• Nie, to nie je opis scénky z nejakého staršieho dokumentu o II. svetovej vojne, ani popis traileru na nový koprodukčný veľkofilm s témou posledných bojov o Berlín, kde sa fanatickí nacisti bránili do posledného náboja, do poslednej kvapky krvi... To je, prosím pekne, opis súčasnej slovenskej reality, udalosti, ktorá sa stala v Banskej Bystrici - Sásovej v pondelok 25. júna 2018. Dvaja muži tam z balkóna na ôsmom poschodí bytového domu strieľali zo vzduchovej zbrane na skupinu pracovníkov miestnej firmy, ktorí kosili trávu. V skupinke pracovníkov boli aj Rómovia. Jedného z pracovníkov trafil brok do ruky. Mal šťastie - pretože mal na rukách hrubé rukavice, brok ho nezranil vážne. Mal aj iné šťastie - brok ho netrafil napríklad do tváre, do oka... V takom prípade by došlo k veľkej tragédii. Keď do domu, z ktorého pálili strelci a mávali veľkou červenou zástavou s čiernym hákovým krížom v bielom poli, vošli privolaní policajti, strelci začali po pracovníkoch opäť strieľať. Naša polícia sa preto v tomto prípade zaoberá nielen streľbou na ľudí, ale aj vážnym podozrením z extrémizmu: "Vyšetrovateľ protiextrémistickej jednotky Národnej kriminálnej agentúry začal trestné stíhanie vo veci prečinu prejavu sympatie k hnutiu, smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva," povedal médiám Michal Slivka, hovorca Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. Dvom mužom - strelcom s nacistickou zástavou - tak hrozí väzenie v trvaní od šiestich mesiacov až do troch rokov. •
• Priznám sa, že ani vo sne si neviem predstaviť, čo by ma mohlo motivovať k tomu, aby som zobral zbraň a začal strieľať do ľudí - ktorí, navyše, robia všetkým prospešnú prácu. Veď pokosiť priestory medzi panelákmi na sídliskách a plochy verejnej zelene v mestách i v obciach treba, je to nevyhnutné. A mávať pri streľbe nacistickou zástavou? To je, s prepáčením, na psychiatriu. To ale nie je všetko. Ako sme sa z rôznych článkov v novinách dozvedeli, skupina banskobystrických koscov s vyžínačmi si už "užila svoje:" Pri práci na nich hádzali zhnité ovocie, vajcia, obliali ich polievkou, z veľkej výšky aj vodou... "Šmarili na mňa vodu, náhodou tiež z ôsmeho poschodia. Dostal som to rovno na krk a ihneď som išiel do kolien," spomína jeden z koscov. Človek nemusí byť "veľký fyzik" na to, aby si uvedomil, možno aj vypočítal, akou energiou - silou zapôsobí dajme tomu päť litrov vody, vyliatej z výšky niekoľkých poschodí na hlavu človeka - keď liter vody váži jeden kilogram. Takýto zásah môže človeku spôsobiť aj ťažké zranenie s trvalými následkami. Premýšľam nad tým, čo môže motivovať, viesť ľudí k tomu, aby takto konali. Priznám sa, že neviem. Nenávisť? Zaujatosť? Odpor? Absolútna hlúposť? Snaha "zabaviť sa" na úkor iného? Neviem. Viem akurát to, že žijeme v spoločnosti, ktorej mnohí členovia sa k ostatným ľuďom správajú nebezpečne. Nepredvídateľne nebezpečne. Veľmi nebezpečne. Žijeme vo veľmi zvláštnej spoločnosti, kde slušní ľudia majú strach - link. Žijeme tu, kde panuje i nenávisť, zloba - link. Žijeme v spoločnosti, ktorá sa vulgarizuje - link. Žijeme v prekrásnej krajine, o ktorej naozaj neviete, či ju máte alebo nemáte mať radi - link. Žijeme v krajine, kde sa strieľa po pracujúcich.•
• Nedávno - dva či tri týždne dozadu - som telefonicky poprosil riaditeľa technických služieb v našom meste, či by neposlal partiu pracovníkov na vykosenie dosť zanedbaného, burinou a vysokou trávou zarasteného pozemku (také "územie nikoho," hraničiace s mestskými pozemkami). Aby z buriny nelietali semená do záhrad. A tak. "Samzrejme," odpovedal riaditeľ a ešte v ten deň prišla "pracovná čata" - boli piati. Dvaja muži s vyžínačmi, tri ženy s hrabľami i vidlami. Plochu, vyše sedemsto metrov štvorcových, mali vykosenú asi za dve hodiny. Za chlapmi s vyžínačmi postupovali ženy s hrabľami a s vidlami - zhrabúvali vykosené a kládli na kôpky k ceste. Taký párhodinový koncert pre dva vyžínače, hrable a vidly. Len čo boli všetci hotoví, prišla avia a ženy vidlami nahádzali trávu, burinu na korbu. To ale nebolo všetko. Ženy aj muži ešte pozorne vyzbierali z pozemku všetky skaly - aj tie auto odviezlo. Na záver dočistili celú plochu a potom... ...potom sa napili. Vody, ktorú si doniesli so sebou. Ponúkal som ich aspoň sirupom do tej vody, ale nechceli. Nezdržali sa, išli kosiť a zhrabúvať ďalej. Predstavte si - ani za nič si neviem spomenúť, koľko bolo v tej partii Rómov a Rómiek. Možno všetci. Asi všetci. Alebo nie všetci? Neviem. Ale to predsa nie je podstatné. Pre mňa určite nie. •
