• Myslím si, že z určitých a viacerých pohľadov môžeme byť vďační za prísne nariadenia a opatrenia, ktoré máme - a sme povinní i povinné dodržiavať ich - proti šíreniu vírusu Covid-19. Všetko zlé je aj na niečo dobré, znie stará múdra pravda i v covidČase. •
• Vedeckí pozorovatelia hlásia, že naša planéta - Zem sa prekrásne vyčisťuje, hlavne čo sa týka ovzdušia.* Nie som odborný expert, ale domnievam sa, že majú pravdu. Logické - vrstvami atmosféry lieta oveľa menej lietadiel aj helikoptér a ktovie čoho ešte všetkého motorového, aj na moriach a oceánoch je asi menej lodí, tankerov a iných plavidiel. To znamená, že do ovzdušia neuniká toľko exhalátov, že aj do vôd neunikajú rôzne cudzie, nežiadané elementy. Výrazne čistejšie ovzdušie je hlavne v mestách; mizne smog, ľuďom sa ľahšie, lepšie, zdravšie dýcha. Ktosi kdesi napísal, že keď v bratislavskom Ružinove vyjde na apartmánovú terasu a zavrie oči, tak má pocit, ako keby dýchal liptovský vzduch. A keď otvorí oči a zahľadí sa do diaľky, tak hneď za diaľnicou na Košice vidí Sydney. V prvom prípade mal na mysli horský liptovský vzduch - nie vzduch v Ružomberku a blízkom okolí mekky nášho papierenského priemyslu. V druhom prípade potvrdil priezračnú čistotu ovzdušia a podal dôkaz, že Zem je plochá. Teraz vážnejšie - menej smogu, exhalátov, splodín z výfukov automobilov... to určite prospieva aj živej aj neživej zložke Prírody. O tom nepochybujme. Veď aj vedci to tvrdia. •
• V podstate akékoľvek príkazy, zákazy človeka obmedzujú - ale vždy je lepšie a rozumnejšie dodržiavať príkazy, než sa vystavovať rizikám chytenia nejakej nákazy. Mne osobne neprekáža nosenie rúšok - občas sa mi pod ním ťažšie dýcha, ale - dýcham, teda som, mám záujem žiť. Isteže - na verejnosti si nemôžem zapáliť marsku, lebo cez rúško sa fajčiť nedá - a skladať si ho nesmiem. Výhoda? Spotrebujem menej cigariet! Rúško mi občas, hlavne pri nakupovaní, mierne vybehne až pod mihalnice - napríklad keď sa skláňam k prepravkám s cesnakom a cibuľou (pretože denne konzumujem antivírusový cesnak, zdravotníkmi odporúčanú cibuľu, ale aj kyslú kapustu, jabĺčka, surovú zeleninu...). Rúško tiež úspešne tají, že som sa pár týždňov neholil. Netreba - doma sa všetkým páčim i neoholený a na verejnosti je to fuk. Zvyknem sa na obľúbených ľudí usmievať - lenže oni môj úsmev nevidia - ani ja ich. Preto vždy poviem, napríklad: "Slečna, teraz som sa na vás usmial." A slečna pri pokladni spod rúška odpovie: "Aj ja na vás!" A sme si kvit - obaja máme veselší deň. •
• Od detstva som tvrdil, že sám so sebou sa nikdy nenudím - a v tomto duchu som aj svedomito trénoval nenudenie sa. Oplatilo sa to - v čase covidopatrení mám o zábavu denne postarané, od skorého rána do noci. Pracujem z domu - ako sa vraví v Humennom a okolí - ta to ten houmofis. Píšem, redigujem texty poviedok, odpovedám na korešpondenciu, upratujem súbory a fotky v iPočítači (vďaka covid devätnástke som zistil, že mám jednu fotku poukladanú v asi desiatich kópiách v rôznych priečinkoch), objavil som aj dávno oplakané fotečky. Robím poriadky - i fyzicky v knižnici, v kolekciách s hudbou a filmami. Píšem aj autorskú poéziu i prózu, aby som nevyšiel z cviku. Vrátil som sa k výtvarnej tvorbe. •
• Situáciu využívam i na to, aby som 'upratoval v sebe.' Aj myšlienky, nápady, podnety treba triediť, ukladať. Menej časového stresu, viac osobných voľných chvíľ - to vytvára priestor pre akúkoľvek tvorbu - a každá tvorba sa začína v hlave - myšlienkou, nápadom. To treba využívať. Preto je tento covidČas pre mňa dôležitý i z pohľadu snovania plánov a ich aspoň čiastočného realizovania. Zistil som, napríklad, že nemám čas na zbytočné, márne bojovanie so zadubenkyňami a zadubencami, "mysliacimi si," že napríklad Covid-19 je dielom sprisahancov proti ľudstvu, že je to Boží trest a podobné nezmysly. Čas treba využívať efektívne a rozumne. Napríklad aj študovaním hodnoverných zdrojov, nepodliehaním panikám. Zmieril som sa s tým, že existujú aj ľudia, ktorí žiadnemu Covid-19 neveria - a aj keby zomierali na ťažký obojstranný zápal pľúc z toho vírusu - budú presvedčení, že zomierajú na zápal slepého čreva. Teda - aby bolo jasné - nikomu žiadne zomieranie neželám! •
• Prispôsobil som sa nariadeniam a opatreniam - dodržiavam ich najlepšie ako viem. A zisťujem, že dokážem napríklad nakúpiť rýchlejšie ako inokedy, v samoobsluhe sa nezdržiavam a nezdržiavam ani iných. Chce to len poriadnu logistickú prípravu pred nákupom a pri vstupe do predajní. Štve ma, že musím pred poštovým úradom čakať ako ten kôň pred poštou: aj dve hodiny, aby som za štyri minúty prioritne poslal list na Úrad. Ale čo už, odbudne zo mňa? Nie. Aspoň mám čas sponad rúška pozorovať jarné modré Nebo nad hlavou. Štve ma, že je plaváreň zavretá - a voda v Rieke je priľadová na plávanie, kúpanie sa. Ale - oteplí sa... Štve ma, že si nemôžeme posedieť v obľúbenej reštaurácii - ale jedného dňa otvoria. Pražená ryža s rybou mi neodpláva. Máme ryby uväznené v konzervách. Máme vína vo fľašiach. Štve ma, že nemôžem ísť na kávu do herne - ale koleso šťastia z kávovej usadeniny na okraji šálky na mňa počká... A tak v tomto covidČase zisťujem, že čo som zabudol kúpiť - to nepotrebujem(e). A čo nepotrebujem(e) teraz - nebudeme ptrebovať ani potom. •
• CovidČas má svoje veľké plusy. Učí nás aj skromnosti, i disciplíne, vari aj šetrnosti voči Prírode i samým sebe. Učí nás aj ohľaduplnosti a solidarite - veď koľké nežné pohlavia šijú rúška pre ľudí i neznámych... Tak to má byť. Sme v tom všetci "až po uši," za ktoré máme prichytené rúška. Zdá sa mi, že keď sa svet vráti "do normálu," občas si ešte len spomenieme na "zlatý covidČas," keď sme svoje bytia čo najviac zredukovali na to najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie - na to, čo skutočne potrebujeme. •
• Držme si palce, opatrujme sa v zdraví - Slnko svieti, Mesiac žiari. •
* Zdroj:
Satelitné zábery ukazujú, ako sa počas pandémie znížilo znečistenie vzduchu nad Európou (SME) - link.
