• V sobotu 9. marca 2019 zomrel vo veku nedožitých 97 rokov slovenský dramaturg, scenárista, prekladateľ, prozaik, básnik, surrealista, výtvarník a kolážista Albert Marenčin - významná osobnosť slovenskej kultúry. Ako vedúci tvorivej skupiny v Štúdiu hraných filmov na bratislavskej Kolibe sa v 60. rokoch minulého storočia zaslúžil o vznik filmov, ktoré stáli na počiatku československej filmovej novej vlny. •
• Posledná rozlúčka s Albertom Marenčinom sa bude konať v utorok 19. marca 2019 o 13:00 hodine v bratislavskom krematóriu. •

• Albert Marenčin sa narodil 26. júla 1922 v Bystrom nad Topľou. Po absolvovaní odboru slovenčina – francúzština na Filozofickej fakulte v Bratislave študoval na Sorbonne a na filmovej škole IDHEC v Paríži. Skôr ako sa zamestnal v Slovenskom filme bol redaktorom Zpravodajskej agentúry Slovenska, denníka Národná obroda a tiež hlásateľom a redaktorom československého vysielania Francúzskeho rozhlasu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 Marenčin pôsobil ako dramaturg a scenárista v Slovenskom filme, na prelome 60. a 70. rokov bol vedúcim tvorivej skupiny v Štúdiu hraných filmov na bratislavskej Kolibe. Počas tohto obdobia spolupracoval s takmer všetkými významnými tvorcami svojej generácie: so Stanislavom Barabášom, Štefanom Uhrom, Petrom Solanom, Eduardom Grečnerom, Martinom Hollým či s Leopoldom Laholom i s režisérmi mladšej filmárskej generácie - s Jurajom Jakubiskom, Elom Havettom a Dušanom Hanákom, ktorých sám pritiahol na Kolibu a podieľal sa na výrazných úspechoch ich filmov. Stál pri zrode významných diel slovenskej kinematografie, medzi nimi napríklad filmov Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, Sladký čas Kalimagdory (1968) Leopolda Laholu. Jeho zásluhou vznikli aj vôbec prvé československé zahraničné koprodukcie s Francúzskom, filmy Muž, ktorý luže (1968) a Eden a potom... (1970) režiséra Alaina Robbe-Grilleta. •
• Počas Marenčinovho pôsobenia na Kolibe vznikli filmy Pieseň o sivom holubovi (1961) Stanislava Barabáša, ktorý predznačoval nové myslenie v slovenskom filme, a Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra, ktorý je považovaný za začiatok obdobia československej novej vlny vo filme. Toto prelomové dielo prinieslo do slovenskej kinematografie nový spôsob filmového rozprávania a nový analytický pohľad na realitu, zameranú na človeka a jeho pocity. Marenčinov dlhoročný priateľ, výtvarný a filmový teoretik Juraj Mojžiš, zhodnotil pri príležitosti 90. umelcových narodenín pre mesačník o filmovom dianí Film.sk toto obdobie slovami, že Marenčin „nepochybne stál na čele reformného úsilia slovenského filmu a jeho ozaj výrazných úspechov, o ktoré nastupujúca normalizácia nemala záujem, dištancovala sa od nich, ba – ezopovským jazykom napísané – z očí ich odpratala do trezoru.“ •
• V roku 1972 Marenčina za jeho umeleckú činnosť, ale aj za nekonformné politické postoje prepustili zo zamestnania a vylúčili zo všetkých umeleckých a profesijných zväzov so zákazom tvorivej a publikačnej činnosti v oblasti kultúry. Až do Novembra 1989 Albert Marenčin pracoval v centrálnej evidencii zbierok Slovenskej národnej galérie. Po roku 1990 sa vrátil ako pedagóg na Filmovú a televíznu fakultu VŠMU, znova začali vychádzať jeho preklady z francúzskej literatúry a pokračoval aj vo výtvarnej práci a vo výstavnej činnosti, najmä v rámci surrealistickej skupiny umelcov. •
• Albert Marenčin obohatil slovenskú kultúru svojím mnohostranným talentom. Okrem filmových scenárov a dramaturgickej práce písal básne, eseje, prekladal z francúzštiny, kreslil, robil surrealistické koláže, návrhy na plagáty, na prebaly kníh a podobne. Za svoju prekladateľskú činnosť získal množstvo domácich aj zahraničných ocenení, medzi nimi i francúzsky Rytiersky rád za umenie a literatúru (1993). V roku 2002 získal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy a v roku 2010 mu Slovenská filmová a televízna akadémia udelila cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. •
• Česť Vašej pamiatke, Maestro. •
• Informácie o Albertovi Marenčinovi a jeho filmografia --- link. •
• Rozhovor s Albertom Marenčinom z roku 2017 v časopise Film.sk --- link. •






