• Monika Beňová poskytla začiatkom tohto júna pre Denník N rozhovor * a v ňom odpovedá Mirovi Kernovi. Vyberám otázku a celú odpoveď na ňu. •
Miro Kern: Všetky prieskumy ukazujú, že Pellegrini je populárnejší, dôveryhodnejší, perspektívnejší. Prečo tomu Fico neverí a nenechá to jemu?
Monika Beňová: Lebo vy muži to tak jednoducho v sebe máte. Máte v sebe bojovníka a orla a nechcete sa zmeniť na sliepku. A pre orla je symptomatické, že chcete mať všetko pod sebou a pod kontrolou. Z môjho ženského pohľadu je to niekedy komické a trápne, ale hlavne nepochopiteľné.
• Na začiatok - nedá mi, ale výrok Moniky Beňovej príde mi nevhodne sexistický a v podstate antiženský, urážajúci ženy všetkých vekových skupín, zo všetkých spoločenských vrstiev. Opiera sa totiž o zažraté pejoratívne označovanie žien posmešným 'sliepka.' Bohužiaľ, nepostrehol som, že by proti takejto prízemnej a tupej kategorizácii, dokonca z úst ženy - političky, ba až europoslankyne - niekto protestoval. Asi som prvý... •
• Dovoľte malé 'entrée' k danej téme o sliepkach. Zdá sa, že v strane Smer - SD majú so sliepkami neustále nejaké problémy. Napríklad taký kovaný súdruh boľševik Ľuboš Blaha už v prvej polovici júna 2019 napísal, citujem: "Materiálne otázky už toľko neťažia, ide o bohaté krajiny – sústreďujú sa na postmateriálne témy. Riešia to, či si kúpiť bio-jogurt alebo aký výbeh má mať sliepka, kým bežný chudobný robotník na Slovensku, ktorý je rád, že naškrabe peniaze na najlacnejší produkt a namiesto sliepok rieši, ako uživí svoje deti, na ekologických aktivistoch z bohatého Západu často pozerá ako na zjavenie." (Zdroj: Politologické okienko Ľuboša Blahu na oficiálnej webstránke strany Smer - SD.**) •
• Prečo sliepku voláme sliepkou? Siaham po vynikajúcej publikácii s názvom Stručný etymologický slovník slovenčiny (autor Ľubor Králik, 2015, vydanie prvé, Vydavateľstvo Veda - vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN: 978-80-224-1493-7). Na strane číslo 538 sa o pôvode a význame slova 'sliepka' píše: Pomenovanie sa u nás používa od XV. storočia a je odvodené od slova 'slepý' - pretože sliepky v tme nevidia, keďže nemajú na sietnici rodopsín - svetlocitlivé červené farbivo, umožňujúce vidieť aj za šera. Poznáme napríklad dialektový výraz 'kurí slep,' čo je choroba zraku, známa aj ako 'vlčia tma' či 'kuria slepota.' S istou ironickou veselosťou môžeme povedať, že pejoratívne označovanie žien slovom 'sliepky' je prejavom zaslepenej nenávisti, posmešnosti, pohŕdania. •
• Monika Beňová podľa mňa zaslepene sexisticky znevažuje ženy - robí z nich sliepky a z mužov zas orlov, ktorí majú sliepky - teda ženy - najradšej "pod sebou a pod kontrolou." Úbohé. Pritom prečasto to býva naopak - ale to je na inú tému. •
• Teraz čo - to o orloch. Lietavce - dravce, stelesňujúce nielen silu, obratnosť, vytrvalosť, ale aj um. Ikonické vtáky, vyskytujúce sa v mnohých povestiach, bájkach, rozprávkach i úsloviach - ale aj v štátnych znakoch a symboloch premnohých krajín - od niekdajšieho Rakúsko - Uhorska cez Poľsko, Nemecko, Rusko, Srbsko, Spojené štáty americké a tak ďalej. A nezabudnime ani na nemeckú nacistickú ríšsku orlicu ani na od nej odvodený emblém Hlinkovej gardy - polovojenskej organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Nuž - sliepka by sa veruže dôstojne na štátnych zástavách, znakoch, symboloch nevynímala... Podobne ako lenivá mačka - zato lev, najlepšie dvojchvostý, tak to už je niečo iné. •
• Určite viete, že symbolom Francúzska je kohút a o obľúbenom Francúzsku zvyknú v celom svete vravieť aj ako o krajine galského kohúta. Ako a prečo to vzniklo? Vedzte, že 'le coq gaulois,' čiže v slovenskom preklade z francúzštiny ģalský kohút,' je neoficiálnym symbolom krajiny a reprezentuje francúzsky národ a jeho prebohatú kultúru. Je protipólom k žene Marianne - symbolu, stelesňujúceho Francúzsku republiku a jej hodnoty - predovšetkým slobodu, rovnosť a bratstvo, teda 'liberté, égalité, fraternité.' Pomenovanie 'galský kohút' je známe už z čias starovekého Ríma, hoci samotní Galovia sa ním neprezentovali a kohúta ani nepovažovali za posvätné zviera. Rímsky vojvodca a politik, ale i spisovateľ Gaius Iulius Caesar sa v spise De Bello Gallico, kde sa zmieňoval o vojnách s Galmi, pokúsil identifikovať galských bohov, ale používal pritom mená bohov rímskych. Práve galský Merkúr, v Ríme boh obchodu a zisku, bol údajne tým najuznávanejším. Často bol vyobrazený s kohútom, čo si Caesar spojil s Keltmi, pre ktorých bol kohút posvätným vtákom - a „emblém“ bol na svete. Okrem toho rozdiel medzi latinským pomenovaním pre kohúta i obyvateľa Gálie bol len v písaní veľkého písmena na začiatku slova: 'gallus' a 'Gallus.' To aje využívali i nepriatelia územia a jeho obyvateľstva na zosmiešnenie. Stredovekí franskí králi si potom kohúta spojili s biblickým príbehom o Ježišovi a Petrovi a stal sa tak symbolom francúzskeho kresťanstva, ktoré prekvitalo aj počas renesancie. Práve v tomto období sa rozšírilo umiestňovanie kohútov na vrcholoch nielen kostolných veží a rôznych významných stavieb. Popularita galského kohúta ako francúzskeho národného symbolu sa opäť zvýšila a rozšírila počas Veľkej francúzskej revolúcie (5. máj 1789 - 9. november 1799), keď sa obyvatelia priklonili ku galským historickým koreňom. Dnes galského kohúta nájdeme v logách mnohých športových organizácií, vrátane národného ragbyového tímu Francúzska, aj na vojnových pamätníkoch a v rôznych súsošiach, ale napríklad i v logotype francúzskej umeleckej produkčnej spoločnosti Pathé. Nedá mi, aby som nespomenul i obľúbený francúzsky lahodný pokrm, známeho coq au vin - teda kohúta na víne. Ale to už je o iných symboloch - o symbolike famóznej francúzskej kuchyne. •
• Záverom sa vrátim k začiatku - teda k výroku Moniky Beňovej o sliepkach a orloch. Ja viem - chcela zaujať, ale jej pokus o štylizovanie sa do úlohy francúzskeho poeta a bájkára menom Jean de La Fontaine (ba ani hra na ruského bájkára Ivana Andrejeviča Krylova, a kdeže na starogréckeho autora bájok, známeho ako Ezop) jej nevyšla. Zato (z nej - jej) vyšla v podstate nechutnosť, ilustrujúca skrivený a zaužitý model ženy - sliepky, súcej akurát tak kvokať, znášať vajcia a rozťahovať... ...krídla pod orlom. Smutné. A nedobré ani ako ilustrácia súčasných pomerov v kuríne v holubníku, zvanom Smer - SD, kde sa zas len klovú o funkcie a o miestečká, s dvojicou zápasiacich "orlov" nad tým všetkým. A pritom Psy vyjú a karavána len ide ďalej. Ale na to sme si už na našej politickej scéne zvykli. •
• Na koniec vám ponúkam príbeh o orlovi, ktorý sa nestal sliepkou --- link. •
• zdroje •
* Rozhovor Mira Kerna s Monikou Beňovou (Denník N) --- link.
** Politologické okienko Ľuboša Blahu --- link.
___
• V rubrike 'moja poézia a próza' nájdete i moju celkom novú báseň večne kolaborujúcim s každým režimom --- link. •
