• Vieme, čo sa stalo. Dnes, 21. januára 2020, na neskoršiu popoludňajšiu hodinu zvolali kotlebovci "predvolebné stretnutie s predstaviteľmi ĽS Naše Slovensko." Rovno na námestie, v strede krás a pamätihodností Levoče. Očakávali ľudí, ktorí ich budú počúvať a budú im tlieskať. Stalo sa - ľudia prišli, vraj (podľa agentúrnych správ) ich bolo až dvetisíc - číslom 2 000. A možno aj viac, alebo o čosi menej. To je jedno. Lenže - stalo sa nečakané a nevídané: Táto masa ľudí kotlebovcov vypískala a jasnými, odmietavými, hlasnými protestmi - ale slušne, bez násilia, agresívnych prejavov - im stretnutie jednoducho zrušila a kotlebovcov takpovediac z Levoče vyhnala. Člen ĽSNS Milan Mazurek, súdom uznaný za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia a právoplatne zbavený poslaneckého mandátu poslanca v NR SR, svoj prejav v Levoči ani poriadne nezačal a už ho ľudia rázne odmietli. Vypískali ho. Milan Mazurek to vzdal, odišiel z pódia a kotlebovci celé stretnutie zrušili. •
• Akokoľvek dobrá či aspoň povzbudzujúca je táto správa z Levoče, treba si uvedomiť, že jedna v podstate neveľká "bitka" zďaleka nie je víťazstvom v celej "bitke" - a už vôbec nie "vo vojne." Napokon - ústup kotlebovcov z Levoče mohol byť len obstojným taktickým manévrom. Veď načo by sa namáhali, kričali, prekrikovali - nie sú hlúpi, aby nepochopili situáciu. •
• Kotlebovci veľmi dobre vedia, že tak ako teraz - tak im nikdy "slnko nesvietilo," nikdy sa im tak ako teraz na verejnosti - na mítingoch - nedarilo. V podstate "jedna Levoča hore - dolu," keď dobre vieme, že kotlebovci majú len do konca tohto týždňa (!) ďalších päť (!!!) mítingov s verejnosťou. Otázka znie, či ich na tieto a na ďalšie verejné stretnutia príde vypískať toľko ľudí ako ich bolo v Levoči. Alebo aspoň polovica, nech aj štvrtinka z nich... Pochybujem, neverím. A v tom je ten háčik, obrazne povedané: 'Jedna Levoča jar nerobí.' A či si kotlebovci z jedného neúspechu, aj keď tak výrazného, akým bol ten levočský, niečo robia - nevedno. Ale je možné, že celkom nič - pretože kotlebovci idú po Slovensku ďalej. •
• Na druhej strane - dnešná Levoča, odkiaľ sa kotlebovci museli stiahnuť, upozorňuje na niečo optimistické, pozitívne. Je ním náhla masová a verejná protikotlebovská organizovanosť prekvapujúceho, nemalého počtu ľudí, ktorí si kotlebovcov v našej politike už neželajú. Lenže poraziť kotlebovcov možno len demokraticky - vo voľbách - vo voľbách do NR SR, ktoré budú 29. februára tohto roku. A poraziť ich môže v podstate každá volička, každý volič, ktorí prídu voliť a nebudú voliť kotlebovcov. To je predsa logické. Ak dokázalo dvetisíc ľudí v Levoči vypískať kotlebovcov a poslať ich za mestské hradby - koľko ľudí, voličov, dokáže "vypískať" kotlebovcov a tých, s ktorými by kotlebovci kolaborovali, možno išli do koalície, z parlamentu? Možno ani nie tak veľa, ako by sme si mysleli. Stačí jedno, podstatné: Ísť voliť. Nebyť nerozhodným, váhavým, defetistickým, nemávnuť nad všetkým rukou, nehádzať flintu do žita. Príklad z Levoče nám ukázal, že keď sa chce, tak to ide. Len treba skutočne chcieť. •
• Sú ľudia, ktorí tvrdia, že nemá zmysel ísť voliť, že niet koho voliť, že všetci politici, poslanci... sú rovnakí: zlí, zlodeji, podvodné "sľubotechny" a podobne. Nie, nie je to pravda. V ponuke je dnes niekoľko relevantných politických strán - ale nie kotlebovci - ktoré majú veľkú šancu dostať sa do parlamentu. Každá z tých strán má kandidátku, na ktorej je spolu 150 kandidátov a kandidátok. Nech mi nikto netvrdí, že z toľkého množstva mien nedokáže dať preferenčné hlasy niektorým, ktorých možno aj pozná, pozná ich prácu, postoje, názory, myšlienky... ...možno aj ich životný príbeh. Jednoducho neverím tomu, že niet koho voliť. •
• Súvisiaci článok: Cigánsky guláš (vyše 9 180 prečítaní) --- link. •
