• Už vieme, že Európsky súd pre ľudské práva, na ktorý sa obrátili desiati zbití obyvatelia rómskej osady v Moldave nad Bodvou, a to pred dvomi rokmi - po tom, ako vyčerpali všetky možnosti dovolať sa práva na Slovensku, dal dvom z nich za pravdu. Páchatelia, ktorí si podľa slovenských súdov vymýšľali, sa týmto prelomovým rozhodnutím stali obeťami brutálnej policajnej razie z júna 2013. Vieme aj to, že súd priznal náhradu škody, každému z dvoch napadnutých, po 20 000 eur a ďalších 6 500 eur na pokrytie právnych a administratívnych nákladov. Správne rozhodnutie súd prijal jednohlasne. •
• To je len nedávna správa. V jej tieni ako by slovenská verejnosť zabudla na veľmi tragický prípad: Odohral priamo na policajnej stanici v Revúcej, kde v júli 2001 po dlhotrvajúcom mučení zomrel 51-ročný Róm Karol Sendrei. Siedmi obžalovaní policajti sa pred súdom ocitli až o šesť rokov. V roku 2008 Krajský súd v Banskej Bystrici štyroch z nich odsúdil na tresty v rozpätí od 4 do 8,5 roka za zločin mučenia a krutého neľudského zaobchádzania. Desivý bol posudok súdneho znalca. Ten v septembri 2007 potvrdil, že také zdevastované telo po úderoch, kopancoch a skákaní po ňom je počas jeho praxe výnimočné - a to vykonal tritisíc pitiev. Sendreia by podľa neho nezachránila ani okamžitá lekárska pomoc. Medzi najzávažnejšie zranenia patrili dve trhliny na srdcovnici, poškodená slezina, pečeň a odtrhnutý žlčník. Mučivé útrapy mu spôsobilo aj osemnásť zlomených rebier, zlomená sánka a hrudná kosť, poškodená dutina lebečná a opuch mozgu. * •
• Otázka prvá - v spomenutých aj v iných, podobných súvislostiach, veľmi závažná: Koľko násilníkov, sympatizantov extrémistického "riešenia" a rasovo neznášanlivých je v radoch Policajného zboru Slovenskej republiky? Otázka druhá - o nič menej vážna: Koľko nielen otvorených, ale i skrytých rasistov a rasistiek, ľudí nenávidiacich ľudí, je v našej verejnosti? Ľudí doslova číhajúcich na príležitosť "aspoň opľuť, aspoň si kopnúť." Otázka tretia - tiež naliehavá: Čo a kedy s tým všetkým? A napokon: Kto sa zmysluplne a vecne, čestne, úspešne, svedomito postaví proti zlu v akejkoľvek podobe, forme? •
• Teraz malá odbočka. Na železničnej stanici veľkého mesta sú nálepky s piktogramom tváre so správne nasadeným rúškom a pod tým text v rómskom jazyku, upozorňujúci na nariadenia a opatrenia proti pandemickému šíreniu vírusu Covid-19. Hneď sa našla "dobrá duša," ktorá oznam s piktograom - obrázkom odfotila a hneď "zavesila" do sociálnej siete. Reakcie sa dali čakať: posmešky, urážky, výsmech, dehonestovanie, aj nadávky a vyhrážanie sa. To, že je oná stanica oblepená podobnými nálepkami s upozorneniami v slovenčine, že je takýchto a podobných nálepiek po celej krajine "na mraky státisíce" - to nikoho nezaujíma. Nepostrehol som, že by si z nich nejaká Rómka či Róm robili posmech. Ak ale ide o čokoľvek už nie ani rýdzo rómske - tam si ľud majoritný ihneď robí z rómskeho etnika posmech, rehoce sa a prekladá to povestnou nenávisťou. Pritom nikto z nich sa po rómsky nevie ani len pozdraviť, odpovedať na pozdrav, kdeže poďakovať sa. Vedia iba nenávidieť, neznášať. •
• "Pochopiteľne," našli sa takí, dokonca ženy!, ktorí a ktoré sa veľmi pohoršujú nad tým, že dvojica ľudí uspela na Európskom súde pre ľudské práva. Búria sa, vraj čo to za móresy - peňažne odškodňovať napadnutých, zbitých - a to zo štátnej kasy! Nuž, na ich adresu iba toto: Koľká to tupá, primitívna nevraživosť, obalená v závisti. •
• Tak teda - ako ďaleko, presnejšie ako blízko je od verbálnej i vy-písanej nenávisti, zla, k činom až trestným? Myslím si, že veľmi blízko, až nebadane blízko. Kde sú hranice, za ktorými je už len teror, šikanovanie, neustále útočné ponižovanie? Prečo v mnohých stále vrie potreba byť zlými na všetky spôsoby? A je veľmi smutné, keď nenávidia, sú agresívni, zlí, dokonca zabijú aj tí, majúci pekné motto práce i poslania: Pomáhať a chrániť. •
* Zdroj informácií v 2. odstavci: Pamätáte si meno Karol Sendrei? (Denník N) - link.
• Súvisiaci článok: Európsky súd dal za pravdu zbitým Rómom... (SME) - link. •
