Je Slovensko krajinou bezohľadných hlupákov?

Napriek tomu čo píšem v nadpise a v perexe tohto článku, myslím si, že prevažná väčšina obyvateľov Slovenska sú ľudia poriadkumilovní, statoční, ctiaci si zákony a žijúci si svoje individuálne slušné a pokojné životy bez toho, aby vzbudzovali negatívne reakcie a emócie. Pretože slušní a poriadkumilovní ľudia nezanechávajú po sebe na každom kroku neporiadok, hŕby smetí ani nelegálne skládky všakovakých odpadkov.

Myslím si, že nič lepšie neilustruje vzťah človeka - jednotlivca k jeho rodnej vlasti, rodnému mestu či obci, ako jeho vzťah k prírode. Priznám sa, že neviem čo si mám - okrem vrcholne negatívnych pocitov - myslieť o ľuďoch, ktorí vedome a určite aj schválne znečisťujú prírodu. Považujem ich za primitívnych hlupákov a za nezodpovedných ľudí, ktorí by si zaslúžili tie najprísnejšie tresty, aj keď odhaľovať a identifikovať ich je často ťažké až nemožné.

Pri štátnej ceste medzi Okoličným (mestská časť Liptovského Mikuláša) a obcou Podtureň sú dve provizórne odpočívadlá - v každom smere jedno. Bezprostredné okolie každého z týchto odpočívadiel je zahádzané navozenými odpadkami. Odpočívadlá sa prakticky zmenili na dve nelegálne skládky odpadov, na ktorých nájdete odpad z domácností, stavebný odpad, izolácie z káblov, ojazdené pneumatiky, prázdne obaly z olejov a mazív, samozrejme plastové fľaše z nápojov, plechovky, ale aj plné vrecia neznámeho odpadu a rôzny bližšie nešpecifikovaný odpad. Časť odpadu je nahádzaná aj do úzkeho jarku či potôčika, ktorý preteká popod cestu pomedzi polia smerom od železnice do Váhu.

Domnievam sa, že viac ako akékoľvek opisné slová vypovedia o celej situácii na oboch malých odpočívadlách fotografie. Nasnímal som ich v nedeľu 12. marca 2017.

Myslím si, že fotografie sú dostatočne výstižné a ilustrujú skutočný stav okolo krátkeho úseku jednej štátnej cesty na Slovensku. Najsmutnejšie na tom všetkom je to, že toto nie je ojedinelý a zriedkyvý obraz toho, ako u nás vyzerajú verejné priestranstvá, okolia ciest, priekopy, brehy potôčikov, riečok, riek a vodných nádrží, ako to vyzerá kade-tade "za humnami" našich miest a dedín. Prirodzená otázka znie: Čo s tým spravíme, ako sa máme zachovať? Priznám sa - darmo som sa v tých hŕbach odpadkov okolo malých odpočívadiel medzi Okoličným a Podturňou snažil nájsť nejakú stopu po pôvodcoch odpadov a nelegálnych skládok. Nenašiel som nič - okrem tých nepoužitých pásov obalov na oblátky Celi Hope, ktoré vyrábajú liptovskohrádocké pečivárne. Tento článok s fotografiami preto pošlem vedeniu pečivární s ráznou žiadosťou, aby si ten neporiadok po sebe poupratovali. Článok s rovnakou žiadosťou pošlem aj vedeniu Slovenskej správy ciest, ktorej priestor oboch provizórnych odpočívadiel patrí. Čo viac môžem spraviť? Pravdepodobne nič, len dúfať, že čo najskôr dôjde k náprave.