• Médiá, internet, ale aj blogy tu, na webe SME blog, prekypujú blížiacimi sa voľbami 2020 do Národnej rady Slovenskej republiky. Zdá sa, ako keby každý chcel k tomu niečo napísať, povedať, vyjadriť sa. Spravím tak i ja, nech mi je odpustené, v nedlhom článku. •
• Prečo pôjdem voliť? •
• Jednoznačne, určite voliť pôjdem. Ísť voliť, zúčastniť sa volieb (akýchkoľvek po Novembri 1989) považujem za svoju občiansku 'povinnosť' a jedinečnú možnosť demokraticky sa podieľať na tom, aká má byť budúcnosť nášho štátu, našej krajiny, ale i obce či kraja, kde žijem. Je to 'povinnosť,' ktorú nevnímam ako direktívnu, nariadenú povinnosť, ale ako výsadu veľkej možnosti. Ísť voliť je pre mňa prejavom slobody a demokracie - tej slobody a demokracie, za ktorú sme bojovali, stavali sme sa v dňoch Nežnej revolúcie. Ísť voliť je pre mňa aj prejavom zodpovednosti - zodpovednosti za budúcnosť: nie(len) moju, ale hlavne mojich detí. Poznám aj takých ľudí, ktorí nechodia voliť alebo teraz, 29. februára 2020 voliť nepôjdu. Nerozumiem ich postoju - pre to, čo píšem vyššie - ale dobre, je to ich slobodné rozhodnutie. Stále majú čas prehodnotiť ho, rozhodnúť sa inak. •
• Koho budem voliť? •
• Najskôr jednoducho - koho voliť nebudem. Určite nebudem voliť kotlebovcov, teda Ľudovú stranu Naše Slovensko Mariana Kotlebu. Dôvodov je viacero - ten hlavný: Ich volebný program, ich 'desatoro' ma vôbec neoslovujú, nič zmysluplné a hlavne pozitívne perspektívne pre Slovensko neponúkajú. Podobné a ďalšie dôvody mám aj pre to, aby som nevolil napríklad stranu Vlasť Štefana Harabina. Nikdy som nevolil a ani voliť nebudem Smer - SD Roberta Fica, dôvody sú vari každému jasné. Svoj hlas nedám ani Slovenskej národnej strane Andreja Danka - nech už tá strana ide z našej politiky preč. Z takých istých dôvodov nebudem voliť Most - Híd Bélu Bugára a svoj hlas nedám ani strane Sme rodina Borisa Kollára - hlavne pre minulosť jej lídra. Myslím si, že v politike majú pôsobiť ľudia bezúhonní, čistí, na ktorých nepadá ani len "tieň podozrenia." A tak ďalej, vari sa už netreba rozpisovať.
Tak teda koho budem voliť? Nie, názov strany ani mená jej kandidátov a kandidátok, ktorým zamýšľam dať preferenčné hlasy, neprezradím - neprináleží mi to, voľby sú anonymné, tajné (chvála Pánu Bohu, už tu dávno nie je socializmus s jeho komunistickými, boľševickými maniermi!). Môj "recept na voľby" je jednoduchý. Poznám(e) názvy relevantných politických strán, subjektov, ktoré majú reálnu šancu dostať sa do parlamentu. Vybral som si spomedzi nich niekoľko a pozorne som si preštudoval ich volebné programy a vyhľadal som v nich to, čo ma najviac oslovuje, čo mi je aj názorovo, aj hodnotovo najbližšie. To bol prvý, zásadný výber. Po ňom nasledoval ďalší krok: Opäť pozorne som si preštudoval zoznam zaregistrovaných kandidátov / kandidátok strán, ktoré som si vybral. Poznačil som si mená tých, ktorí a ktoré pripadajú do úvahy, aby som im dal svoj preferenčný hlas, aby som ich "zakrúžkoval." Zohľadňoval som pri tom viacero hľadísk, napríklad: Poznám - nepoznám kandidáta, kandidátku (nemyslím osobne)? Poznám jeho, jej doterajšiu prácu v prospech spoločnosti, názory, postoje, vyjadrenia sa k mnohým celospoločenským témam? Je veľký predpoklad, že tento kandidát, táto kandidátka, ak budú zvolení, neopustia svoje názory a hlavne svoje zámery, plány, ciele, predsavzatia... ...s ktorými išli do kandidatúry? Takéto a podobné otázky som riešil nad zoznamom kandidátov a kandidátok v týchto parlamentných voľbách.
Výsledok? Mám poznačených spolu sedem kandidátov a kandidátok z rôznych strán, ktorým rád svoj preferenčný hlas dám. Ešte príde finálne rozhodnutie: len štyri preferenčné hlasy a jedna strana. A bude to - stačí už len ísť (od)voliť. •
• Politici sú všetci rovnakí, aj tak sa nič nezmení... •
• Nie je to pravda. Každý predsa vie, aký je rozdiel dajme tomu medzi prezidentkou Zuzanou Čaputovou a ex-prezidentom Ivanom Gašparovičom, medzi ex-premiérkou Ivetou Radičovou a ex-premiérom Robertom Ficom, medzi Michalom Trubanom a Marianom Kotlebom, medzi poslancom, boľševikom Ľubošm Blahom a poslancom Jánom Maroszom, medzi poslankyňou Vierou Dubačovou a poslankyňou Janou Vaľovou... A tak ďalej. A kto vraví, že aj tak sa nič nezmení, a že ísť voliť nemá zmysel a význam - ten alebo nežije na Slovensku, alebo mu je absolútne ľahostajné, aké bude Slovensko a kde bude Slovensko o štyri, o osem rokov... A ak mu na tom nezáleží - potom mu nezáleží ani na budúcnosti jeho potomkov, detí či vnúčat - a napokon ani na budúcnosti jeho vlastnej. Nezáleží mu ani na zodpovednosti. •
• Je to len na nás... •
• Je to len na nás, voličoch a voličkách, koho zvolíme - koho "posadíme" do parlamentu a napokon aj do vlády aj do premiérskeho kresla. Je to len na nás, koho (si) napokon budeme štyri roky platiť z našich peňazí, z našich daní. Tak teda - bacha na to už 29. februára 2020! •
