• Rôzne nariadenia, opatrenia, príkazy a zákazy, obmedzenia a sprísňovania, ktoré už niekoľko mesiacov (nielen) na Slovensku pociťujeme v súvislosti s celoštátnym, priam celonárodným bojom, ťažením proti šíreniu vírusu Covid-19, sú mnohým ľuďom "proti srsti" - ale treba si uvedomiť, že ide o naše zdravie a životy. Všetko "akože zlé" je vždy na niečo dobré - a v tomto prípade, domnievam sa, že až na veľmi dobré. Všetko zlé raz pominie, stratí sa - aj táto pandémia nového vírusu - ale niečo z "jej čias" by mohlo zotrvať. Mám pár osobných tipov, námetov na to, že čo by tým, čo môže zostať, mohlo byť. •
• Čoskoro možno stratí platnosť nariadenie o povinnom nosení ochranných rúšok pre všetkých. (A zas nadobudne platnosť pri návale druhej, tretej... vlny pandémie.) Zistil som, že mne osobne pohyb s rúškom na tvári na verejnosti neprekáža. Dokonca mi prináša niekoľko pozitív. Predovšetkým, okrem toho, že ma chráni pred vírusmi a 'bacilmi,' ochraňuje ma napríklad pred vdychovaním prachu za automobilmi na cestách, pred kadejakými peľmi a chumáčikmi, lietajúcimi teraz, z jari, povetrím. A tak som si povedal, že rúško budem nosiť i keď to nebude povinné. Samozrejme - vtedy a tam, keď a kde to bude situácia vyžadovať. Napokon - ochranné rúška nosili a nosia ľudia už desaťročia - napríklad vo svetových veľkomestách, aby sa chránili pred vdychovaním smogu, exhalátov hlavne z dopravy. Napríklad v takom Japonsku. 'A či som ja horší od Japonca?' pýtam sa sám seba. Pochopiteľne - nosenie rúšok by bolo len na každého dobrovoľnom rozhodnutí, zvážení jeho potrieb. •
• Bol som v lekárni. Vo vstupných dverách bol stôl a na ňom rozprašovač s dezinfekciou, vedľa veľkým písmom napísané, aby si zákazníčky a zákazníci vydezinfikovali ruky. Učinil som tak a ruky som si vydezinfikoval až po lakte - ako nejaký chirurg. Keď som doplatil za balenie bio-nanočipovacích tabletiek (smejem sa, samozrejme), spýtal som sa lekárničky, či si môžem vydezinfikovať ruky aj pri odchode. "Samozrejme, pán Droppa, s radosťou," odvetila spod rúška a dodala: "A viete, koľkí si ruky vôbec nevydezinfikujú? Aj by ste sa čudovali." Zvláštne - tak je tam dezinfekčný roztok, na stole vo dverách, každý, kto do lekárne vstúpi, doslova o stôl zakopne. A mnohí či mnohé nič. Keď som sa druhýkrát vydezinfikoval, išiel som na skromný nákup. V predajni ma opäť privítal stôl s rozprašovačmi dezinfekcie. Zas som si vydezinfikoval ruky, aj držadlo nákupného koša hojnosti som postriekal dezinfekciou. Keď som zaplatil, chvíľu som v obchode postál a všimol som si, že z jedenástich zákazníkov a zákazníčok si len šesť osôb vydezinfikovalo ruky pred vstupom do nákupného priestoru. Oba rozstrekovače boli "prikované" reťazami - ako som sa dozvedel od vedúcej predajne, tak to preto, lebo dokým neboli rozstrekovače ako Psy na reťazi, tak ich ktosi ukradol. * A tu je druhé opatrenie, ktoré by som, tentoraz v povinnej platnosti, u nás ponechal: Povinnosť vydezinfikovať si ruky pred vstupom do všetkých predajní potravín. Žiadna dobrovoľnosť - ale povinnosť! Totiž - keď vidím, ako sa mnohé zákazníčky i zákazníci holými rukami prehrabávajú v pečive či v nebalenom chlebe, keď vidím, ako prstami mäkušia pekárenské výrobky - že: "A či je to čerstvé?" (Bože - veď ich doviezli pred pár hodinami rovno z pekárne!) - je mi doslova zle. Preto by som povinnosť dezinfikovať si ruky pri vstupe do predajní potravín jednoznačne ponechal. Viem, že nariadenie o povinnosti používať pri nákupe nebalených potravín ochranné rukavice mnohé a mnohí už dávno ignorujú. Tak nech ostane v platnosti povinnosť dezinfekcie rúk! Veď je to výsostne nehygienické - prehrabávať sa zamazanými, upotenými rukami napríklad v rožtekoch, mojich obľúbených pagáčikoch, marneládových šatôčkach. •
• Ostaňme pri povinnej dezinfekcii. Určite by som nechal v platnosti nariadenia o pravidelnom a povinnom dezinfikovaní sedadiel a interiérov ako v prostriedkoch hromadnej dopravy - všetky autobusy, vlaky a podobne, tak i priestorov zastávok a čakární na verejnú dopravu a tiež priestorov, kde sa stretáva veľa ľudí, kde je ich intenzívna výmena, pohyb (priestory nemocníc, kultúrnych zariadení i rôznych verejných inštitúcií, hál a podobne). •
• Uvažoval som aj nad tým, že spomeniem napríklad ponechanie zatvorených obchodov v nedeľu - pochopiteľne, bolo by to na dobrovoľnom rozhodnutí ich majiteľov a prevádzkárov - ale je to téma výsostne ekonomická. Na druhej strane - už niekoľko dlhých týždňov máme v nedeľu obchody zavreté a zdá sa, že nikomu ich otvorenie asi nechýba. Veď kto čo potrebuje - kúpi si v týždni. Od hladu a smädu za tie vari štyri mesiace u nás nikto nezomrel: každý si kúpil čo potreboval keď to kúpť potreboval - a bol svätý pokoj. •
• Tak čo vy na to, vážené čitateľky, vážení čitatelia - ktoré koronaopatrenia by ste na Slovensku udržali, nechali v dlhodobej platnosti - a tiež prečo? •
___
* • Rozprával mi jeden pán doktor z istej fakultnej nemocnice, že v čase, keď ešte boli povolené návštevy pacientov v detskom oddelení nemocnice, už v čase Covid-19, tak rodičia, ktorí prišli navštíviť svojich detských pacientov, pokradli z nemocnice nielen rôzne návleky a dezinfekcie pri posteliach svojich ratolestí, ale dokonca zo steny vytrhli celé nádoby s dezinfekciou a ukradli ich. Čo k tomu dodať? Vari len to, že neexistuje žiadna vakcína, masť či tabletka, injekcia, ktorá by zabránila tomu, aby Slovač stále bohapusto nekradla. Preto ma reťazami pripevnené rozprašovače dezinfekcie v obchode vôbec neprekvapujú. •
• Držme si palce, opatrujme sa v zdraví - Slnko svieti, Mesiac žiari. •
• Súvisiaci článok: Plusy tohto covidČasu --- link. •
