• Zomrel Sir Thomas Sean Connery - škótsky herec a filový producent, ktorý sa narodil 25. augusta 1930 v Fountainbridge, Edinburgh, Spojené kráľovstvo, zomrel 31. októbra 2020). Najviac sa mi páčil v hlavnej úlohe čiernobielej drámy z obdobia II. svetovej vojny, v úlohe Sgt. Williamsa, hlavnej postavy filmu Pahorok (The Hill, réžia Sidney Lumet, 1965). Príbeh filmu sa odohráva v africkej trestaneckej kolónii pre britských vojakov. Despotický tyran, Sgt. William sa riadil heslom: "Prišli ako ľudia - odídu ako zvieratá!" Silný film o neslobode a o veľkej túžbe po Slobode. O neustálom zápase Dobra so Zlom. Film aj o nás, o vás. •
• Filmov, v ktorých Sir Thomas Sean Connery há hlavnú úlohu či vedľajšiu postavu, je veľa a vari všetky sú výborné. Maestrovi napokon nebol udelený šľachtický titul len tak a iba za Jamesa Bonda - agenta 007. Nie, nejdem "ripovať," ani akože vtipne písať, že 'Dnes Martini pretrepať, nemiešať na počesť legendy.' Na počesť Maestra som si dal niekoľko dúškov obyčajnej, odstátej a teplej vody, osolenej soľou sĺz. Lebo Pahorok. •
• Vaša jasná hvietda, Sir Connery, bude navždy svietiť a žiariť na striebornom plátne. •
• K téme úmrtí ešte jedna u nás zabudnutá spomienka. Včera uplynulo 40 rokov odkedy zomrel Jan Werich (6. február 1905, Smíchov (Praha), Rakúsko-Uhorsko - 31. októbra 1980, Praha, Československo). Divadelný a filmový herec, spisovateľ, glosátor, láskavý a múdry humorista, veľakrát stále citovaný Jan Werich je aj dnes "v kurze." Spomeniem aspoň jeden z jeho, asi málo známy, výrok: "Úsmev prináša šťastie do domu, v starostiach je oporou, je citlivým prejavom priateľstva. V únave prináša odpočinok, v znechutení a smútku je potechou a pre každú bolesť je prirodzeným liekom. Nemožno si ho ani kúpiť, ani požičať, ani ukradnúť, pretože má hodnotu chvíle, v ktorej sa dáva." Preto sa čo najviac usmievam. A smejem sa nad hlúposťou hlúpych - aj keď hlúposť hlúpych je skôr k výdatnému plaču. •
• Zo sveta (nielen) filmu: Známa, populárna a (moja) veľmi obľúbená herečka Jiřina Bohdalová (3. máj 1931, Praha ČSR) napísala a vydala autobiografickú knižku Můj život mezi slzami a smíchem. V rozhovore nielen o knihe pre iDnes vraví: "Já už to ve svém věku beru úplně jinak. Vůbec se nezabývám tím, že zrovna já nemůžu hrát. Vnímám naši současnou situaci jako celek a říkám si: Co se to s tím naším světem stalo? Mám dva vnuky a přemýšlím o budoucí generaci. Jak asi budou žít? Jak se s tím vším poperou? Člověk v mém věku a v tom čase, kdy nemůže pracovat, má spoustu času na přemýšlení, na srovnávání. Názory různých lidí a dennodenní zprávy vás nenechávají klidné. Víc než zavření divadel mě trápí ta divná zloba mezi lidmi." Jakou zlobu máte na mysli? "Všeobecnou zlobu. To, jak jeden na druhého útočí. A ten slovník! Nejsem člověk, který by šel pro nějaké to sprosté slovíčko daleko, ale většinou ho používám proto, aby se na konci věty lidi zasmáli. Dneska vidím pouze urážky a hněv. S tím se, bohužel, těžko žije." * Súhlasím, pani Bohdalová, pravdivo povedané. •
• K tomu všetkému: Teda k hercom, herečkám, filmom. Ku skutočným herečkám a hercom, k naozaj poriadnym a hodnotným filmom. Teraz "letí" nový film s istým vraj komikom menom Sacha Noam Baron Cohen. Síce sa narodil v Londýne (v roku 1971), ale krásny britský humor je mu cudzí. Síce je hercom, ale podľa mňa mizerným. Vraj je populárny - ale populárne sú aj vydlabané tekvice so sviecami vo vyrezaných otvoroch - akože očiach - a so sviečkami pod nosom. Videl som len niekoľko ukážok z "filmových diel" toho britského pseudozabávača, ale zhrozil som sa. To nie je ani humor, ani vtip, ani dobrá paródia. Je to na úrovni úbohej uragánovej frašky, kde sa usiera z iných ľudí iných národností či dokonca tých, ktorí sú zdravotne postihnutí. A tupodavy sa na tom rehocú. Tak, ako na tom londýnskom pseudokomikovi, nahom a pobehujúcom po ulici s podviazaným prirodzením; beží ako keby utekal pred kazajkou bezpečného blázinca. Nemá to v sebe štipku vtipu, humoru - a napokon ani Boha. Výsmech iných nemôže byť zmyslom zábavy. •
• Z knižnice: Mám novú knižku a čítam ju s napätým očakávaním. Volá sa Nemecká jeseň, napsal ju Stig Dagerman - vlastným menom Stig Harvard Andersson (1923 - 1954) - vyšla vo vydaní N Press, s. r. o.,). Je to kniha o osudoch státisícov Nemcov a Nemiek na konci strašnej II. svetovej vojny, je to 170-stranový "malý" román o tom, ako vojna, násilie a zloby zomelú všetkých. Stig Dagerman to všetko zažil a napokon, ako 31-ročný, spáchal samovraždu... Viac o knižke, aj s ukážkami z nej, nájdete na webe Denníka N. ** •
• Opäť o filme: Okrem zážitkov z knihy - s knihou Nemecká jeseň mi výborne vhod padol pokojný zážitok filmový. Pozrel som si čiernobiely film Kariéra, ktorý nakrútil a v roku 1948 uviedol režisér Karel Steklý (9. október 1903, Praha, Rakúsko-Uhorsko - 5. júl 1987, Praha,, ČSSR). Film má 1:43:22 hodiny a je príbehom úspešného majiteľa veľkotlačiarní Globus, Karla Kubáta - hrá ho Ladislav Boháč (14. apríl 1907, Uherský Brod, Rakúsko-Uhorsko - 4. júl 1978, Praha, ČSSR) a páči sa mi. Pokojná kamera, výborný strih, dynamika záberov na celky a detaily, prírodné scenérie s výraznou symbolikou - hlavne v prípade Vody, rybníka. Skvelá hudba (Emil František Burian (1904 - 1959)). Nemyslím si, že bol pán továrnik Kubát zlý človek. Úspešne viedol tlačiarne, zamestnával ľudí, vedel oceniť každý dobrý nápad (kto dnes komu vyplatí provízie, odmeny? Ešte aj o stravné lístky sa prú, hádajú, odbory stoja za figu...). Karel Kubát bol nešťastný ako muž v nešťastnom vzťahu. A bol úspešným podnikateľom. Preto sa mi ideologický, násilne prilepený záver filmu nepáči: "Děkuji vám, pane Kubáte, předvedl jste nám tragický happy end. Kdo by vás neznal..." Doplním, že vo filme výborne hrá aj skvelá Dana Medřická (11. júl 1920, Praha, ČSR - 21. január 1983, Praha, ČSSR). •
• Teraz k všeľudovému testovaniu na Covid-19. Kamarát Peter Rybín nakrútil film a spravil z neho podľa mňa šikovné video, ktoré má ani nie dve a pol minúty. Pozrite sa a posúďte, ako to vyzeralo v sobotu 31. októbra 2020 u nás. Všimnite si - aj počasie bolo pekné. •
• Niekoľkými vetami: Miroslava Fabušová - tá vraj krásavica, ktorú viezol kovaný pseudopolitik Boris Kollár vo vládnej limuzíne, a vodič limuzíny havaroval, poskytla rozhovor aj pre SME. *** Vyberám a komentujem. Otázka: Volali ste mu náhodou alebo ako ste sa s ním spojili? Odpoveď: "Sme nejakým spôsobom v kontakte, takže hej, volala som mu. Bolo to úplne náhodné." Môj komentár: Jasné, všetci a všetky naozaj len celkom náhodou, pomaly div že nie omylom, voláme niekomu. Otázka: Prišiel vás vyzdvihnúť domov? Odpoveď: "No, ja som zbehla pred vchod." Môj komentár: Ani mne vodička nepristaví limuzínu pred dvere pracovne. Tiež musím 'zbehnúť' - teda vyjsť pred Villu. Nuž, ak táto silikónová osoba tak dobre varí, ako premýšľa, tak by som sa nečudoval, keby tri hodiny lovila v hrnci na plyne kocku masoxu vo variacej sa gulášovej polievke. A vie ona vôbec variť - a či len zavariť? •
• Pred záverom pesnička: Karel Hála - Hádej, Matyldo. Je to pekný tradicionál, krásne spieva Karel Hála (2. október 1933, Hradec Králové, ČSSR - 6. júl 2008, Praha, ČR), hrá Sbor Lubomíra Pánka a Taneční orchestr Československého rozhlasu, diriguje Josef Vobruba. Autorom českého textu je Jiří Štaidl. Nahrávka bola dokončená v apríli 1980 a v tom istom roku vyšla na singli a neskôr na dlhohrajúcich platniach a výberovkách umelca. •
• Z kuchyne: Pripravil som domácu Krkovičku à la Comtesse Brouillard d'automne. Asi 1,7 až 1,9 centimetra hrubé plátky krkovičky (bez kostí!) opečieme z jednej strany na rozpálenom vzácnom oleji. Opečené mäsko vyberieme a skryjeme pod pokrievku. Na krkovičkovom cennom oleji opečieme kolieska bielej a žltej cibule (môžeme ich poliť - teda deliť na polovice) a pol(ovič)ky cesnaku - zásadne nie toho z dovozu. Opečené zeleniny odhrnieme bokom a na panvicu uložíme pláty krkovičky - neopečenou stranou nadol. Zahrnieme láskou a s láskou vypečenou zeleninou, mierne podlejeme portským a dodusíme. Podávame s rozštvrtenými varenými zemiakmi v šupke, posypanými opečenou cibuľou a cesnakom a sekanou petržlenovou vňaťkou. Na štvrtenie zemiakov možno použiť sekeru katovu. K tomuto pokrmu, servírovanému na neporéznom kameninovom servise, je vhodný hlbokochutný dip: chrenový s kremžskou horčicou a kvapkou pomarančovej šťavy. Ako nápoj odporúčam zvyšné portské alebo Ožujsko pivo - Žuja, primerane chladené, vo vychladených, hrubosklenených pohároch. A čo mal Psík? Radosť z kúskov surovej teľacinky, zaliatych vývarom z krkovičkových kostí, doplnených mierne uvarenou kožou zo slaninky, krájanou na štvorčeky. A k tomu tie kosti. Čerstvého teľacieho mäska mal vyše pol kilogramu. •
• Vraj nemám aktuálnu fotku. Tak tu je - aktuálna, moja, dnešná. Nazval som ju pekne. •
• Nabudúce: Opäť komentovane o niečom, čo asi určite uniklo pozornostiam. •
• Heslo dní: "Piesne a hudba sú zrkadlom srdca a citu, nástroje sú hrou ducha a rozumu." (Oskár Elschek). •
* Dnes vidím jenom urážky a hněv... (iDnes) --- link.
** Stig Dagerman: Nemecká jeseň (Denník N) --- link.
*** Rozhovor s Miroslavou Fabušovou (SME) --- link.
