len ticho
už nemám čo riecť
čo povedať
som unavený
ospalý
už len ticho počúvať
počúvať ticho
dožiť
v tichu
ticho
(október 2003)
len ticho a pokoj
už nemám čo chcieť
čo povedať, čo počúvať
som unavený, ospalý
aj z toho ticha
aj od toho ticha
chcem mať pokoj
dožiť (ho) do konca
dajte mi, prosím, všetci pokoj
ticho!
ticho (a pokoj) v štúdiu!
nahrávam (si) (na) život
(18. november 2011)
* * * tichá poznámka
báseň len ticho som napísal ako ozvenu dlhoročného počúvania albumu pavla hammela a kamila peteraja stretnutie s tichom (1977); báseň len ticho a pokoj obsahuje jeden verš - ponášku na vzdialený výkrik silence in the studio! nicka masona v suite atom heart mother na rovnomennom albume pink floyd (1970). a teraz už naozaj ticho!
tak řekla matka dítěti...
kvůli tvému kravskému nápadu
budeš jako dobytek
matouši
...v praze na kampě
(12. leden 2013)
o šťastí
na karlovom moste, kdesi v prahe, sú sochy a pod nimi mosadzné či medené reliéfy. vraví sa, že keď sa ich dotkneme, tých reliéfov, pohladíme ich, tak je to vraj dobré pre šťastie. na jednom reliéfe rytier hladí (asi) svojho psa, a toho psíka denne hladkajú tisíce a tisíce turistov – aby mali v živote šťastie.
(uvažujem takto: je bezpečnejšie pohladkať mosadzného psa, veľmi starého a celkom neznámeho: neuhryzne nás, nemáme sa čoho báť)
neveľké dieťa mrnčí, takmer narieka, otec ho zdvíha popod pazuchy, vraví mu nech pohladká mosadzného (či medeného) psa. dieťa sa studeného zvieraťa ledva dotkne, a už ho otec skladá nohami na dlažbu. púšťa ho, vykročí ďalej, dieťa za ním.
(uvažujem takto: prečo ten otec nepohladkal mrnčiace, uzimené dieťa po hlávke? ktože je v tomto okamihu šťastný? ani to decko, ani ten otec, ani ten rytier, ba ani ten studený kovový psík šťastne nezavrtel chvostom)
zdá sa mi, že takto nejako je to so šťastím: naťahujeme sa za ním aby sme ho pohladkali, dotkli sa ho – namiesto toho aby sme sa k nemu sklonili a pohladkali ho.
(15. január 2013)
