• Najskôr dajme slovo fundovanej kapacite, autorovi kuchárskych kníh, labužníkovi v makrogastronómii (či mikrogastronómii?), mužovi, ktorý sa však nevie správať pri stolovaní v prítomnosti vážených, vzácnych hostí. Richard Sulík - súčasný minister hospodárstva Slovenskej republiky, podpredseda slovenskej vlády, zakladateľ strany Sloboda a Solidarita. Muž, ktorý si v ostatných dňoch radostne vyskočil na premiéra Igora Matoviča. Rihard Sulík napísal pre server Hospodárske noviny Online komentár, bol zverejnený 13. októbra 2020 pod názvom Richard Sulík: Kvôli piatim reštauráciám zatvoríme všetkých 20 tisíc. * V komentári píše i toto: "V 20 tisíc reštauráciách došlo od 1. 9. 2020 k nákaze v piatich, to je štvrtina promile. Je to tak málo aj preto, že už dnes platia v reštauráciách hygienické opatrenia. Povinné sú rúška, dvojmetrové odstupy a dezinfekcia rúk. Zajtra na vláde preto navrhnem namiesto zavretia všetkých reštaurácií zatvorenie tých reštaurácií, ktoré sa nachádzajú v okresoch s týmito piatimi reštauráciami. To môže byť najviac 5 okresov zo 78, môže to byť ale aj menej, lebo v jednom okrese sa môžu nachádzať aj dve či tri reštaurácie s nákazou. Ja do reštaurácie nepotrebujem chodiť, napísal som 2 kuchárske knihy a variť viem. Ale v tých reštauráciách niekto aj pracuje a z niečoho žijú. Konkrétne státisíce Slovákov." A pokračuje: "Otvorené majú zostať aj terasy reštaurácií, v októbri však z biedy nevytrhnú. Asi sa zhodneme na tom, že terasa je to, za čo sa mestu platí daň z terasy. Sú ale aj terasy presklené. Tie môžu byť otvorené tiež? Aký je však potom rozdiel oproti zvyšku reštaurácie, ktorý musí byť zatvorený?" Richard Sulík píše aj o fitnesscentrách, divadlách, kinách - to ale teraz nie je podstatné. Nazrime pod pokrievky hrncov a do tanierov v našich aktuálnych gastroslužbách, v reštauráciách. Tam to buble, vrie, kypí. •
• Poďme do terénu, ako to vyzerá. Napríklad v Liptovskom Mikuláši si "gastráči" spravili predčasné Dušičky. Ani nie dvadsať sa ich stretlo na jednom námestí, v daždivom čase, a zapálili sviece, kahance, pokládli ich pod strom, pobedákali a ponariekali, vyplakali sa aj do kamery mestskej telky. Takto to vyzeralo a vyznelo. V podstate ako plač nad nesprávnym hrobom. Ako taký tanec nad plačom. Má to iba minútu, to video. •
• Aká je skutočnosť v tomto meste - celoročnom centre slovenského cestovného ruchu? Vegetariánsko - vegánsky diétna, nemastná a neslaná. Náhle sa mnohí majitelia reštaurácií a ich prevádzkovateli prebrali, zobudili (ako keby korona prišla k nám pred týždňom). Rozmohli sa ponuky donášok. Lenže - čoho? Predovšetkým pizza, potom zas pizza a ešte pizza, občas pečené bravčové koleno, najnovšie kebaby. Teda - tie pizze a kebaby majú od skutočných pízz a kebabov tak ďaleko, ako je z centra Liptova do Patagónie. A ešte ďalej. Ponuka je bohato fádna, tá by neuspokojila ani zvedavú a závistlivú tetku, nazerajúcu iným do tanierov a počúvajúcu cudzie rozhovory. Dôležité je, že pri takmer rovnakých nákladoch išli ceny pízz a kebabov, kolien a pečených kuriat hore. Plus sa zvýšili ceny za donášku, až na 1,- euro i viac za porciu. Taká dovezená pizza vyjde zákazníka aj na 10,- eur a viac. Zákazníčky, ktoré vedia akurát tak zohriať vodu v automatickej práčke, sú zúfale. Ale buďme objektívni - niektoré podniky ponúkajú k dovezeným pokrmom nápoje (limo, nealko, pivo) bezplatne alebo za symbolickú cenu. Vína v ponuke nie sú, ani burčiak. Ten možno bude. Ak človek slušne pripomienkuje, že prečo v ponukách nie sú šaláty, zelenina, cestoviny, prípadne aj jedlá pre ľudí s celiakiou, bezlepkové jedla - dostane sa mu urážok a výsmechu, posmechu. Od koho? Predsa od "páličov sviečok" na hrobe gastroslužieb. Nepochopiteľné. Keby som mal reštiku a išlo by mi o živobytie, aj môjmu personálu, tak zrážam päty a zákazníckej verejnosti ponúknem po čom jej žalúdok piští. Lenže nedopekať pizzu, nedopiecť kebab - na to netreba veľa, ani riadu sa toľko neminie, ako keď sa skutočne varí. Vrcholom je potom jedna pizzéria na sídlisku v Liptovskom Mikuláši, kde majiteľ vítal hostí zbesilými výkrikmi "Bo.a, di pi.e, nasaďte si rúška!" Človek, ktorý, prosím pekne, sa hrdí odbornou kuchárskou a čašníckou praxou aj v Rakúsku. Nuž, ak aj tam hosťom "našajzoval," nečudo, že skončil v akejsi pizzérii, ktorej hrozí krach. Nech. A naozaj nech všetci, ktorí sa nevedia správať k zákazníkom, klientom, nevážia si každý ich eurocent, nech skrachujú. Čo najskôr. Nikomu chýbať nebudú, ani ich pseudokebaby a pripečené pizze, rozmočené vlhkosťou v uzavretých krabiciach. •
• Volanie po hlavne osviežení ponuky je nezmyselné, neráta sa. Pritom slovenská aj liptovská kuchyňa núkajú veľa receptov na jedlá sýte a chutné, obľúbené. Sú ich plné mnohé kuchárske knižky. Ale - zabudnite na zemiakové placky, na zemiakovú babu, na podplamenníky, na recepty zo zemiakov či zo zeleniny, na pochúťky akými sú liptovské droby. zabudnite na šaláty aj na koláče zo sezónneho ovocia... Dajte si 'Hawaji Pizza Extra XXL' a tvárte sa ako na pláži, s plechovkou piva v ruke, pred videom z Waikiki. •
• Nie, nevedia to tí naši prevádzkovatelia, naše prevádzkovateľky služieb v gastronómii, v reštauráciách, majitelia či majiteľky podnikov. Covid-19 neprikvitol predvčerom, mali času a možností pripraviť sa aj na druhú a ďalšie vlny, na Jeseň, Zimu. Napríklad inštalovaním plynových ohrievacích lámp na terasy. Aby bolo hosťom príjemne teplo, pohodlne. Lenže - mnohí neprišli ani len na to, že treba kúpiť pekné, stredne ťažké deky pre dámy na ramená, pánom na kríže. Ja im na chladnej terase mrznúť nebudem - a žiadny dobrý pocit, ktorý by ma zahrial, z toho všetkého nemám. A tak si varíme a jeme doma - a je nám fajn. •
* Komentár Richarda Sulíka (HN Online) --- link.
