Vážený pán Paškuliak,
Váš článok Hejteri na diskusiách Blogu SME, ktorý ste zverejnili na webe SME blog v utorok 2. februára 2021, som si prečítal niekoľkokrát a vždy s najväčšou pozornosťou a sústredením sa na každé Vaše slovo, vetu v ňom, snažiac sa o čo najlepšie pochopenie nielen toho, o čom píšete, ale hlavne toho, prečo, z akých dôvodov ste text napísali a zverejnili. Rovnocenne s pochopením Vášho textu a s jeho čo najlepším vnímaním sústredil som sa aj na dikciu Vašich slov. Išlo mi totiž predovšetkým o to, aby som sa čo najdôslednejšie odosobnil od Vašich slov - Vášho textu, ktorý na jednej strane je "viditeľne, čitateľne" o mne - ale na strane druhej je o niečom oveľa podstatnejšom, o veľmi dôležitom a (určite nielen pre mňa) znepokojujúcom fenoméne - o nenávisti, o zle, o zlobe, doslova až o pohŕdaní človekom a ľudským životom.
Predovšetkým, vážený pán Paškuliak, prijmite moje skutočne úprimné a od srdca mi prúdiace poďakovanie za článok, ktorý ste napísali - doslova od pľúc, jasne, priamo, smelo a súčasne triezvo, bez kvapky prebytočnej emócie, bez fráz, bez floskúl, oprostený od klišé, od mudrovania, od mentorovania a nárekov. Napísali ste jasný, priamy, čistý a úprimný text - zverejnili ste Chlapské Slovo Muža. Ďakujem Vám zaň.
Najskôr niekoľko viet k tomu, čo píšete "o mne" a čo sa vzťahuje priamo na mňa. Napísali ste pravdu v jej až esenciálnej čistote. S takou zlobou, s nenávisťou a s pohŕdaním, so zosmiešňovaním a s až primitívnymi opakovanými útokmi na mňa - ako na novinára, ako na reportéra - a vôbec - ako na človeka, som sa v živote nestretol - a už vôbec nie v takej hustej, koncentrovanej podobe za celý život. Dokonca ani nie od dňa, keď som si založil blog na webe SME blog v septembri 2016. Až do chvíle, keď p. Věra Tepličková na webe SME blog 11. júla 2020 zverejnila článok Malé a veľké plagiáty (reakcia na diskusiu k článku p. Droppu). Čo túto našu 'obľúbenú blogerku' a 'VIP blogerku' k napísaniu a zverejneniu článku viedlo - to skutočne doteraz neviem. A dnes ma to už ani nezaujíma. Nasledoval doslova seriál (dnes už v toku času 'obľúbeného blogera' p. Miroslava Galovica (od istého času Miroslava Galoviča), ktorý ma doslova už v nadpise svojich zlátanín ak sa nemýlim trikrát strčil do súdnej siene (!) - ešteže nie rovno pred poľný súd, mám to ja ale šťastie, všakže. Okrem toho mi p. Galovič "venoval" ďalšie najmenej tri svoje samostatné "článkoúvahy," v ktorých ma obvinil zo všetkého nemožného aj možného, čo mu kedy prišlo na um. Alebo na rozum? Neviem. A tak sa zo mňa stal plagiátor, vykrádač cudzích textov, pseudonovinár, dokonca dvorný fotograf extrémistickej Slovenskej pospolitosti, klamár, chválenkár... etc., etc., etc. Na tento hutný korpus z klamstiev, fabulácií, účelových lží, poprekrúcaných táranín, urážok a zosmiešňovaní sa postupne začali nabaľovať nekonečné desiatky diskusných príspevkov pod "ich článkami," kde som sa o sebe dočítal napríklad aj to, že som polodebil. To všetko by som poprehĺtal - lenže náhle začali diskutujúci a diskutujúce (o ktorých píšete, pán Paškuliak), ale aj blogeri a blogerky, o ktorých je reč, do tej žumpy ťahať moju rodinu, i už nežijúceho otca, "zasvätene riešiť" moje partnerské a rodinné vzťahy, majetkové pomery, zdravie... V podstate teraz už iba opisujem "v kocke" to, čo určite dobre viete nielen Vy, pán Paškuliak.
Samozrejme - ihneď od začiatku som sa bránil ako som najlepšie vedel - a to aj po mnohých konzultáciách s právnikmi, pochopiteľne aj s vedením redakcie SME i Vydavateľstva Petit Press. Na moju stranu sa postavili aj moji skvelí priatelia a výborné priateľky nielen zo Slovenska a z Českej republiky. Všetkým aj touto cestou ešte raz úprimne ďakujem. Tak isto ako aj Vám, pán Paškuliak, za Vašu odvahu a čestnosť, otvorenosť.
Takže problém máme definovaný, stojí ako pred Vami, tak i pred mnou a napokon aj pred redakciou SME aj Vydavateľstvom Petit Press. Priznám sa, že neviem ako ho mám či môžem riešiť ja (sám). Ale prečo by som napokon tento problém mal riešiť? Predsa nie som zodpovedný za to, čo napíše niekto iný, dokonca niekto, koho vôbec nepoznám. Navyše ktosi, kto je zamaskovaný už ani nie pod nejakým nickom, prezývkou, ale len pod vygenerovaným číslom. Okrem toho - ak by aj došlo k niečomu takému, ako "paušálne (z)rušenie diskusií" - ihneď by sa tasili meče a začala by sa šermovačka - oháňačka slobodou prejavu, slobodou vyjadrenia názoru atď. Jediné, čo môžem robiť (a občas to i robím), je, že pod svojimi článkami nepovolím diskusiu. Je to regulérne a tak isto ako ja to môže spraviť ktorýkoľvek bloger, ktorákoľvek blogerka. Ale neviem si predstaviť, že by som náhle nepovolil diskusie ku všetkým mojim novým článkom - a to "už od zajtrajška." A napokon - aj ak diskusiu nepovolím, nedosiahnem tým nič, pretože "oni a ony" si budú o mne, o Vás, o iných "ich terčoch" diskutovať inde a inými formami. Núka sa jedno nonšalantné riešenie - diskusie pod článkami nečítať. Hlavne nie pod takými článkami, kde na základe našichskúseností (a to nielen skúseností nás dvoch) dobre vieme, čo v tých diskusiách asi tak môže byť: Nič - len zloba a nenávisť. A je po probléme. Mimochodom - diskusiu pod Vaším článkom som (zatiaľ) nečítal. Mám rozčítanú poviedkovú knižku od Konstantina Georgijeviča Paustovského.
Vraví sa, že neexistuje dokonalá vražda, dokonalý zločin. To je síce pravda - lenže existuje dokonalá a sofistikovaná nenávisť. A tá je "najdokonalejšia" vtedy, keď je cielená proti niekomu, koho v podstate vôbec nepoznáme. A o to tu ide. V mojom prípade to prerástlo až do ohavného zverstva. Vlani v lete som musel náhle podstúpiť niekoľko ťažkých operácií oka, na ktoré opäť vidím. O mojich problémoch so zrakom som neraz písal - priamo i v náznaku. Pán Paškuliak, poraďte - ako nazvať človeka, ktorý sám má veľké problémy so zrakom, ak sa nemýlim, tak so sietnicami, ktorý sa mi opakovane vysmieva za preklepy, za nezbadané chyby, dvakrát za sebou napísané Foto: Foto: a iné "tlačiarenské škriatkoviny," omyly? Poraďte, pán Paškuliak, ako nazvať dôstojnú dámu v dávnom dôchodkovom veku i dôstojného pána farára, ktorí jednohlasne odkážu človeku, že ním ako človekom pohŕdajú? Ja veruže neviem ako ich nazvať. A preto, lebo to neviem - preto som sa nedostavil ani na jedno pojednávanie "toho ich" súdneho tribunálu. Napokon - ani do Norimbergu, ani do Haagu sa mi v týchto dňoch vôbec nechce ísť. Veď aj tak je všade Lockdown a počasie nevľúdne.
Píšete, pán Paškuliak, o karme. Dobre ste to o nej napísali - tak isto pravdivo ako celý Váš článok. Tak čo, pán Paškuliak, čo Vy na to? Stačí - dobre som sa "vypísal" - teda "vykecal a vytáral" ako sa zvykne povedať a donekonečna omieľať pri umakartovom stole v staničnom bufete s lepkavými fľakmi od pív a od syntetickej pančovanej borovičky?
Svoje články zvyknem ilustrovať fotografiami i hudbou - piesňou. Robím tak i teraz. Želám Vám pekné zážitky a hlavne silu, ktorá nech Vás napája optimizmom.
S úctou a s pozdravom
Martin Droppa
P. S.: Nezabudol som ani na pieseň - Karneval z albumu Pokoj vám - domnievam sa, že je to song viac než ako stvorený k téme, o ktorej máme reč. Ak album Pokoj vám od Pavla Hammela a skupiny Prúdy nepoznáte - odporúčam Vám ho do pozornosti, pán Paškuliak. Možno nepoteší - ale určite sa pre Vás stane nezabudnuteľným Zážitkom.
Ilustračná fotografia: Pohľady zvonku (Liptovská krajina XXVIII / f - m).
Dôvetok:
Včera neskoro večer som dostal e-mail, ktorý som otvoril až dnes ráno. Obsahuje malú 'prosbu' - či by nebolo možné samostatne zverejniť celú fotografiu, z ktorej výrez je použitý ako ilustrácia pri nadpise článku. Autor a či autorka e-mailu píše, že detail z fotografie v ňom / v nej evokuje jedno z diel slovenského výtvarného umelca Ervína Semiana (24. január 1921 Devičie ~ 20. december 1965 Bratislava). Rád milej 'požiadavke' vyhovujem a dodávam, že fotografia vznikla 25. decembra 2014 podvečer v katastri Bobrovníka. Fotografia nie je nijako upravená - ako som záber nasnímal, tak ho aj zverejňujem.
• Ervín Semian - Web umenia --- link. •
Veľmi pozoruhodné je aj rodisko umelca Ervína Semiana - obec Devičie v okrese Krupina. Možno vám krátke webové nahliadnutie do dedinky s asi troma stovkami obyvateľov poslúži aj ako inšpirácia na výlet nielen v časoch lockdownových.
• Devičie (Najkrajší kraj.sk) --- link. •
Juraj Paškuliak: Hejteri na diskusiách Blogu SME --- link.
