• Taký obyčajný deň, od skorého rána do neskorého večera, ktorý sa vydarí, nemusí byť vzácnosťou. Záleží len na tom, ako si všímame všeličo okolo nás, aj drobné maličkosti, ktoré potešia a spríjemnia okamihy. Potom stačí už len zhrnúť si to všetko - a (po)tešiť sa. •
• Jeden z mojich obyčajných radostných, krásnych dní bol nedávno. Jesenná noc pred ním bola jasná, preto chladná, a studené bolo aj svitanie a ráno. Skôr než sme sa naraňajkovali, doniesol som vody ovečkám, ktoré nám akoby nadobro nahradili kosu, kosačku aj vyžínačku. Okolo poludnia som išiel do mesta. V autobuse, sediac vpredu, som mal prehľad o tom, kto do neho nastupuje. Bol čas, keď sa žiaci a študenti vracali domov zo škôl. "Dobrý deň, prosím si jeden žiacky..." "Dobrý deň, jeden do centra... Ďakujem." "Ďakujem." "Dobrý deň... Ďakujem." Všetci mladí ľudia so školskými taškami sa pri vstupe do autobusu šoférovi pozdravili a poďakovali sa za lístok. Už z toho má človek radosť - ked zistí, že nie všetci mladí sú nevšímaví, nevychovaní, drzí. Že sa vedia pozdraviť, poďakovať sa, slušne osloviť. •
• V meste bolo pekne, slnečné počasie mu dodávalo šarm. Všimol som si, že na autobusovej stanici je natiahnutý nový asfaltový povrch - aby autobusy nejazdili po jamách, výtlkoch, aby aj cestujúci mali pod nohami pohodlie. Pozdĺž celej stanice, na druhej strane hlavnej cesty, samospráva namiesto starého, rozpadnutého, buduje nový chdník, "dvojprúdový:" pre chodcov i cyklistov. Aj to človeka poteší. V tlačiarňach s grafickým štúdiom som bol s prácou ku svojej spokojnosti hotový ani nie za hodinu - vždy to záleží aj od toho, ako podrobne a presne mám pripravené podklady, ktoré profesionálny grafik spracuje a objednávka potom môže byť realizovaná tlačou. Príjemný, profesionálny a ochotný personál v tlačiarenskej firme opäť násobí len výborý pocit zo slnečného, pekného dňa. •
• Pred bankovým ústavom, kde som mal namierené, sedel chlapík s gitarou a vyhrával hlavne blues. Desiatky metrov okolo neho sa šírila dobrá zvuková nálada. Mužovi som do otvoreného futrálu na gitaru vložil euromincu s najvyššou nominálnou hodnotou. Ďakovne kývol hlavou, usmiel sa a pritlačil na šesticu strún. Zaznel jeden z hitov od Erica Claptona. Na druhej strane, pred bankou, je kníhkupectvo s veľmi veľkým výberom kníh, aj výborných kníh, ale i suvenírov, kalendárov, drobností - a v týchto dňoch, ako každým rokom, aj aranžovaných kytíc z neživých kvetov na hroby. Ponuka je vystavená pred obchodom, na dlažbe pešej zóny. Majiteľa kníhkupectva a jeho pani dobre poznám - súkromné kníhkupectvo si ako prví v meste, možno aj vo vtedajšom okrese, zriadili krátko po Novembri 1989. Obdivuhodne s týmto druhom podnikania vydržali už takmer tridsať rokov. Igor - nech sa vám darí! •
• V peňažnom ústave som bankoval asi polhodinku. Pravidelný, zvyčajne štvrťročný rituál: kontrola správnosti údajov na trvalých príkazoch a nejaké drobné zmeny z toho vyplývajúce. Všetko bolo v poriadku. Slečna za nepriestrelným sklom sa mi pochválila, že už nemusia nosiť jednotné oblečenie - preto mala na sebe tmavší kostým a decentnú svetlú blúzku so vzorom, zostaveným z malých hviezdičiek. Hotová obloha pod kamerami. •
• Centrum mesta, rozsiahla pešia zóna, bolo plné kvetín, kytíc, vencov. Na hroby, ktoré sa v týchto dňoch a nociach rozsvecujú svetlami sviečok, kahancov. Prechádzal som okolo nich, niekde som sa pristavil, obdivoval som farby, kompozície z umelých kvetín, ktoré tak predstierali dokonalosť, že sa ich človek musel dotknúť, aby si potvrdil, že nie sú živé, že sú umelé. Krásne, ale umelé, akými sú neraz aj naše "city." •
• Pred neskorším obedom v obľúbenej reštaurácii - v ktorej som už postupne zjedol všetky jedlá v ponuke na jedálnom lístku (a trvalo mi to viac než rok, zvyčajne v závere týždňa, keď do tohto podniku radi zavítame), som sa pristavil, ako zvyčajne, pri kostole - pri výveske, na ktorej bývajú umiestnené parte, smútočné oznámenia. Ide aj o to, aby som vedel, "kto ma už predbehol," pretože Smrť už kosí aj na mojom mínovom poli. •
• Dal som si slepačiu polievku s rezancami, s mäsom a zeleninou a praženú ryžu s rybou. Ako zvyčajne, bez toho, aby som si špeciálne objednával, čašníčka mi doniesla môj obľúbený nealkoholický nápoj - ovocnú šťavu s citrónom, doliatu dvojdecovkou nesýtenej minerálky, ktorá stlmí ostrú chuť tropického ovocia. S nápojom som si presadol na terasu, kam ešte nesvietilo západné Slnko. Prijal som ponúknutú deku, prehodil som si ju cez plecia - tak, aby nezakryla motív z obalu albu skupiny Pink Floyd, ktorý mám vpredu na tričku. Zapálil som si gitanesku bez filtra, popíjajúc som pofajčieval - pofajčievajúc som popíjal. Zaplatiac kartou som čašníčke nechal mincu sprepitného - podbnú ako gitaristovi pred bankou. Bol som spokojný, a nielen preto, že som bol sýty. Do odchodu autobusu domov bola polhodinka. •
• Doma som sa pustil do práce - do redigovania textu poviedky, do kompletizácie súťažných príspevkov v mojej regionálnej Literárnej súťaži KongenScript 2018. Povybavoval som e-maily, prečítal som si správy z domova aj zo zahraničia, nejaké komentáre a reportáže. Večer padol na kolená, sadol si do sedla Krajiny. Rozprávali sme sa o tom čo je nové, aký sme mali deň. Pochvaľoval som si, lebo tento môj deň, ako aj mnohé dni iné, bol pekný, príjemný. Aj vďaka ľuďom, ktorých som počas neho stretol. Bol to taký krásny, krásny deň. •
• Naše dni neraz bývajú doslova zavalené množstvom negatívneho - od toho čo sa deje na politickej scéne za hranicami aj doma, až po kadejaké drobné každodenné nepríjemnosti, ktoré náhle prídu a my sa im nemôžeme, nevieme vyhnúť. Myslím si, že vždy, každý deň, si treba všímať a uvedomovať to zaujímavé, dobré, pekné, povzbudzujúce, milé čo nás stretne a s čím sa stretneme my. A potom, každý večer, si to treba zhrnúť, spomenúť si na to. Potešiť sa z toho, z tých každodenných maličkostí. Hoc aj z toho, ako slušne a vychovane sa správajú mladučkí ľudia v autobuse, ako profesionálne vedia mnohí odvádzať svoju prácu, ako sa vedia usmievať na zákazníkov - na nás, ako sa mnohým darí nielen v podnikaní, v práci. Nad počasím, ktoré nám prialo. Aj nad tým, že papier s naším menom ešte nevisí na mieste pre smútočné oznamy. Že sme zdraví, sýti, že žijeme v mieri, že sme spokojní s najbližšími i so sebou samým, so sebou samou. Keď si to všetko každý deň uvedomíme, je život krajší. •
• V rubrike moja poézia a próza je moja nová báseň od jesene pre jar - link. •
