• zdá sa mi mám taký silnejúci pocit ktorý ako keby prišiel s mohutným nočným vetrom ženúcim nad krajinou posledný sneh tejto zimy že pomaly a potichu prišiel pevný okamih aby som zverejnil tri krátke básne ktoré som napísal vtedy keď nám zomrel otec a potom vtedy keď nám zomrela matka a napokon vtedy keď zomrel otec môjho priateľa jedna z nich tá pre nášho otca bola vytlačená na jeho parte krátke básne pre našu matku a pre priateľa - jeho otca neboli nikdy nikde zverejnené až teraz napriek tomu alebo práve preto že nočný vietor spomienok je stále silný a odolný v koreňoch ako nevyvrátiteľný večný strom času •
otcovi
si v cieli
cesta sa skončila
nám zostal len smútok
a nekončiace sa spomienky
na všetky tie krásne dni
pod modrou oblohou a belostnými oblakmi
na chvíľu prestal viať vánok
12. augusta
matke
chleba si odkrajovala
ľavou rukou
natrela si naň maslo
a so sýtym sústom
podala si nám úsmev a čaj
už nie si tu
si v cieli
cesta sa skončila
nie sme lační
ale navždy
navždy budeme cítiť hlad
1. apríla
priateľovi - jeho otcovi
do hlbokej noci pijeme z čiernych šálok
ruky voľne položené na stole
náš dych je tichší než hlas ktorým mlčíme
vo víre roztáčajúcich sa spomienok
začína sa naše nezabúdanie
11. decembra
