• Dobre vieme, kde sme a ako na tom sme, že od 1. októbra 2020 je v Slovenskej republike vyhlásený vládou núdzový stav - a to v zmysle zákonov, platných pre všetkých. Vieme aj to, že situácia s kovidom sa zhoršuje, pribúda na kovid pozitívne testovaných, aj tých, ktorí v dôsledku zdravotných komplikácií, spôsobených Covid-19, zomreli. A predsa... •
• ...a predsa sa valí vlna za vlnou spochybňovania samotnej existencie vírusov Covid-19 a SARS-Cov-2, úmrtí v dôsledku týchto vírusov, stále čítame a počúvame bláboly "šošovicovo-vegetariánskych" doktorov bez odborných atestácií, sme ovievaní zelenými vechťami kotlebovčiny, klamstvami, hoaxami, výsmešnými statusmi elementov, smejúcich sa z toho, čo napísal známy herec, ktorému želajú smrť a krematórium. •
• Človek si pomyslí, povie: 'Čo tým ľuďom už naozaj hrabe? Čo, kto, ako ich má presvedčiť? Keď budú, napojení na umelej ventilácii, hľadieť do pitevného protokolu najbližšej, blízkej osoby, ktorá podľahla, zomrela - lebo mala kovid?' Nie, nepomáha ani to, ani zákony, ani núdzový stav. Pretože väčšina Sloveniek a Slovákov sú ľudia ľahostajní a nezodpovední. •
• Napríklad na tomto webe blogujúca aj rada diskutujúca Janka Remešíková 5. októbra 2020, teda v piaty deň platnosti zákonného núdzového stavu u nás, verejne napíše, zdôverí sa, citujem: "Opäť máme rúška aj vonku. Zatiaľ ich nenosím. Nosím si so sebou meter a premeriavam, či som dostatočne vzdialená od ostatných:-) Niekedy sa mi to aj nepodarí. Ak ma zavrú, dám hladovku:-)))" * Toto vypustí dôchodkyňa, vysokoškolsky vzdelaná osoba. Pripomenula mi kotlebovcov, Mariana Kotlebu, ignorujúceho ochranné, správne nasadené rúška. pripomenula mi aj kotlebovského Miroslava Radačovského, ktorý sa pred pár dňami stretol v centre mesta s fanklubom - všetci bez rúšok - jden, jedna vedľa druhej druhého. Hazard a zahrávanie sa so zdravím vlastným aj najbližších - o tom je to, že nerešpekktujeme protipandemické nariadenia a núdzový stav. Doplatíme na to? Áno, samozrejme - a aj ľudia nevinní. A toto všetko si neuvedomujú ani osoby, chváliace sa pestrou škálou prebohatých životných skúseností. Ale budú nenávidieť a 'hejtovať,' to im ide. •
• Oplatí sa bojovať s týmito ľuďmi, zápasiť zbraňami argumentov, citáciami, odkazmi - linkami na zákony, slovami slušnými aj ostrejšími? Áno, oplatí sa to, pretože je to potrebné a bude to potrebné dovtedy, dokým čo najviac ľudí nepochopí a hlavne neprijme za svoje, že ide o zdravie a životy. Že nejde o nejaké vládne roztopaše, "hrátky" s počítačový programom, stiahnutým zadarmo. Že nejde o žiadne celosvetovo-celovesmírno.galaktické sprisahanie, o zisky, prachy, peniaze, doláče. Že nejde o to, aby nám všetci iba škodili, obmedzovali vraj nacistickými metódami našu slobodu a trápili nás ako polypmi zákazom spoločenských kontaktov, zaočkovaním nudou, beznádejnosťou. Oplatí sa bojovať - pretože každý statočný boj v mene Dobra a Pravdy má význam, zmysel, perspektívy. A defetistické nálady a reči nie sú prípustné - v časoch vojen je za ne poľný súd, guľka alebo povraz.. •
• Čo nám už len tak veľmi chýba? Napríklad jeden pán sa na sociálnej sieti rozčúlil, že teraz, v čase zberu, rezania a nakladania kapusty do sudov nedostať v obchode chren, vhodný do toho suda ku kapuste. Keď som mu ponúkol, že si môže prísť k nám nakopať chrenu aj na desať sudov, a zadarmo, že aj motyku mu požičiam, kávu zalejem - tak sa vyrehotal emotikonom a ani "bé, bú." Nuž - mal som chuť spraviť si bazový nápoj a púpavový med - lenže nikde nepredávajú ani púpavu, kdeže bazu, ani trnky na víno. Tak čo nám chýba? Spomenul som si na dnešný Náhorný Karabach, Skôr Náhrobný Karabach, na vojnu, ktorá tam dnes je a zabíja ľudí bez rozdielu veku, spoločenských postavení. Spomenul som si aj na ruského hudobného skladateľa Dmitrija Dmitrijeviča Šostakoviča (1906 - 197)5) a na jeho Symfóniu číslo 7 C dur, Opus 60 - známu v celom svete pod názvom 'Leningradská.' Skladateľ ju skomponoval, nacvičil s orchestrom, aj hral počas nacistickej blokády Leningradu, trvala od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944 - teda 2 roky, 4 mesiace, 2 týždne a 5 dní. To bola blokáda, vojna, krutosť, hlad, nepredstaviteľné obmedzenia a tresty smrti za porušenie zákonov, obkľúčenie a takmer úplná izolácia mesta od sveta. To bolo takmer 2 000 000 - dva milióny mŕtvych či navždy nezvestných civilistov, vojakov, aj detí, aj starien a starcov... To nebolo smiešnych 45 dní,ani nie poldruha mesiaca, nášho terajšieho núdzového stavu, v štáte, ktorý v podstate, zatiaľ, funguje ako má. Ale - nedostať kúpiť chren! •
• Onedlho, v nedeľu 1. novembra 2020 budeme mať kresťanský Cirkvou prikázaný sviatok Všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Ľud bude brázdiť republiku, asi aj tie susedné, pôjdeme za svojimi mŕtvymi. Predpokladám, že ak naozaj všetci dodržia nariadenia proti pandémii, tak sa na cintorínoch vari vírusom nenakazia. Lenže - určite navštívia blízkych, rodiny, známych... A ktože už len bude na návštevách v rúškach, dezinfikovať sa? Málokto. Takže sa obávam toho, že mnohé osoby sa z Dušičiek zas vrátia na cmitery - ale nedajboh už navždy. •
• Ozaj - nechcete chren? Je výborný, ostrý ako britva, vynikajúci je aj na podporu imunity, nielen k teľacím párkom a k nakladanej kapuste do súdkov. •
* Zdroj citácie Jany Remešíkovej --- link.
• súvisiaci článok, jeden z viacerých: •
• Poštárka, predavačka, premiér, kovid --- link. •
