• Zdá sa, že cudzinci na Slovensku budú čoskoro tvoriť významnú, silnú aj početnú skupinu zamestnancov, predovšetkým v tých odvetviach priemyslu i poľnohospodárstva, kde je u nás dlhodobý nedostatok pracovných síl. Na druhej strane evidentne rastie záujem cudzincov zamestnávať sa na Slovensku. Pre to všetko Vláda Slovenskej republiky v okótbri 2018 prijala novú Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2019. Stratégia - ktorá sa netýka len záujemcov o prácu u nás z Ukrajiny, zo Srbska, ale aj z iných krajín - administratívne zjednoduší príchod cudzincov za prácou na Slovensko a ich následné zamestnávanie. Naša vláda aj zamestnávatelia si jednoznačne uvedomujú nielen to, aká je aktuálna situácia na našom pracovnom trhu, ale aj jej vývoj a perspektívy. Slovensko pritom nie je jedinou krajinou v Európe, ktorá sa snaží získavať potrebné pracovné sily zo zahraničia. V podobnej situácii je i Nemecko, ktoré do roku 2060 (!) potrebuje každý rok (!) prijať najmenej 250 000 nových pracovníkov - migrantov - zo zahraničia (z toho 146 000 z krajín mimo Európsku úniu) - aby sa nemeckému hospodárstvu darilo zapĺňať nedostatok zamestnancov na pracovnom trhu. Ich nedostatok je spôsobený aj dlhodobým poklesom nemeckej populácie (zdroj --- link). •

• Prenesme sa teraz o 40 - 45 rokov do minulosti. Situácia v Československu bola v tých časoch, pochopiteľne, celkom iná než je dnes - a predsa aj vtedy k nám prichádzali cudzinci: mladí ľudia, ktorí sa v našich fabrikách, vo výrobe aj v školách, učili remeslám a získavali odbornú prax, s ktorou sa potom uplatnili doma, po navratoch do vlastí. Pamätníci i pamätníčky si určite spomenú hlavne na Vietnamcov a Vietnamky, na Kubáncov a Kubánky, ale i na Mongolky či Mongolov, zaúčajúcich sa v našich odborných učilištiach, praxujúcich a neskôr aj naplno pracujúcich hlavne v továrňach - vo výrobe. •
• Pozrime sa na to, čo tomuto procesu predchádzalo a ako sa spočiatku vyvíjal - a to na príklade mladých ľudí, ktorí k nám prichádzali z Vietnamu. Do začiatku päťdesiatych rokov XX. storočia nemalo Československo s Vietnamskou demokratickou republikou žiadne diplomatické ani hospodárske kontakty. Zmenilo sa to až v roku 1955 - a to podpisom Dohody o hospodárskej, vedeckej a technickej spolupráci medzi Československom a Vietnamom. Cieľom dohody bolo zo strany Československa pomôcť Vietnamu spamätať sa z vojny s Francúzskom. Už v roku 1956 sa začala intenzívna vedeckotechnická spolupráca medzi oboma krajinami, v rámci ktorej bola aj príprava vietnamských odborníkov v Československu. V roku 1956 prišlo v rámci spomenutej dohody do Československa prvých sto vietnamských študentov. Ich sídlom sa stala severočeská obec Chrastava. V júni 1957 Chrastavu a nielen Vietnamcov v nej navštívil vietnamský prezident Ho Či Min (zdroj --- link). •
• Spolupráca dvoch socialistických krajín sa rozvinula a úspešne pokračovala. O približne 20 - 25 rokov neskôr už nechodili do Československa len mladí ľudia z Vietnamu. V našich školách a učilištiach sa základom slovenčiny a odbornej praxe zaúčali aj cudzinci z Kuby, z Mongolska, z niektorých sovietskych krajín aj z iných krajín socialistického bloku. Viaceré a viacerí z nich si u nás našli silné priateľstvá, ale aj celoživotných partnerov, partnerky. •

• Tu je niekoľko ďalších záberov, ktoré - aj keď sú zjavne aranžované - aspoň trochu ilustrujú vtedajší život mladých Vietnamcov v Československu. Popisky k fotografiám sú dobové. •




• Ako sa teda žilo zahraničným študentom v socialistickom Československu? O našej vtedajšej zahraničnej politike, o internacionalizme aj o rozvojovej pomoci krajinám tretieho sveta bude ďalší diel pásma dokumentárnych a reportážnych filmov s názvom Kino Čas, ktoré pripravuje a v bratislavskom Kine Lumière uvádza filmová historička Eva Filová. Marcový diel má názov Za cudzincami. Hneď prvý z dokumentov režíroval Viktor Kubal. •

• p r o g r a m •
• Kino Čas: Za cudzincami •
• Československo / 1946 - 1987 •
• Kino Lumière - pondelok 18. marca 2019 o 18:15 hodine •
• Aby sme v pokoji žili (réžia Viktor Kubal, 1946, 14 minút)
Dokumentárny film o maďarsko-slovenskom probléme v oblastiach južného Slovenska.
• Silnejšie ako hranice... (réžia Martin Hollý, 1959, 15 minút)
Dokument o československo-maďarskej hospodárskej spolupráci.
• Sonda 11 / 1976: Voláme sa... (réžia Igor Dobiš, 1976, 11 minút)
Reportážny film o živote zahraničných študentov v našej vlasti.
• Sonda 4 / 1977: Budúci majstri Vietnamu (réžia Mikuláš Fodor, 1977, 11 minút)
Príprava vietnamskej mládeže v našej vlasti na robotnícke povolania.
• Ďaleko je vlasť, domov je blízko (réžia Milan Černák, 1983, 15 minút)
Dokument o živote, o problémoch aj o radostiach a strastiach Kubáncov, ktorí si v Československu získavajú odbornú pracovnú kvalifikáciu.
• Sonda 2 / 1987: Ďaleko od domova (réžia Miroslav Cimerman, 1987, 17 minút)
Film o občanoch Vietnamskej socialistickej republiky, ktorí žijú a pracujú v ČSSR.
• Celkový čas projekcie: 83 minút + lektorský úvod Evy Filovej. •
• v rubrike poézia nájdete moje staronové básne •
• hommage à Pink Floyd --- link •
• tri krátke smútočné básne --- link •






