to le to
žlté
je všade vôkol
je ho plno
odtiaľto za všetky obzory
budú plné preplnené
sypkej
zelená
je všade vôkol
je jej plno
pod sklonenými hlavami
budú plné preplnené
bieleho
* * *
Leto sa šplhá
hore strmým Júnom
s teplým Vetrom v chrbte
šplhá sa k žltej
ktorá sa zmení na okrovú
a potom zhnedne
v páde do strateného Času
zľahnutých tráv
na čiernobielom starom cmiteri
z Vašej fotografie
Maestro
Leto spadne do Jesene
Ja zostarnutý
ako vlaňajšie Jabĺčko
o rok starší
na dne prúteného koša
"kto poorie snehové polia
a kto do nich naseje Sneh
budúcich Zím?"
pýtam sa Syna
a On sa len zasmeje
vie
že Jeho miesto je v Jaskyni
hlboko pod týmto márnym Časom
Prítomnosti
ktorú musíme žiť
Jeho miesto je v Jaskyni
do ktorej sa zostupuje
strmou kolmicou Diery
z povrchu Dneškov
sčernetým rebríkom Vekov
Syn sa smeje pretože vie
že Jeho miesto je Inde
v Podzemí
medzi Lebkami Kosťami Kostrami
Zvierat-iek
staršími než je naša Predstavivosť
medzi Skutočnou Vodou
napokon tečúcou zdola nahor
Syn sa smeje a rozpráva
o tom
ako z Jaskyne vyniesol
veľkú živú Žabu
ktorá spadla na Dno
bez toho že by si uvedomila
že skutočne nevie predpovedať
Počasie
ani v Jaskyni
ani vo fľaši
od neskorých letných uhoriek
kyslých uhoriek bruchačiek
s kôprom
to Leto
toto Leto
len preletí
a ďalej nič
v podstate nezáleží
na snehových poliach
Dnes nie sú dôležité
pretože
do Jaskyne ne(na)sneží
nikdy
ale Sneh
Sneh si do nej napokon nájde
nájde si svoju Cestu
všade
(synovi --- 18. VI. 2019 - 28. VI. 2019)
• kubizmus ako zachytenie nepretržitej ozveny •
• prvé dve strofy básne to le to - šesť + šesť veršov - som napísal ako kubistický text, v ktorom je na jednej ploche súčasne a rovnocenne zachytená prítomnosť v pohľadoch cez minulosť aj budúcnosť. prítomnosť sa ne(z)mení, ostáva stále rovnaká v minulosti aj v budúcnosti. v tejto časti, v úvode básne to le to, je mimoriadne dôležitý obraz - a ten je len jeden, aj keď zachytáva minulosť, prítomnosť i budúcnosť. je to obraz, na ktorom chýbajú slová, slovné spojenia, rôzne básnické prvky. predstavme si, že je to 'skutočný obraz' na plátne: olejomaľba, akryl, tempera... a na ňom 'niečo chýba' - 'niečo,' čo je skryté pod povrchom pôvodnej maľby, 'niečo,' čo je premaľované alebo čo je zanikajúce v iných ťahoch štetcami. v prvých dvoch strofách básne to le to takto 'chýbajú' slová, ktoré by 'vysvetľovali' alebo 'ozrejmovali' jej obsah, zmysel, a robili by ich 'zrozumiteľnými.' netreba ich? alebo ich treba? •
• predpokladajme, že ich treba. v takom prípade je vysvetlenie rébusu kubistického zachytenia nepretržitej ozveny, teda ozveny budúcnosti, prítomnosti, minulosti v celku, jednoduché: žlté je žito, ktoré je všade dookola - po žatve sa žito spracuje a pomelie na sypkú múku, ktorej budú plné zásoby; zelená je tráva, nad ktorou sa skláňajú hlavy kráv - kravy sa podoja a budú plné zásoby mlieka. tento cyklus sa opakuje v nekonečnosti času. •
• druhá časť básne to le to je rozhovor otca a syna a otcov vnútorný monológ (o) synovi. •
• názov básne to le to je letnou zvukomalebnou ponáškou na názov mesta toledo. •
