• Slovenky a Slováci náhle povstali a v mestách po celej krajine vyšli na námestia, do ulíc. S rozvahou a s pokojom prejavili ráznu nespokojnosť so súčasnou slovenskou vládou a so slovenskými politikmi. Vraj to boli aspoň také mohutné a početné zhromaždenia - ak nie mohutnejšie a početnejšie - ako tie, ktoré sa Slovenskom prevalili v novembrových dňoch roku 1989. Tak ako vtedy, aj v týchto dňoch ľudia na námestiach kričali, prevolávali heslá, pískali, zvonili zvoncami a štrkotali kľúčmi. Zatiaľ čo v novembri 1989 protestovali a demonštrovali proti autoritárskemu a nedemokratickému komunistickému režimu a jeho pohlavárom, v týchto dňoch, takmer dvadsať rokov "po," sa zhromažďovali aby silou hlasov vyjadrovali nespokojnosť s politikmi, ktorých si pred pár rokmi opakovane, s veľkou percentuálnou váhou voličských hlasov, už tretíkrát demokraticky zvolili v slobodných voľbách. Áno, je to tak: Zatiaľ čo pred rokom 1990 bola volebná účasť povinná a bolo povinné voliť komunistov, od roku 1990 máme v krajine slobodný a demokratický výber z viacerých politických strán - voliť môžeme podľa svojho svedomia a vedomia. Alebo nemusíme ísť vôbec voliť - čo pred rokom 1990 takmer nepripadalo do úvahy; kto k červenej komunistickej volebnej urne nešiel, vystavoval seba i rodinu celej škále postihov aj perzekúcií zo strany represívnych zložiek režimu a ich zapredaných, platených udavačov, nohsledov, prisluhovačov. Komunisti nikdy nezabúdali - na pomstu! •
• Ach, aké neznesiteľne ľahké je dnes protestovať, búriť sa, zhromažďovať sa na námestiach - samozrejme v istom časovom limite - tak, aby nám to čo najmenej narušilo ustálené denné rituály! Vysokoškoláci aj vysokoškoláčky dokonca dostali mimoriadne rektorské voľná, aby sa mohli zhromaždení zúčastniť! Tomu sa vraví, či chceme alebo nie, demokracia a demokratické právo verejne sa zhromaždiť, využiť ústavnú garanciu slobody prejavu, slobody zhromažďovať sa. Žiadne vodné delá, žiadne obušky, žiadny slzný plyn, žiadne psy na reťaziach, cvičené na napádanie ľudí! Žiadne "zelené antony" pre zmlátených a zatknutých demonštrantov, žiadne Ľudové milície a výsadkári Československej ľudovej armády v ozbrojenej pohotovosti! Protestovať je dnes na Slovensku malina. Dokonca taká malina, že akísi nateraz "opoziční politici" blahosklonne pokynú: "Môžete protestovať, ale tentoraz sa na vašich protestoch nezúčastníme - aby neboli interpretované ako 'akože politické' a aby sme si na vás neprihrievali našu politickú polievočku žbrndu... Na to je ešte času dosť." A tak sa kričalo, pískalo sa, zahrali pesničkári od ktorých doteraz takmer nikto nepočul ani tón, vystúpilo zopár mladučkých rečníčok a mladých rečníkov morálne podopretých veštcami z každotýždenných editoriálov a opäť oprášenými emeritnými mravokárcami... •
• Vyše 100 000 až 150 000 účastníkov zhromaždení Postavme sa za slušné Slovensko! nastavilo a stále nastavuje vyleštené zrkadlá predovšetkým premiérovi Robertovi Ficovi a vláde. To je dobre, protestujúcich som podporoval a podporujem. Opakujem - som rázne za to, aby bola vyšetrená ohavná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Som nekompromisne za to, aby bol či boli odhalený / -í jej páchateľ či páchatelia a aby súbežne s tým bolo vyšetrené celé pzadie toho hnusného činu. Dokým sa tak nestane, nebude v našej krajine pokojného dňa ani noci. V nastavených zrkadlách sa musí ukázať holá pravda - nech je akákoľvek. Súčasne sa ale obávam, že mnohotisícové zhromaždenia na námestich slovenských miest a aj v zahraničí, doslova po celom svete, nemajú žiadaný dopad. Prečo si to myslím? Aj preto, lebo ani premiér Fico, ani jeho koaliční vládni partneri a napokon ani jeho tichí zelení podporovatelia - kotlebovci sa k protestom nijako relevantne nevyjadrili. Myslím si, že im je absolútne ľahostajné, čo sa na námestiach deje, o čo tam ide. Desaťtisíce ľudí a ich názory sú našim politikom ukradnuté. Prečo? Pretože Ficovi, Dankovi, Bugárovi, ale aj Kotlebovi viac ako inokedy ide teraz o moc, o pozície pri bohato prestretých politických stoloch válovoch. Ide o moc, vážené a vážení, o zachovanie si neobmedzených možností kradnúť ďalej, trhať si sýte sústa zo spoločného aj z európskeho. A o čo ide "opozícii" ak nie o to isté, len v ružovom alebo v perleťovo fialovom? Veď kedy inokedy, ak nie teraz, je ten najvhodnejší čas? Čas na to, aby sa všetky tie staré, opozerané tváre predviedli s novými maskami "úprimnosti a záujmu" na ksichtoch...
...big man, pig man, ha, ha, charade you are / you well heeled big wheel, ha, ha, charade you are / and when your hand is on your heart / you're nearly a good laugh / almost a joker... // ...veľký muž, prasačí muž, ha - hááá, si len maškara / si len dobre zazobaný panák / a keď máš ruku položenú na srdci / si na smiech / si len šašo...
(Roger Waters, Pigs (Three Different Ones), album Animals, 1977) •
• Ostaňme pri zrkadlách a pri prasatách. Kedysi sme, ako chlapci, hrávali takú milú, zábavnú hru: zrkadielkami sme za slnečného počasia hádzali odlesky slnka do tvárí dievčat a okoloidúcich. V týchto dňoch desaťťisíce ľudí na námestiach a v uliciach hádžu svetlá zo zrkadiel do tvárí politikom. Politici žmúria, zakrývajú si zrak. Na svetlách im nezáleží. Záleží im na tme alebo, v lepších prípadoch, na hustom šere, na hmle. Sú odolní, imúnni voči svetlu ako symbolu pravdy. Pretože už desaťročia sú odtrhnutí od bežnej, každodennej reality prostého obyvateľstva na Slovensku. Vo svojich na mieru šitých oblekoch a košeliach, vo svojich handrách a s kabelkami z pravej kože, v pohodlných mäkkých topánkach - všetko to stojí najmenej toľko, koľko obyčajný Slováčik pri páse nezarobí v hrubom ani za rok - sú mimo slovenskej reality. Svoje zadky si vyvážajú v drahých, za štátne nakúpených limuzínach s koženými, vyhrievanými sedadlami a s hi-fi sústavami, z ktorých neznie Kryl ani Ursiny ale akýsi Tomeček a akýsi Jakubec. Desiatky rokov sa títo "profesionálni politici" politickí povaľači prestravovali na recepciách, na banketoch, na intímnych romantických večeriach s asistentkami so sekretárkami - a opäť to zatiahla štátna pokladnica. Teda my. To sa, prosím deje v krajine, kde dnes niet pár smiešnych peňazí na zaplatenie mizernej faktúry za ubytovanie a servis -násobnej olympijskej víťazke v biatlone, "našej" Nastenke. Hanba!!! •
• Zrkadlá sú nastavené - zdá sa, že kulisy na politickej scéne sa pohnú. Presnejšie - premiestnia sa, lebo vône, arómy z válovov sa šíria, lákajú... Peniaze a moc nesmrdia. Ľuďom bez charakterov určite nie. Tým v politike obzvlášť nie - to poznáme už z histórie. •
• Zhromaždenia sa končia. Chytro - ešte zopár selfies (aby bolo čo povešať na a-sociálnu sieť) a potom šup - šup do starbucksu na kávičku, zohriať sa, odtiaľ hajde domov; veď v telke bude pokračovanie síce prízemnej, lascívnej zábavnej "šouky," kde sa účinkujúci za peniaze bezprizorne akože smejú, chichocú na vlastných verbálnych prdoch. Ale čo tam po tom, aj ja sa chcem zabávať! Je to také dobrééé! Nezmeškám to?! K tomu zázvorový eko-bio-pure-nature čaj, skontrolovať statusy, spočítať lajky a napokon s pocitom dobre vykonanej práce na evente hajde do postele. "Zajtra sa pôjdeme niekam rozbiť, dobre, miláčik? Ach, ale sme si dnes pekne zaprotestovali! Och, achŕ, chŕŕŕ, chŕŕŕŕŕ..." •
• strih •
• Pred sebou mám takmer 400-kilometrovú cestu autom. Z nudy počítam dopravné priestupky okolojazdiacich. Smerovky pri predbiehaní sa nevyhadzujú. Predbiehačky cez plnú, aj plnú dvojitú čiaru. Zopár áut v protismere bez rozsvietených svetiel (v podvečernom šere). Prekračovania maximálnej povolenej rýchlosti - cez dedinu idem tesne pod päťdesiatkou, okolo náhle preletí čierne esúvéčko, odhadujem asi sedemdesiatkou. Tri dopravné nehody - už tam stoja autá polície. Kde sa to dá, tam sa mi niekto lepí na kufor, pripravený vyraziť dopredu - povolená / nepovolená rýchlosť. Cyklisti bez svetiel, často v protismere. Chodci bez reflexných prvkov alebo viest v dedinách bez chodníkov... Večerné správy. Niet dňa, kedy by sa nestala dopravná nehoda - účastníci nafúkali najmenej trištvrte promile. Policajná fešanda hovorí o desiatkach vodičov v okrese, ktorí pri kontrolách nafúkali. Aj opakovane... Spitá a nafetovaná, zdrogovaná mládež (aj v bezvedomí, váľajúca sa pod kamerami mestských polícií) aj za volantmi áut... Modré majáky sanitiek, červeno-modré majáky polície... Vykradnuté obchody, krčmy, trafika... Vraždy a zabitia... Domáce násilie... Alkoholom odkojená agresivita... Krádeže, lúpeže, prepadnutia... Denne, na dennom (televíznom) programe... Akési "malé ryby" a potom akési "veľké ryby." Otrávená voda z bane vypustená do miestneho potoka a do jazera - ryby hore bruchom, vodné vtáctvo hore nohami... Desaťtisíce nelegálnych skládok okolo dedín so sofistikovanými euronámestíčkami. Dostihy bielych koní o prvú cenu - miesto v tajnom hrobe kdesi v hĺbke lesov alebo na záhrade miestneho bossa (...ach, bol to taký slušný človek, každému sa pozdravil - a to naozaj on vraždil?)... Mediálny magnát v putách... Rozkradnuté stovky kamiónov dreva, rozkradnuté spoločné peniaze, rozkradnuté čo sa rozkradnúť dá... Sme mnohonásobní zlatí olympionici v kradnutí a v podvádzaní, v klamaní a v nezákonnostiach na všetkých úrovniach... Každý ide proti zákonom a predpisom tam, kde mu to situácia vyhovuje a umožňuje. Niekto "len" predbieha cez plnú čiaru, iný si "natrhá" dajme tomu z viniča eurofondov... Úplatky a korupcia... Profesorovi, lekárovi nestačia peniaze od pacientov, napchaté do vreciek - on chce aj bonboniéru a vykŕmenú hus k tomu... Za úplatky a "všimné" porobené vysokoškolské skúšky, udelené zápočty... Národ, skrytý pod pancierom nezákonnosti a ignorácie práva. Keby malo dnes v noci zhorieť všetko to, čo bolo nakradnuté, získané nelegálne - tak sa ráno zobudíme na obrovskom, samostatnom, zvrchovanom, svojstojnom spálenisku. Z toho popola už nevstaneme. Nikdy. •
• Áno - postavme sa za slušné Slovensko, som za. Ale skôr než pôjdeme na jarnú prechádzku na zhromaždenie na námestia, pozrime sa do našich zrkadiel a položme si úprimné otázky: Aký je môj podiel na tom, že Slovensko nie je slušné? Akým životom som doteraz žil / -a ja? Mám skutočne čisté svedomie? Čo som robil / -a doteraz? Môžem si s čistým svedomím, pokojne položiť pravú ruku na srdce a pred zrkadlom (verejnosti) odprisahať, že...? •
