• "S ľútosťou vám oznamujeme, že skupina Živé kvety po 27 rokoch existencie končí. Dôvodom sú dlhodobé nezhody, aj odlišné tvorivé plány zakladateľov skupiny Lucie Piussi a Petra Bálika, ktorí sa chcú venovať svojim vlastným projektom. Ďakujeme všetkým fanúšikom za obrovskú podporu, ktorú nám po celé tie roky dávali. Nič sa nekončí, ideme ďalej každý svojou cestou." takýto oznam zverejnila skupina Živé kvety ako status v sociálnej sieti Facebook - skupina Živé kvety v pondelok 15. februára 2021 neskoro večer. * •
• Samozrejme - na rozpad nielen na Slovensku obľúbenej, populárnej a veľmi známej skupiny hlavne s rockovou 'nezávislou' tvorbou reagovali stovky, ak nie tisícky faúšikov a fanúšičiek, oceňujúcich nielen hudbu, ale aj texty, ktoré Živé kvety za toľké roky prezentovali hlavne na koncertoch - festival Pohoda na letisku v Trenčíne nevynímajúc. •
• K jednej z najznámejších piesní skupiny Živé kvety patrí Sloboda (prvý raz vyšla na albume Sloboda v roku 2009, naostatok ako príloha na CD i DVD vo výpravnej knižke Živé kvety: Perute (záznam koncertu z 13. 6. 2008 v Klube za zrkadlom v Bratislave - Petržalke)). •
• Živé kvety - Sloboda (4:09 minúty, v službe YouTube zverejnené 19. VII. 2009). •
• Písal sa rok 2011, desiaty november, keď sa takmer na štvrťhodinku presne začal koncert skupiny Živé kvety v Sokolovni v Liptovskom Hrádku. Je zaujímavé, že zmienka o tomto koncerte je na oficiálnej webstránke skupiny Živé kvety, ale k oficiálnemu plagátu naň, ktorý bol vtedy v súhrnnom počte viac než 200 kusov vylepený či vyvesený ako v Liptovskom Hrádku, tak i v Liptovskom Mikuláši, sa dnes už ťažko niekto dostane. Zopár z nich - vo veľkosti 30 x 40 centimetrov, aj v dvojnásobnej, mám v archíve. Prečo? Vysvetlím. •
• Radka Berešíková (18. august 1981, Ružomberok. ~ 11. jún 2012, Ružomberok), naša známa aj s nami spriateľená poetka, neraz na stretnutiach (hlavne Literárneho klubu pri Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši) rozprávala o tom, ako veľmi má rada, priam miluje i zbožňuje Živé kvety. Ale aj Nightwish, skupinu dodnes hrajúcu symfonický rock a power metal rock. Vtedy v skupine Nightwish spievala Tarja Soile Susanna Turunen-Cabuli (17. august 1977, Kitee, Fínsko) a Radka obdivovala jej spevácky prejav, vystupovanie aj texty, ktoré spievala. Tento jej obdiv ústil i do toho, že Radka neraz do svojich básní vkladala verše písané po anglicky a ja som ju za to vtedy kritizoval, pýtajúc sa, že prečo nie napríklad po francúzsky či po poľsky, po rusky, dokonca po maďarsky, v esperante... Nepochodil som. Až po rokoch som si uvedomil, že Radka mala pravdu - svoju pravdu). •
• Povedal som si, že sa pokúsim zorganizovať 'Koncert Živých kvetov pre Radku.' Radke som, pochopiteľne, nič neprezradil, malo to byť prekvapenie. Podporu som našiel postupne do dvoch týždňov od nápadu,na prvý či až tretí pohľad bláznivého. Peter Bálik - gitarista a skladateľ skupiny súhlasil ihneď, vtedy sme boli kolegovia v redakcii časopisu .týždeň, súhlasil aj Jakub Kratochíl i Lucia Piussi. Dokonca sme vybrali dátum koncertu v rámci koncertného turné skupiny - 10. november 2011. Na druhý deň večer Živé kvety hrali v Košiciach. Samostatný plagát na koncert som robiť nemusel - stačilo poslať logotypy spoluorganizátorov a partnerov podujatia, zamýšľaného ako benefičné. Moji priatelia a známi, hlavne Martin 'Kongen' Kráľ s neziskovou organizáciou KongenKult, ale i členky a členovia literárneho klubu z Liptovského Mikuláša, aj samosprávy miest Liptovský Hrádok a Liptovský Mikuláš a viacerí iní. Podporili ma aj právnické a fyzické osoby. Podmienky boli dané, potrebovali sme zaplatiť nielen malý, symbolický prenájom tanečnej sály Sokolovne, ale aj podiel na cestovných nákladoch skupiny a jej štandardný, nevysoký honorár. Zvládli sme to. Honorár som skupine vyplatil po kncerte, po zrátaní peňazí zo vstupného. •
• Pár dní pred "hodinou dvanástou," teda pred ôsmou večer, na "pred-predposlednú chvíľku," som o koncerte povedal Radkinmu otcovi a jej mame, aj Radkina sestra sa to dozvedela. Poprosil som ich, aby Radke nič nepovedali a aby určite s ňou na koncert prišli. Stalo sa a v dohodnutý čas sa pred Sokolovňou objavil automobil - z neho vystúpila Radka, sprevádzaná najbližšími. V popredí sály, v strede, boli pre Radku, pre jej rodičov, blízkych, vyhradené miesta na sedenie. Väčšina ostatných stoličiek i zopár tvrdých tavíc bola uložená po bokoch tanečného parketu. Tak ako kedysi, naozaj tak dávno, keď sa v liptovskohrádockej Sokolovni nekonali len diskotéky, tanečné zábavy a vystúpenia divadelníkov, ale aj koncerty profesionálnych skupín, spevákov, speváčok. Plus športové podujatia aj na celoštátnej - československej úrovni. Zaujímavé je, že parkety v sále Sokolovne za tie neuveriteľne dlhé desaťročia neboli celkom zničené, vytrhané, rozkradnuté. Po rozsiahlej rekonštrukcii Sokolovne, zavŕšenej v máji 2010, vyzerali parkety ako nové - a také sú dodnes. Nebol som zodpovedný len za parkety, ale aj za celý interiér a vybavenie tanečnej sály, slúžiacej aj športovkyniam a športovcom. Obával som sa toho, že ak sa na koncert dovalí najmenej tristo ľudí, bude problém zvládnuť to - napriek zabezpečenej poriadkovej službe; dokonca aj sanitku s posádkou záchranárok sme mali pristavenú. Nešlo o to, že by niektorá deva pri pohľade na Petra Bálika, brilantne sólujúceho na gitare omdlela, že by sa rúči mládenci na nožíky pobili o srdce Lucie Piussi za mikrofónom alebo o paličky Agnes Loveckej za bicími. Išlo (a stále, aj dnes ide) o to, že ako hlavný organizátor kultúrneho a spoločenského podujatia som naň musel zabezpečiť aj záchrannú - zdravotnícku službu, dokonca i hliadku polície. Stalo sa. •
• Radka vstúpila do sály. V tých chvíľach už vedela o čo asi ide, ale nevedela čo ju čaká. Lusia je z pódia privítala, aj my všetci - potleskom. Na koncert prišli naši známi, naše známe nielen z literárneho klubu a z troch liptovských miest a z liptovských dediniek. Boli tam aj ľudia, ktorých som vôbec nepoznal - napríklad rekreujúci sa v chatách a v hoteloch, penziónoch na Podbanskom, v Tatrách, i z Popradu prišli. Bol koncert a po koncerte ďakovačky, kvety, objatia. Bola radosť aj spokojnosť. Radka aká bola prekvapená, tak násobne tak bola aj šťastná. Bola aj únava, aj pizza podľa prianí členiek a členov skupiny, jedli sme ju pár metrov od predsália Sokolovne, v pizzérii, ktorá stále, aj dnes funguje. A bol koniec - neskoro večer, už v noci. Rozišli sme sa, išli sme spať Ja domov, Živé kvety do penziónu v centre mestečka. Na druhý deň skoro ráno sme sa stretli a rozlúčili. Nie navždy. •
• Na koncert skupiny Živé kvety v Sokolovni a na Radku mám veľa spomienok, medzi nimi aj hmotné: Radkinu zbierku poézie Rovnováha a knižku Živé kvety: Perute aj s CD a s DVD (tá, ako som sa dnes dozvedel, vyšla v ďalšom vydaní vo Vydavateľstve Slnko Records **). •
• Súvisiaci článok: •
• Smrť básničky (SME blog) --- link. •
• Radka Berešíková - Literárne informačné centrum --- link. •
• Živé kvety --- link. •
* Živé kvety - Facebook --- link.
** Živé kvety: Perute - Slnko Records - Facebook --- link.
