• Nemusíme chodiť, blúdiť po cintorínoch - v týchto časoch, keď sú preplnené mŕtvymi kvetmi a vencami a živými pozostalými, keď vôkol hrobových polí a urnových hájov niet miesta na zaparkovanie. Nemusíme obchádzať, prekračovať hroby, aby sme za šera alebo potme našli ten, ktorý hľadáme - s našimi drahými zosnulými - pri ktorom sme naposledy boli vlani. •
• Samozrejme, aj ja chodím v týchto dňoch na hroby - najbližších: rodičov, starých i krstných rodičov, veľmi blízkych zosnulých. Lenže - tých hrobov, na ktoré by som chcel a mal ísť, je nesmierne veľa, dokonca nie sú len na cintorínoch, v urnových hájoch v bývalom Československu. Tých zosnulých je veľa; čím som starší, tým ich je viac - a ja sa k nim rýchlejšie blížim, aj pristavením sa pri skrinkách s parte v čiernych rámoch. •
• Sú cintoríny a urnové háje, kde sa navždy zastavili moji priatelia a kamaráti, dobrí známi už z detstva: spolužiak Ládik, ktorému nebolo dopriate dokončiť základnú školu, dopravný pilot Janko 'Bobby,' röntgenológ Peter, veterinár Václav, chirurg Jan, internista Vilo, jachtár Miro, sused Maroš, ďalší spolužiak - Ľubo, diskotekár Jaro, gitarista Miro, Dan z fanklubu... •
• Mám aj zosnulých, ku ktorých hrobom mi je zaťažko prísť, pretože sú pochovaní skutočne po celej našej krajine - aj tej bývalej, spoločnej s Čechmi, Moravanmi, Slezanmi. Václav Havel, Tomáš Garrique Masaryk, Milan Rastislav Štefánik, Michal Kern, Martin Martinček a jeho pani Ester Šimerová - Martinčeková, Iwan Laučík, Peter Solan, Rudolf Hrušínský, Miloš Kopecký, Jozef Kroner, Vlastimil Brodský, Jiřina Jirásková, Vlasta Chramostová, Dušan Mitana... •
• A potom sú cintoríny, na ktoré sa nikdy nedostanem - na ktorých odpočíva nielen Syd Barrett a Rick Wright zo skupiny Pink Floyd a Miloš Forman a Stanley Kubrick, Alfred Hitchcock, Dennis Hopper a Peter Fonda, Andrzej Wajda a Andrej Tarkovský... •
• Vyberám mená len tak, lovím ich z pamäti - pričom viem, že nemám najmenšej šance spomenúť si na všetkých 'mojich' zosnulých, na ktorých si spomínam. Nie len teraz, ale kedykoľvek: uprostred otepľujúcich sa liptovských zím, teplých jarí i jesení, vriacich liet. •
• V neposlednom rade sú 'moji' mŕtvi hrdinovia z detstva, vzory z mladosti - čestní, statoční vlastenci dodnes. Sú to československí príslušníci RAF - a nielen tí, ktorí pomáhali zvíťaziť nad nacizmom v leteckej Bitke o Britániu. Sú to všetci naši účastníci či už západného alebo výchdného odboja, naši čestní partizáni v Povstaní, všetci tí, ktorí bojovali za Slobodu i Demokraciu. Sú medzi nimi aj tí, s ktorými som mal veľkú česť osobne sa stretnúť, napríklad Alois Šiška, František Fajtl, Josef Buršík, mnohí naši partizáni, príslušníci odboja. •
• Nikdy nezabudnem v tieto dni venovať spomienku a chvíle úcty všetkým nezmyselným obetiam vojen, diktatúr a terorov - ľuďom, ktorí zomierali v koncentrákoch, v gulagoch, v boľševických väzniciach, táboroch, pri výsluchoch, po vykonštruovaných procesoch. •
• Nezabúdam ani na tých, ktorí sú v masových hroboch - nielen z I. a z II. svetovej vojny, ani na tých, ktorí zahynuli na cestách do lepšieho sveta. •
• Niet v možnostiach jediného človeka, aby v týchto dňoch prišiel k hrobom všetkých, ktorým by sa chcel pokloniť, vzdať im úctu, venovať spomienku, za veľa a za mnohé sa poďakovať. Skloniť sa nad ich hrobmi. Preto vždy pre všetkých zapálim sviecu jasného plameňa. •
Som pripravený prijať Smrť
• Som pripravený prijať Smrť - nech príde vtedy, keď prísť má, a v podobe, akú si vyberie. Zdá sa mi, že sa Smrti nevyhnem, že jej neujdem. Čítajúc smútočné oznámenia v skrinkách vidím, že Smrť už začína kosiť i našu lúku, moju lúku. Nekompromisne, smrteľne zasahuje aj do životov mojej generácie. Je to tak, ako to je. •
• Mám to premyslené. Dám sa spopolniť - nechcem, aby niekto niekedy vyhrabal moje kosti, pretože tam, kde by bol môj trávami zarastený, lístím zapadaný hrob, tak tam by sa malo stavať parkovisko k supermarketu (alebo naopak). Alebo (podzemné) garáže. Dnes je všetko možné - a čo všetko ešte len bude možné, to nevieme. •
• A potom, v deň mojich najbližších narodenín po okamihu, keď ma Smrť pojme do tanca, tak v ten deň mojich prvých posmrtných narodenín nech môj popol, zvyšky, vysypú do Rieky, na mojom obľúbenom mieste pod strmými Skalami, kde som rád so Psíkom sedával pri Ohni, kde som sa naučil plávať. A potom, potom nech je koncert, pečené klobásky s chlebom a chrenom, víno i pivo, nafukovací hrad... Nech je veselo. •
• inštrumentálka - 06:31 minút •
• • •
Resurgemus
Na pokraji Mesta zašlý Cintorín
tiché Lipy okolo sa točia staré
ťažkú bránku ledva otvorím
na chodníku kvitnú Kvety malé.
Čierne Nebo ktoré Mesiac presvietil
žlté sviečky dávno zhasli
Oblak za Oblak sa skryl.
Ticho akoby aj Hviezdy spadli.
Len Mesiac sa na to všetko díva
zarosené Tváre v Tráve ležia
Smútok Duša v sviečke skrýva
len tí Mŕtvi všetko vedia.
Na pokraji Mesta zašlý Cintorín
čierne Lipy okolo sa točia staré
ťažkú bránku zhrdzavenú v pántoch žitia
na pokraji svojich dní
nebadane otvorím.
Len tí Mŕtvi všetko vedia
v podvečerných rozhovoroch s Nimi sedím
Cintorín je plný nemých hlasov
lež darmo Srdce otvorené
Oni mi nič nikdy nepovedia.
(1979)
