...a potom
(stručné slovenské dejiny)
...a potom
...všetkým mužom prikázali vykopať veľkú a dostatočne hlbokú jamu na lúke, tesne pod lesom. ženy tých mužov plakali a plakali a nariekali aj deti tých mužov v náručiach plačúcich matiek. keď boli muži s prácou hotoví, čierni muži všetkým, okrem troch mužov, prikázali pozobúvať sa a museli sa postaviť k okraju veľkej jamy, tvárou k nej. a potom čierni muži puškami postrieľali bosých mužov a bosé deti a nakoniec i bosé ženy a kto sa v jame ešte hýbal, toho čierni muži strieľali z pištolí do hláv, do sŕdc. traja muži, tiež bosí aby nezutekali z toľkej vlastnej hrôzy, museli jamu s telami svojich zasypať nehaseným vápnom a kyprou hlinou. začalo pršať. najvyšší z čiernych mužov tých troch potom odviedol ďalej do lesa a zastrelil aj ich. telá bosých nechal tam, napospas. čierni muži si poskrúcali a pozapaľovali cigaretle a podelili si topánky mŕtvych i to, čo mali mŕtvi po vreckách. mince, tabak, stužku do vlasov, skladací nožík, krajec chleba, zrkadielko, motúz, tri cukríky, píšťalku z vŕbia. handrovú bábiku s červenými lícami z cviklovej šťavy jeden z nich odhodil do tej jamy, na telá bosých. potom odišli, naskákali na korbu auta a zviezli sa do dediny, kde v krčme pili, a pili aj v kasárňach. už na druhý deň dostal každý čierny muž všetko po rodinách v hrobe. dostali svoje podiely, jeden pekáreň aj konzum v dedine, iný holičstvo a k nemu šusterskú dielničku, ďalší obchod plný prázdnych krabíc od gombičiek a cverien, tamten krčmu a henten zas hostinec s prepriaharňou koní. veliteľ čiernych mužov, vždy chodil vo vyleštených čiernych čižmách, tak ten dostal pílu s trojicou gátrov a so skladom dreva a reziva...
...a potom
...a potom prišli červení muži a zhabali všetok majetok kedysi, ešte nedávno čiernym mužom, ktorí ho po bezbožnom a nemilosrdnom zabíjaní a po rabovačkách nakradli mužom, ženám a deťom v trávou zarastenej jame na konci lúky pod lesom...
...a potom
...a potom už konečne prišli modrí muži a z ich zákona vrátili potomkom čiernych mužov majetok nakradnutý mužom, ženám a deťom vo veľkom, hlbokom hrobe na lúke, tesne pod lesom. majetok, ktorý čiernym mužom pobrali červení muži...
...a les a tráva a kvety a sneh a napadané lístie a dažde a prach zakryli ten hrob, na ktorý stále ktosi položí kameň, nie väčší ako detská pästička... ...a kosci, kľajúc a bohujúc, čudujú sa, ako je možné, že práve tam zem so šťavnatou kvetenou tráv rodí skaly, toľko skál...
...a potom
...a potom prišiel čas zabúdania. prišiel čas dýchania na okenné tabule a čas dýchania na zrkadlá, aby sme nič nevideli, ani vlastnú pamäť. aby sa zahmlievalo a aby sa zahmlilo. prišiel čas zabúdania. nezabudnite zabúdať, povedal.
(13. december 2018 o 20:45 hodine)
