ne(s)pokoj(ný)
Vietor sa zdvíha na nohy
ženie pred sebou Nepokoj
dom zachvátili plamene
blázon sa chichoce
chrapľavým, potrhaným smiechom
okolo seba vypľúva
močku z najlacnejšieho tabaku
kde je ten kásny čierny Pes
ktorý ma vítal ráno, ešte dnes
na konci zelenej záhrady
kde ma vždy pozdravil?
po nociach píšem básne
sú to len slová temné - jasné
na ktoré Mesiak svieti
sú ako dospelé deti
nechcené - a predsa vlastné
prstami kráčam po mapách
prasklinami - puklinkami na stenách
putujem tadiaľ, kadiaľ smiem
ty o tom vieš & ja to viem
kde sú tie mapy, ktoré vlastní Strach
blázon sa rehoce
chrapľavým, roztrhaným smiechom
stojí vedľa teba
a pľuje na dlažbu sliny chichotu
v malej miestnosti
trepú sa nočné motýle
nikto ich ešte nevidel
ich let je neistý
vrážajú okolo, do stien
mapu Strachu im ukážem
dokým vanie Vietor
dovtedy oheň horí
plamene blčia do výšok
každý z nás vie to
že na pobrežiach morí
v sypkom piesku horí
jasný plameň jantárový
Vietor dovial
posledné tri sekundy
môjho života
zastali
(28. jún 2018)
