• Reč je o Borisovi Kollárovi. Áno - o tom vekslákovi z čias socializmu, klamárovi a dnes dočasnom predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Reč je o tom, že keď som si ako pozadie k môjmu udatnému zápasu s chobotnicou - vysávačom chcel v službe YouTube pustiť album Paranoid od Black Sabbath, tak skôr než zaznela hudba, rámovaná Ozzyho spevom, vyletel na iMonitor gestikulujúci panák a spustil: "Priatelia... ...dostávam..." 'Prac sa, atrapa, zmizni!' skríkol som, preskočiac reklamu na nechutnosť. •
• 'Aký som ja priateľ tomuto elementu? Žiadny!' Drzý chlap ma rozčúlil. Pomenovanie - oslovenie 'pratelia' je tak sprofanované, že už stratilo svoj pôvodný, ušľachtilý význam. Nie som a nikdy nebudem priateľom pre žiadneho Borisa Kollára ani pre iných pseudopolitikov a pseudopolitičky. Sú pod moju úroveň, sú nutným zlom, ktorého veľkosť sa meria dosiahnutým volebným výsledkom, dosiahnutým predvolebnými lžami a povolebnými klamstvami, jalovými výhovorkami, alibistickými blábolmi, námesačnosťou zúfalstva. •
• Už som si za desaťročia zvykol na to, že tieto politické bábky klamú aj keď spia. Ale neviem odpovede na otázky, týkajúce sa ich motivácií. Vlastne - viem. Ich motiváciami je mamon, ukájanie materiálnych, peňažných chúťok, mafiánske praktiky, antidemokracia, zisk zo všetkého za všetky ceny... Sú drzí a drzé, otravujú ako komáre v letnej noci. A repelentu niet, ochranné siete na oknách, závoje okolo postelí nepomáhajú. Votrú sa všade - ešte aj k tomu Paranoidu - veď sú to paranoidi a paranoičky, chronicky chorí ľudia. Choďte het! •
