• Cieľom či zámerom tohto článku nie je žiadna analýza ani skúmavý pohľad na obsah a na formu článkov, ktoré na svojom blogu na webe SME blog pravidelne a aj s veľkým čitateľským ohlasom publikuje Mgr. Rudolf Pado, štatutárny zástupca Občianskeho združenia Tatry. To nie, on predsa najlepšie vie ako a o čom má, chce, musí písať. •
• Pravidelne čítam články Rudolfa Pada z jeho blogu a viac či menej v takmer každom z nich nájdem autorov povzdych, sťažnosť či dokonca až výčitku, smerovanú k verejnosti, k občanom. Rudolf Pado sa až naliehavo, neraz varovne sťažuje na občiansku, spoločenskú ľahostajnosť, na všeobecný nezáujem o veci verejné - týkajúce sa prírody v celom jej diapazóne a jej ochrany. Takmer vždy, v prípade skoro každého článku Rudolfa Pada, sa mi po jeho dočítaní tlačia na jazyk naliehavé otázky: "Pán Pado, čo navrhujete, aké riešenia? A, hlavne, čo konkrétne, zmysluplné majú robiť 'obyčajní ľudia,' ktorí nie sú odborníci, znalci ako Vy a v problematike sa nevyznajú?" Otázok býva viac, ale tieto sú asi najpodstatnejšie. •
• Rudolf Pado volá po väčšej miere občianskeho aktivizmu, zvýšenej občianskej uvedomelosti, po vyššej všímavosti si toho, čo sa okolo nás deje alebo sa diať chystá a viac či menej, alebo veľmi to zasiahne, zasahuje do prírody a do prostredia, v ktorom žijeme. Súhlasím s ním - lenže je tu jedno obrovské 'ale' - a to 'ale' napokon plodí občiansky, spoločenský pesimizmus a, ako kedysi povedal pán prezident Václav Havel: Blbou náladu. Myslím si, samozrejme - optimisticky, že u nás nežijú ľudia, ktorí by prioritne chceli ubližovať prírode, devastovať ju, ničiť, likvidovať. Takých je väčšina Slovákov i Sloveniek. Sú to 'obyčajní ľudia,' ktorí sa k prírode a k životnému prostrediu správajú celkom slušne. Životné prostredie neznečisťujú, už sa aspoň v základoch naučili i separovať komunálny odpad, dokonca zdravo pristupujú i k tomu, ako ekologicky žiť, nechávať po sebe čo najmenšiu uhlíkovú stopu, ako sa vraví. A to je asi tak všetko. A teraz prichádzajú dôležité otázky: "Čo viac ešte od nich máme chcieť? Čo ďalšie, iné majú robiť? Čo máme od nich očakávať?" Nuž, pravdu povediac - píšuc, neviem. •
• Ten 'obyčajný človek,' ako sme ho zvykli nazývať, v podstate okrem separovania svojho komunálneho odpadu, okrem nezakladania nelegálnych skládok odpadu, okrem dodržiavania zákonov, nariadení, všeobecne záväzných nariadení, vyhlášok... ...teda "pravidiel hry," zvyčajne viac nemôže. A ani nechce. Keď vidí, napríklad v televíznom spravodajstve, alebo keď číta, ako niekde zápasia s nejakou nelegálnou skládkou odpadu, keď je konfrontovaný s výsledkom chemikáliami otráveného toku rieky s rybami hore bruchom, keď sa dočíta o ďalšom obrovskom území zbytočne vyťaženého lesa alebo o poklepaní na základný kameň nového megahotela v národnom parku a tak ďalej - tak si položí ruku na srdce a povie si: 'Je to hrozné! Ale ja za to nemôžem, to nie je moja vina ani chyba!.' Presne tak je to. Áno, je to tak - on, 'obyčajný človek,' nevyhodil niekam za dedinu či mesto ani gram zo svojho odpadu, on do žiadnej rieky nikdy nič nevylial, on nepotrebuje žiadne drevo a preto nemá ani sekery, ani motorovú pílu, on nikdy na nič nevydal ani nevydá stavebné povolenie - pretože on, 'obyčajný človek,' je pekár, je krajčírka, on je horský záchranár, ona robí pri páse kabeláže, on je rušňovodič, ona je korektorka na materskej... A tak. Čo teda títo všetci 'obyčajní ľudia,' ktorým tak veľmi záleží na prírode a na životnom prostredí, majú a môžu robiť? •
• Podľa mňa odpovede nie sú jednoduché. Existuje totiž istá hranica, za ktorú ako keby 'obyčajný človek' nemohol, priam nesmel zájsť. Isteže, je to všímavý, bystrý človek, aj odvážny - a preto bez váhania odfotografuje nejakú nelegálnu skládku odpadu, na ktorú natrafí, upozorní na ňu kompetentného starostu či primátora, v katastri obce či mesta, kde skládka vznikla. Alebo skládku nahlási pomocou nejakej modernej mobilnej aplikácie, veď dnes už má každý nejaký ten smartfón, na ktorom je i režim presného určenia súradníc toho, čo bolo smartfónom odfotografované. Takže uvedomelý 'obyčajný človek - občan' odfotografuje, lokalizuje a nahlási a potom čaká. A čaká, a čaká... - a nič. Nič sa nedeje. Skládka je stále tam kde je, o čosi väčšia, potom zapadne snehom a na jar začne zarastať burinou. A nič, nedeje sa nič. Zakvitne letom, zapadne lístím - a stále je tam. Ohlasovateľ skládky je rozčarovaný a nahnevaný, nad všetkým láme palicu, flintu hádže do žita. Toto chceme? Asi nie, nie? •
• Napíšem vám krátky príbeh o tom, ako to chodí. V druhej polovici júna 2019 som si všimol, že za plotom osady - mám na mysli záhradkársku osadu - vzniká nelegálna skládka biologického odpadu, "jemne premiešaná" hlavne s kusmi plastov z fóliovníkov. Skládku som v štádiu vzniku odgotografoval a upozornil som na ňu samosprávu. Bol som ubezpečený, že dôjde k náprave. Pod slovom "náprava" som si predstavoval, že záhradkári skládku zlikvidujú sami - napríklad tak, že ju naložia na prívesný vozík a odvezú na miesto, ktoré je u nás určené na biologický odpad. Prišla polovica júla - a nič sa nestalo. Teda okrem toho, že na skládke pribudol ďalší, nielen biologický odpad z osady. Opäť som na to upozornil samosprávu a opäť som dostal odpoveď, že dôjde k náprave. Nedošlo. Je koniec júla a odpad je tam kde bol, zas tam ďalší pribudol. A nič. Počkať - predsa len niečo. Na hrdzavý, potrhaný plot, priamo nad kopou odpadu, niekto kompetentný a poverený samosprávou pripevnil tabuľku s nápisom o zákaze vyvážať tam (bio)odpad. Celé to trvalo takmer dva mesiace, a vlastne nič sa nezmenilo. Pýtam sa (seba), čo mám robiť? Mám sa tomu venovať ďalej, alebo to nechť tak, prestať sa starať do niečoho, čo napokon vôbec nie je mojou starosťou? Neviem. už "miliónkrát" som si povedal, že ma takéto "veci" už nebudú zaujímať - a potom príde "milióntyprvý prípad" a vo mne sa prebudí obyčajný zmysel pre angažovanie sa vo veciach verejných. •
• Ďalším problémom, a veľmi veľkým, s ktorým sa 'obyčajný človek' stretáva, je to, že takmer nikdy nemá informácie, že ich nemá dostatočne vopred a napokon ich ani nemá ako a odkiaľ získať. Mám dojem, neraz silné presvedčenie, že o mnohých veľmi závažných záležitostiach, týkajúcich sa priamo prírody a životného prostredia, sa rozhoduje tak, aby verejnosť mala čo najmenej času reagovať. Samozrejme - všetko je včas, v zmysle lehôt stanovených zákonmi, zverejnené na úradných tabuliach alebo / aj na weboch samospráv, lenže... Lenže na tých weboch sa "k tomu" laik nedostane len tak ľahko, pretože "to" tam býva poskrývané, treba sa k "tomu" preklikávať, vyhľadávať "to," sťahovať si "to" a tlačiť si "to." Kto na to má čas, energiu, chuť - na úkor rodiny, samého seba a podobne? A ešte - kto sa "v tom" vyzná, pretože vždy ide o odbornú terminológiu a rôzne zámery, plány sú opísané čo najviac nezrozumiteľnejšie. Pochopiteľne - mnohé sa prerokováva na obecných, mestských zastupiteľstvách, lenže aj ak na ne 'obyčajný človek' príde, tak nemá k dispozícii žiadne materiály (ako majú napríklad poslanci) - a tak tam len sedí ako puk, dokonca sa ani na nič nesmie spýtať, pretože poslanecký zbor neodhlasuje, aby mu bolo dovolené prehovoriť. Obracať sa na poslankyne, poslancov? Najčastejšie je to márnosť nad márnosť, oni človeka - voliča potrebujú len tesne pred voľbami a už hodinu po zvolení zabudnú na všetky sľuby. •
• Mnohí, nielen Rudolf Pado, upozorňujú na to, že verejnosť sa veľmi málo angažuje vo veciach verejných, že sa pramálo zaujíma o dianie vôkol. Vyššie som sa snažil opísať, prečo je tomu tak. Okrem toho musím zdôrazniť aj iné závažné, objektívne skutočnosti. Nikto, žiadny investor spolu so samosprávou a s inými úradmi nevyjde dobrovoľne "na svetlo Božie" so svojimi zámermi - napríklad s tým, že má v pláne v mene výstavby bytov vyrúbať polovicu mestského parku, že chce na ďalšom úseku rieky postaviť ďalšiu malú vodnú elektráreň, že chce namiesto trávnatej plochy, kde sa chodia hrávať deti, postaviť nákupné centrum s podzemným parkoviskom. A tak ďalej. Investor aj všetci okolo neho dobre vedia, že ak by sa to verejnosť dozvedela, tak by ich "zožrala aj s chlpmi." A to sa nesmie stať! Preto sa "o veciach" oficiálne informuje čo najmenej, podľa možnosti čo najneskôr, a ak sa niekto z verejnosti na niečo kompetentných pýta, tak to z nich ide "ako z chlpatej deky." Územné plány sa dopĺňajú, prerábajú nebadane a náhle. A tak. Potom to vyzerá tak, že verejnosť sa spamätá až keď ľudia vidia, že sa začali píliť stromy v parku, že sa začalo s odstraňovaním ornice za dedinou - kde sa bude stavať, že sa bagre zahryzli do riečneho koryta. A tak. Vtedy nastane masívny odpor, na rad prídu petície, protesty - ale zvyčajne je už neskoro. Vieme - máme s tým skúsenosti. Na poslednú chvíľu sa nám, občanom, podarilo zabrániť vybudovaniu nadregionálnej plazma-spaľovne aj nebezpečného odpadu na kopci nad mestom, na poslednú chvíľu sa nám, občanom, podarilo zabrániť výrubu lesa pri rieke Belá, kde mala vzniknúť vilová štvrť, nepodarilo sa zabrániť výstavbe ďalšej malej vodnej elektrárne na Váhu, občianska aktivita zamedzila zámeru ťažiť štrky na rozľahlých plochách úrodných polí pri Váhu... Ale nie vždy sa všetko podarí - nvestori, podnikatelia, ale i samosprávy, neraz i štát taja svoje plány, zámery, ciele. Všetko o čom píšem, a je toho aj viac, napokon vedie k občianskej apatii, k ľahostajnosti, k nezáujmu často i o zásadné veci verejné. •
• Ako ďalej? Myslím si, že občianska angažovanosť nikdy nezanikne - tak ako tu bola a je, tak tu aj bude. Je ale márne domnievať sa, nádejať sa, že všetci občania budú uvedomelí a že sa budú angažovať vo veciach verejných (týkajúcich sa nielen životného prostredia a prírody). Treba pochopiť a prijať, že nie každý sa "cíti byť povolaným" konštruktívne kritizovať, "ozývať sa." Nie všetci majú na to čas, sily, energie. Väčšina ľudí žije so svojimi dennými starosťami, radosťami, problémami, povinnosťami, plánmi, cieľmi, so svojou prácou a so svojím voľným časom, so svojimi rodinami či s blízkymi. Ak ale "ide do tuhého," vedia sa aj títo ľudia "na potrebnú chvíľku" zmobilizovať pre veci všeobecne prospešné. Ale inak - inak nič. Nemôžeme od nich chcieť, očakávať, aby neustále sledovali čo sa deje a kde sa to deje. Okrem toho - treba si uvedomiť, že 'náš obyčajný človek' je laik - a odborná kritika si vyžaduje odborníka: človeka vzdelaného v oblasti, skúseného z praxe, vynikajúco sa orientujúceho v zákonoch. Napokon - jeho slovo zaváži (malo by zavážiť) najviac a jeho názor, stanovisko nemôžu byť ignorované. Nám ostatným ostáva už "len" nahlasovanie čiernych skládok, vytekajúcich močoviek do potokov, neporiadku na verejných miestach, ničenia verejnej zelene, vandalizmu a devastovania a podobne. Kiežby sme sa, my všetci, držali aspoň toho, robili to. •
• A ešte jedno by sme si mali vziať k srdcu: Mali by sme všetci sadiť stromy...
...aby to nedopadlo takto: •
• post-scriptum •
• Známi ekológovia, ochranári, environmentalisti, ale aj fotografi a filmári prírody, vysokoškolsky vzdelaní lesníci Erik Baláž a Karol Kaliský, zorganizovali pre deti letný intuitívny tábor s názvom Deti novej doby. Erik a Karol priamo v lone prírody deťom rozprávali o ekosystéme a jeho význame v prírode a pre prírodu i človeka, ktorý je súčasťou prírody. Hovorili aj o svojich zážitkoch z prírody, z divočiny, zo stretnutia s divožijúcimi zvieratami, i s medveďmi, s vlkmi..."Tá ich neskutočná húževnatosť, vášeň a túžba ochraňovať prírodu pred zásahmi ľudskej chamtivosti inšpirovala nás všetkých k tomu, ako sa postaviť k zásadným témam dnešnej doby. Treba sa nám učiť od prírody, pretože je dokonalá a úplná. Každý organizmus má svoje miesto a je súčasťou rovnováhy. Stačí nám pozorovať prirodné procesy a získame uvedomenia o sebe a o živote v jednote s Univerzom," zdieľala Ľubka Madudová príspevok na facebooku Liptovský Hrádok - Naše mesto. * Človek by sa celkom potešil, zaradoval - veď takéto aktivity, smerované ku školopovinným deťom, môžu byť len a iba prospešné. Samozrejme, príspevok, teda téma tábora Deti novej doby, sa stretol s pochopením, s niekoľkými kladnými reakciami. Ale tie ostatné - des a hrôza. Človeku je z nich veľmi smutno. Uvediem niektoré na adresu Erika a Karola, ktorých osobne poznám:
Robo Vozis Malým deťom vymyvaju mozgy.
Robo Vozis P. Baláž je taký ekológ ako ja kozmonaut. On má z toho biznis. Ekologické správanie je dobré ale s mierou.
Natália Nana Stupková (...) pán Baláž nekoná bez pindania a pre dobro veci. biznis je biznis.
Tomas Kral Pan Balaz toci krasne filmy a pri tom by mal ostat. To co predvadza posledne roky je uz moc. Samozrejme ozyva sa len tam kde developer nie je. Lebo zly su len lesinici, aj ked statna ochrana mu neda za pravdu, ale marketingovy obraz funguje a Balza si vychova dalsie ovecky;)
Ivetka Michnikova Ako sa angažujú tzv.ekológovia v Jasnej, ktorá sa ničí stavbami hotelov a mení sa mesto? A tá vodná elektráreň pri Borovej Sihoti, na zaplakanie,ako zničili prírodu okolo nej.
Ondrej Makara No toto asi nie sú profesionálni lesníci - to je omyl !!!
Jan Chovan A na tento omyl dopláca naša príroda.Spolu si robí politickú agitáciu a ohlupujú deti.
Erika Petho vymyvanie mozgov, biznis je biznis
Peter Laboš ďakujem, že sa venujete deťom počas prázdnin, oni si to všetko zapamätajú na celý život, prajem vám veľa zdaru...
A tak ďalej. Čo k tomu dodať? Priznám sa - nemám slov. Dvaja nadšenci, odborníci a znalci tém i problematiky, spravia v rámci svojho voľného času niečo prospešné, čo môže aj navždy zanechať pozitívne stopy dnes v deťoch - v budúcnosti v dospelých ľuďoch, a stretnú sa s pohŕdaním, s odmietaním, dokonca s výsmechom. Aj so spochybňovaním (No toto asi nie sú profesionálni lesníci - to je omyl!!!) - paradoxne od penzionovaného lesníka. Na to sa dá reagovať len zosmutnením. Naše deti by totiž potrebovali mnohonásobne viac takých Erikov a Karolov, ale aj Rudolfov, o ktorom píšem v úvode článku. •
• Tento článok je venovaný Rudolfovi Padovi - ako uznanie jeho aktivít v enviro-ochranárstve a súčasne aj ako prejav mojej podpory v jeho boji s neľahkým onemocnením. •
• Súvisiaci článok (nielen o životnom prostredí) --- link. •
______
* Zdroj: Facebook Liptovský Hrádok - Naše mesto --- link.
