je i Nemecko, ktoré do roku 2060 (!) potrebuje každý rok (!) prijať najmenej 250 000 nových pracovníkov - migrantov - zo zahraničia (z toho 146 000 z krajín mimo Európsku úniu) - aby sa nemeckému hospodárstvu darilo zapĺňať nedostatok zamestnancov na pracovnom trhu. Ich nedostatok je spôsobený aj dlhodobým poklesom nemeckej populácie (zdroj --- link)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Dobový titulok k fotografii: Železničné opravovne a strojárne v Trnave vychovávajú vietnamských odborníkov od roku 1977. V súčasnosti je v Strednom odbornom učilišti Železničných opravovní a strojární štyridsať mladých Vietnamcov. Po absolvovaní jazykovej a odbornej prípravy získajú kvalifikáciu v profesiách zvárač a zámočník. Po skončení dvoj alebo trojročného učilišťa budú ešte niekoľko rokov na praxi v podniku. Do Minh Hau, vedúci skupiny, reguluje plameň autogénu. •
• Dobový titulok k fotografii: Železničné opravovne a strojárne v Trnave vychovávajú vietnamských odborníkov od roku 1977. V súčasnosti je v Strednom odbornom učilišti Železničných opravovní a strojární štyridsať mladých Vietnamcov. Po absolvovaní jazykovej a odbornej prípravy získajú kvalifikáciu v profesiách zvárač a zámočník. Po skončení dvoj alebo trojročného učilišťa budú ešte niekoľko rokov na praxi v podniku. Do Minh Hau, vedúci skupiny, reguluje plameň autogénu. • (zdroj: • Foto: P. Neubauer / TASR / 16. júna 1981. Zdroj: www.vtedy.sk •)

Prenesme sa teraz o 40 - 45 rokov do minulosti. Situácia v Československu bola v tých časoch, pochopiteľne, celkom iná než je dnes - a predsa aj vtedy k nám prichádzali cudzinci: mladí ľudia, ktorí sa v našich fabrikách, vo výrobe aj v školách, učili remeslám a získavali odbornú prax, s ktorou sa potom uplatnili doma, po navratoch do vlastí. Pamätníci i pamätníčky si určite spomenú hlavne na Vietnamcov a Vietnamky, na Kubáncov a Kubánky, ale i na Mongolky či Mongolov, zaúčajúcich sa v našich odborných učilištiach, praxujúcich a neskôr aj naplno pracujúcich hlavne v továrňach - vo výrobe. 
Pozrime sa na to, čo tomuto procesu predchádzalo a ako sa spočiatku vyvíjal - a to na príklade mladých ľudí, ktorí k nám prichádzali z Vietnamu. Do začiatku päťdesiatych rokov XX. storočia nemalo Československo s Vietnamskou demokratickou republikou žiadne diplomatické ani hospodárske kontakty. Zmenilo sa to až v roku 1955 - a to podpisom Dohody o hospodárskej, vedeckej a technickej spolupráci medzi Československom a Vietnamom. Cieľom dohody bolo zo strany Československa pomôcť Vietnamu spamätať sa z vojny s Francúzskom. Už v roku 1956 sa začala intenzívna vedeckotechnická spolupráca medzi oboma krajinami, v rámci ktorej bola aj príprava vietnamských odborníkov v Československu. V roku 1956 prišlo v rámci spomenutej dohody do Československa prvých sto vietnamských študentov. Ich sídlom sa stala severočeská obec Chrastava. V júni 1957 Chrastavu a nielen Vietnamcov v nej navštívil vietnamský prezident Ho Či Min (zdroj --- link)
 Spolupráca dvoch socialistických krajín sa rozvinula a úspešne pokračovala. O približne 20 - 25 rokov neskôr už nechodili do Československa len mladí ľudia z Vietnamu. V našich školách a učilištiach sa základom slovenčiny a odbornej praxe zaúčali aj cudzinci z Kuby, z Mongolska, z niektorých sovietskych krajín aj z iných krajín socialistického bloku. Viaceré a viacerí z nich si u nás našli silné priateľstvá, ale aj celoživotných partnerov, partnerky. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
• Dobový titulok k fotografii: V Medzinárodný deň študentstva, ktorý pripadol na sobotu 17. novembra 1962, bol v internáte Mladá garda v Bratislave veľký vysokoškolský karneval, na ktorom sa zúčastnili aj zahraniční študenti, študujúci v Bratislave. •
• Dobový titulok k fotografii: V Medzinárodný deň študentstva, ktorý pripadol na sobotu 17. novembra 1962, bol v internáte Mladá garda v Bratislave veľký vysokoškolský karneval, na ktorom sa zúčastnili aj zahraniční študenti, študujúci v Bratislave. • (zdroj: • Foto: G. Bodnár / TASR / 18. novembra 1962. Zdroj: www.vtedy.sk •)

Tu je niekoľko ďalších záberov, ktoré - aj keď sú zjavne aranžované - aspoň trochu ilustrujú vtedajší život mladých Vietnamcov v Československu. Popisky k fotografiám sú dobové. 

• Učiteľ slovenského jazyka a telovýchovy Karol Pajdlhauser (prvý sprava) v kruhu svojich vietnamských zverencov v Sološnici. •
• Učiteľ slovenského jazyka a telovýchovy Karol Pajdlhauser (prvý sprava) v kruhu svojich vietnamských zverencov v Sološnici. • (zdroj: • Foto: J. Teslík / TASR / 24. mája 1974. Zdroj: www.vtedy.sk •)
• Pre závod na výrobu žiaruvzdorných hmôt, ktorý pomôže Československo vybudovať vo Vietnamskej demokratickej republike, sa pripravujú odborníci v Slovenských magnezitových závodoch v Lubeníku. 43-členná skupina sa po troch mesiacoch základnej jazykovej prípravy už teraz venuje pod vedením inštruktorov závodu jednotlivým odbornými profesiám. Po dvanástich mesiacoch zaučenia budú Vietnamci pracovať už samostatne, aby sa za tri roky vrátili domov s dokonale osvojeným procesom výroby. Skupina vietnamských zaučencov v Lubeníku. •
• Pre závod na výrobu žiaruvzdorných hmôt, ktorý pomôže Československo vybudovať vo Vietnamskej demokratickej republike, sa pripravujú odborníci v Slovenských magnezitových závodoch v Lubeníku. 43-členná skupina sa po troch mesiacoch základnej jazykovej prípravy už teraz venuje pod vedením inštruktorov závodu jednotlivým odbornými profesiám. Po dvanástich mesiacoch zaučenia budú Vietnamci pracovať už samostatne, aby sa za tri roky vrátili domov s dokonale osvojeným procesom výroby. Skupina vietnamských zaučencov v Lubeníku. • (zdroj: • Foto: G. Bodnár / TASR / 19. decembra 1967. Zdroj: www.vtedy.sk •)
• V Strednom odbornom učilišti Pozemných stavieb v Bratislave, ktoré vychováva odborníkov v profesiách murár, obkladač, železiar, klampiar, autožeriavnik a i., sa učí aj skupina učňov z Vietnamskej socialistickej republiky. Devätnásť chlapcov z VSR získava v učilišti vedomosti v odbore autožeriavnik. Po ukončení školy a po trojročnej praxi na bratislavských sídliskách budú vietnamskí chlapci platnými odborníkmi pri výstavbe svojej vlasti. Vietnamskí chlapci Chu-Van-Nhu a La-Hong-Than si overujú v praxi svoje schopnosti na autožeriave. •
• V Strednom odbornom učilišti Pozemných stavieb v Bratislave, ktoré vychováva odborníkov v profesiách murár, obkladač, železiar, klampiar, autožeriavnik a i., sa učí aj skupina učňov z Vietnamskej socialistickej republiky. Devätnásť chlapcov z VSR získava v učilišti vedomosti v odbore autožeriavnik. Po ukončení školy a po trojročnej praxi na bratislavských sídliskách budú vietnamskí chlapci platnými odborníkmi pri výstavbe svojej vlasti. Vietnamskí chlapci Chu-Van-Nhu a La-Hong-Than si overujú v praxi svoje schopnosti na autožeriave. • (zdroj: • Foto: Š. Petráš / TASR / 27. decembra 1978. Zdroj: www.vtedy.sko •)
• V súčasnosti je v Strednom odbornom učilišti Železničných opravovní a strojární v Trnave štyridsať mladých Vietnamcov. Po absolvovaní jazykovej a odbornej prípravy získajú kvalifikáciu v profesiách zvárač a zámočník. Budúci strojný zámočník Le Duc De pri vŕtaní súčiastky. •
• V súčasnosti je v Strednom odbornom učilišti Železničných opravovní a strojární v Trnave štyridsať mladých Vietnamcov. Po absolvovaní jazykovej a odbornej prípravy získajú kvalifikáciu v profesiách zvárač a zámočník. Budúci strojný zámočník Le Duc De pri vŕtaní súčiastky. • (zdroj: • Foto: P. Neubauer / TASR / 16. júna 1981. Zdroj: www.vtedy.sk •)

Ako sa teda žilo zahraničným študentom v socialistickom Československu? O našej vtedajšej zahraničnej politike, o internacionalizme aj o rozvojovej pomoci krajinám tretieho sveta bude ďalší diel pásma dokumentárnych a reportážnych filmov s názvom Kino Čas, ktoré pripravuje a v bratislavskom Kine Lumière uvádza filmová historička Eva Filová. Marcový diel má názov Za cudzincami. Hneď prvý z dokumentov režíroval Viktor Kubal.  

SkryťVypnúť reklamu
• Autorský popisok: V prvej polovici roku 1989 prišlo do Považskej Bystrice 64 detí vo veku do 10 rokov z Namíbie, v ktorej bola vojna. Ďalších 50 namíbijských detí vo veku od 10 do 15 rokov prišlo do juhočeských Prachatic. •
• Autorský popisok: V prvej polovici roku 1989 prišlo do Považskej Bystrice 64 detí vo veku do 10 rokov z Namíbie, v ktorej bola vojna. Ďalších 50 namíbijských detí vo veku od 10 do 15 rokov prišlo do juhočeských Prachatic. • (zdroj: • Zdroj: TASR - www.vtedy.sk • )

 p r o g r a m 
 Kino Čas: Za cudzincami 
 Československo / 1946 - 1987 
 Kino Lumière - pondelok 18. marca 2019 o 18:15 hodine 

 Aby sme v pokoji žili (réžia Viktor Kubal, 1946, 14 minút)
Dokumentárny film o maďarsko-slovenskom probléme v oblastiach južného Slovenska.
 Silnejšie ako hranice... (réžia Martin Hollý, 1959, 15 minút)
Dokument o československo-maďarskej hospodárskej spolupráci.
 Sonda 11 / 1976: Voláme sa... (réžia Igor Dobiš, 1976, 11 minút)
Reportážny film o živote zahraničných študentov v našej vlasti.
 Sonda 4 / 1977: Budúci majstri Vietnamu (réžia Mikuláš Fodor, 1977, 11 minút)
Príprava vietnamskej mládeže v našej vlasti na robotnícke povolania.
 Ďaleko je vlasť, domov je blízko (réžia Milan Černák, 1983, 15 minút)
Dokument o živote, o problémoch aj o radostiach a strastiach Kubáncov, ktorí si v Československu získavajú odbornú pracovnú kvalifikáciu.
 Sonda 2 / 1987: Ďaleko od domova (réžia Miroslav Cimerman, 1987, 17 minút)
Film o občanoch Vietnamskej socialistickej republiky, ktorí žijú a pracujú v ČSSR.
 Celkový čas projekcie: 83 minút + lektorský úvod Evy Filovej.  

   v rubrike poézia nájdete moje staronové básne 
  hommage à Pink Floyd --- link 
  tri krátke smútočné básne --- link 

SkryťVypnúť reklamu

 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Novinár, spravodajca, reportér, fotoreportér s takmer 45-ročnou praxou: Liptov, SME na…, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád umenie - výtvarné, hudbu, film, literatúru, divadlo…, ďalej prírodu, históriu II. svetovej vojny, príbehy, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľký fanúšik skupiny Pink Floyd. Na SME Blog som od 2. 9. 2016. Kontakt: droppa.martin(at)gmail.com. Mám blog na webe Denníka N: https://dennikn.sk/autor/martin-droppa/ Autor mojej profilovej fotografie: © Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

774 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu