• Elena Gallová Kriglerová je senior výskumníčka a riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktoré ako nezávislá mimovládna organizácia vzniklo v roku 2005. E. Gallová Kriglerová sa spolupodieľala na založení centra a jeho riaditeľkou je od roku 2012. Vyštudovaná sociologička sa pracovne zameriava hlavne na témy migrácie a integrácie cudzincov na lokálnej úrovni, na participáciu menšín, na interetnické vzťahy, na sociálnu súdržnosť a na dôveru v spoločnosti. Pôsobí aj ako expertka a poradkyňa prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej pre ostatné národnostné menšiny. •
• E. Gallová Kriglerová v prvej polovici júna poskytla rozhovor preaktuality.sk, v ktorom okrem iného k téme migrácia na otázku "Ak bude prezidentka stáť pred otázkou, koľko ľudí (cudzincov - migrantov, utečencov --- poznámka blogera) by sme mali prijať, čo by ste jej poradili?" odpovedala: "Je ťažké povedať, koľko ľudí. Vedeli by sme sa postarať o tisíce utečencov. Nemyslím si, že je to téma, pretože počet žiadateľov o azyl na Slovensku výrazne klesá a momentálne sú ich ani nie stovky. Ľudí, ktorí žiadajú o azyl, treba poriadne preveriť a zistiť, či sú ich žiadosti o azyl oprávnené. Ak áno, vedeli by sme sa postarať o takéto počty, ale nie je to najväčšia téma. Oveľa väčšia téma je, že sem prichádzajú bežní ekonomickí cudzinci alebo ľudia, ktorí sem prichádzajú za vzdelávaním, za prácou a tvoria veľkú časť nových menšín, ktoré žijú na Slovensku." * •
• Jediná veta z celého rozhovoru -"Vedeli by sme sa postarať o tisíce utečencov" - navyše ukážkovo nie vytrhnutá, ale priam vydrapená z kontextu celej odpovede E. Gallovej Kriglerovej, spustila nieže lavíny, ale prudké tsunami dezinterpretácií, dezinformácií, pomýlených interpretácií, "zaručených správ," hoaxov, ale aj nenávistných reakcií, článkov, diskusných príspevkov pod článkami na weboch - a to nielen na adresu E. Gallovej Kriglerovej, ale aj na adresu ostatných poradkýň i poradcov prezidentky, ale aj na adresu samotnej prezidentky Z. Čaputovej. Aká je teda pravda o výroku E. Gallovej Kriglerovej? •
• Máme jednu z najprísnejších azylových politík v Európskej únii •
• Toľkokrát citovaná veta E. Gallovej Kriglerovej, ale aj súvislosti, z ktorých bola vytrhnutá, ponúkajú jedinečnú možnosť pre objektívnu prácu nielen seriózneho novinára, ale aj objektívneho blogera. Platí zásada: Ak sa v niečom nevyznám, alebo sa v nejakej problematike nedostatočne orientujem, mám v nej nejasnosti, v takom prípade je najvhodnejšie, najžiadanejšie aj najpotrebnejšie spýtať sa. Elena Gallová Kriglerová mi odpovedala na otázky nielen o jej výroku, ale i na otázky s tematikou cudzincov na Slovensku. •
• Keď vravíte o tom, že by sme sa vedeli postarať o 'tisíce utečencov' - akých utečencov, odkiaľ, z ktorých oblastí máte na mysli?
Nemala som a nemám na mysli žiadnych konkrétnych utečencov z konkrétnych krajín. Slovenský azylový zákon presne stanovuje, kto môže na Slovensku poziadať o azyl - a ak takýto človek spĺňa podmienky udelenia azylu alebo požiadania o azyl, malo by mu to byť umožnené v rámci zákonných úprav.
• Predpokladáte, že by to mali byť výhradne utečenci z moslimských krajín, teda moslimského vierovyznania, alebo hovoríte aj o utečencoch iných vierovyznaní?
Rozhodne nie, v žiadnom prípade nehovorím a netvrdím, že by sa to malo týkať len moslimov, utečencov z moslimských krajín. Neexistuje žiaden právny ani iný dôvod, prečo by to mali byť ľudia, cudzinci, len z moslimských krajín. Na Slovensku často žiadaju o azyl napríklad ľudia z Ukrajiny alebo z iných krajín, ktoré nemusia byť nevyhnutne moslimské.
• Akú predstavu máte v súvislosti s utečencami o tom, že 'vedeli by sme sa o nich postarať' - ako vravíte? Čo, podľa vás, znamená 'postaranie sa' ? V akých intenciách to môže byť alebo by malo byť?
Myslím si, že by mali existovať integračné nástroje na to, aby utečenci, ak sa stanú azylantmi, mohli byť zapojení do spoločnosti. Ja mám skúsenosti napriklad z Nórska, kde majú presne stanovený integračný program pre utečencov, ktorý trvá dva roky, počas ktorých sa títo ľudia naučia jazyk, získajú pracovné zručnosti, naučia sa orientovať v kultúre a v sociálnom prostredí, navštevujú vzdelávacie inštitúcie a postupne sa zaraďujú na pracovný trh.
• 'Tisíce utečencov' - to je dosť nepresné číslo, vzbudzujúce emócie. Aká je vaša predstava o reálnom počte utečencov, ktorých by sme mohli na Slovensko prijať, v akých časových horizontoch?
Nedá sa presne stanoviť, aké počty. My sme nikdy cudzincom neudelili viac ako niekoľko, zopár azylov ročne. Vzhľadom na kapacity v našich utečeneckých táboroch by sme ale dokázali sprocesovať niekoľko stoviek žiadostí naraz. O počte udelených azylov by mal rozhodovať zákon. Ale zároveň si myslím, že je veľmi dôležité, aby boli pripravené aj integračné nástroje, aby tí ľudia neboli ponechaní len sami na seba, pretože ak bude ich integrácia neúspešná, otočí sa to proti všetkým obyvateľom a napokon aj proti utečencom.
• Ako hodnotíte doterajšiu utečeneckú a azylovú politiku Slovenska? Vidíte v nej rezervy? Ak áno, v čom?
Vo svojej práci sa venujem predovšetkým integračnej politike voči bežným cudzincom, nie som právnička, ani odborníčka na azylové právo. Moja práca poradkyne pani prezidentky by preto mala byť zameraná práve na ľudí, ktorí už majú na Slovensku určitý pobyt - a absolútna vačšina z nich, vyše 99 % - nie sú utečenci. Celkovo si ale myslím, že naša azylová politika je jedna z najprísnejších v Európskej únii, a to sa odráža aj na počtoch udelených azylov u nás.
• Domnievate sa, že Slovensko je postupne pripravené inovovať, aktualizovať svoju politiku voči cudzincom, migrantom, žiadateľom o azyl - a to v intenciách celoeurópskeho vývoja a potrieb?
V našom Centre pre výskum etnicity a kultúry sa o to veľmi zasadzujeme. Máme prijatú integračnú politiku voči cudzincom, avšak tá sa v praxi takmer nijako neuplatňuje. My teraz realizujeme so štyrmi slovenskými samosprávami projekt, kde chceme spolu s nimi pracovať na tejto téme. Ide o projekt s názvom KapaCity.
• Mali sme tu takmer 22 000 utečencov a nikoho to nezaujímalo •
• Kto si dnes spomenie na roky 1990 až 1995, keď naplno horel strašný, ničivý vojnový konflikt v bývalej Juhoslávii - teda celkom blízko od Slovenska? Konflikt, ktorý si vyžiadal obrovské množstvá ľudských životov a z domovov často navždy vyhnal desaťtisíce, státisíce ľudí? Mali by sme si na ten konflikt dobre a jasne spomenúť, pretože v tom čase Slovensko prijalo vyše 2 200 odídencov - ľudí, ktorých vojnový konflikt vyhnal z domovov, z celých dedín, miest či oblastí. Ľudí, ktorí iba s dokladmi a s taškami plnými najčastejšie len albumov s rodinnými fotografiami utekali pred hlavňami zbraní vojakov, spod horiacich striech vypálených domov. Títo ľudia, najčastejšie moslimského vierovyznania, našli na Slovensku dočasné útočisko - pretože sa predpokladalo, že po skončení vojny sa vrátia domov. Mnohí sa skutočne vrátili, ale veľa z nich ostalo na Slovensku alebo odišlo do iných bezpečných krajín. Alebo - kto si dnes spomenie na rok 2003, keď bolo na Slovensku 10 323 žiadateľov o azyl z rôznych krajín sveta, utekajúcich pred vojnou, eskaláciou napätia doma? A kto si spomenie na rok 2004, keď o udelenie azylu na Slovensku požiadalo až 11 395 cudzincov - utečencov napríklad z Iraku, z Afganistanu, z Ruska a z viacerých krajín bývalého Sovietskeho zväzu, z Vietnamu, opäť z bývalej Juhoslávie a tak ďalej? Kto si spomenie na tie púhe dva roky, keď bolo na Slovensku takmer 22 000 cudzincov - žiadateľov o azyl? Áno - takmer 22 000. A všetkých Slovenská republika prijala, pomohla im, mnohí dostali u nás azyl. Kto si na to spomenie, ako sme tieto často vyhrotené, komplikované aj náročné situácie zvládli? Okrem tých, ktorí s utečencami vtedy pracovali, nespomenie si na to asi nikto. A viete prečo? Lebo sa o tom denne nepísalo a nehovorilo v médiách. Lebo to nikoho nezaujímalo. Nikto nás vtedy utečencami deň - noc nestrašil. Marian Kotleba vtedy len zakladal svoju extrémistickú, neskôr ústavne zrušenú Slovenskú pospolitosť a "hľadal politický sever" - hlavne v rómskych osadách. Spomenul som si na to, keď mi na tému cudzincov u nás odpovedala Michaela Paulenová z tlačového odboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. •
• Ako ministerstvo a Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky hodnotí výrok E. Gallovej Kriglerovej o tom, že by sme sa na Slovensku vedeli postarať o 'tisíce utečencov' ?
K vyjadreniu pani poradkyne treba uviesť, že má právo na názor, a preto nie je potrebné ho vysvetľovať či rozporovať.
• Ako by sme sa vedeli o utečencov postarať - čo to znamená 'postarať sa o nich' ?
Slovenská republika je členom medzinárodných organizácií, ktoré sa venujú problematike migrácie. Starostlivosť o žiadateľov o udelenie azylu preto zodpovedá medzinárodným štandardom, stanoveným globálnym systémom ochrany ľudských práv - Ženevským dohovorom z roku 1951 o právnom postavení utečencov a Newyorským protokolom z roku 1967 a regionálnym systémom ochrany práv, zastrešeným predovšetkým Radou Európy, Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou úniou. Ide hlavne o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013 / 33 / EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. V slovenskom právnom poriadku sa medzinárodnou ochranou rozumie udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Obsah a rozsah starostlivosti o žiadateľov o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany je stanovený príslušnými slovenskými zákonmi - Zákonom č. 480 / 2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto zákona sa žiadateľom počas pobytu v azylovom zariadení bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie alebo stravné, základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie. Za žiadateľa, ktorý nie je verejne zdravotne poistený, uhrádza slovenské ministerstvo vnútra neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žiadateľovi sa poskytne vreckové, môže navštevovať kurz slovenského jazyka.
• Môžu 'tisíce utečencov' prísť na Slovensko, ostať u nás a každý by tu dostal azyl?
Pojem „utečenec“ bol v slovenskom právnom poriadku nahradený pojmom „azylant.“ „Azylant“ je cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelilo azyl. Cudzinec, ktorý nemá udelený azyl, môže o azyl požiadať na útvare Policajného zboru vyhlásením, že žiada o udelenie azylu. Každá žiadosť o udelenie azylu je posudzovaná individuálne počas azylovej procedúry. Ide o zdĺhavý a náročný proces, kedy musí cudzinec, žiadateľ o udelenie azylu, preukázať, že jeho dôvody na udelenie azylu sú oprávnené. Ministerstvo vnútra udelí žiadateľovi azyl v prípade, že spĺňa podmienky na jeho udelenie podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov a podľa slovenského právneho poriadku.
Z doterajších skúseností vyplýva, že Slovenská republika nie je cieľovou, ale tranzitnou krajinou. Pre väčšinu žiadateľov nie sú podmienky na Slovensku ekonomicky výhodné, a preto sa nedá predpokladať, že by takýto počet - 'tisíce azylantov' - ostal na území Slovenska. Ďalšími dôvodmi odchádzania cudzincov zo Slovenska do inej krajiny sú existujúce rodinné väzby, vytvorené niekoľkogeneračné komunity cudzincov v zahraničí alebo jazyková príbuznosť.
• Z akých krajín alebo oblastí a hlavne za akých podmienok by sme vedeli prijať 'tisíce utečencov' a 'postarať sa o nich' ?
Ministerstvo vnútra udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ministerstvo vnútra môže udeliť azyl na účel zlúčenia rodiny alebo z humanitných dôvodov.
Treba zdôrazniť, že prijímanie 'tisícov utečencov' v žiadnom prípade nie je charita. Na udelenie azylu musí byť zákonný, oprávnený dôvod.
• Spomeňme si na dlhoročný vojnový konflikt v bývalej Juhoslávii. V tom čase Slovensko takmer naraz prijalo veľké množstvo odídencov a skutočne tisíce utečencov z oblastí, postihnutých vojnou - a vo väčšine išlo o ľudí moslimského vierovyznania. Aký je rozdiel medzi odídencom a utečencom?
Ako som spomenula, pojem „utečenec“ bol nahradený pojmom „azylant“ - teda cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelilo azyl. Azyl je ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v Dohovore o právnom postavení utečencov. Odídenec je cudzinec, ktorému ministerstvo vnútra na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko.
Rozdiel medzi postavením odídenca a azylanta spočíva v časovom hľadisku poskytnutia statusu - dočasné útočisko je poskytované dočasne, teda počas doby trvania dôvodov na jeho priznanie, a azyl je poskytovaný na dobu neurčitú. Rozdiel je i v dôvodoch udelenia - dočasné útočisko je ochrana pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v krajine pôvodu cudzinca. Azyl je ochrana pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.
• Koľko odídencov v čase vojny v bývalej Juhoslávii Slovensko prijalo?
Slovenská republika prijala počas konfliktov v bývalej Juhoslávii asi 2 200 odídencov.
• Aký bol ich osud po skončení konfliktu v bývalej Juhoslávii, prípadne koľko ľudí z nich získalo vtedy azyl na Slovensku?
Azyl bol udelený približne 37 žiadateľom z bývalej Juhoslávie. Po skončení konfliktu sa väčšina odídencov vrátila domov. Azylanti, prevažne rodiny, ktorí sa rozhodli ostať, sa usadili v rôznych častiach Slovenska, najviac v Ružomberku a jeho okolí. Všetci sa plnohodnotne integrovali do spoločnosti.
• Koľko žiadateľov o azyl je aktuálne v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky?
Ku koncu júna 2019 bolo v spomenutých zariadeniach spolu 68 žiadateľov o azyl: v Záchytnom tábore Humenné 8, v Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves 30 a v Pobytovom tábore Rohovce 30, Z toho najviac žiadateľov je z Iránu, z Afganistanu a z Azerbajdžanu.
• V spojení 'tisíce utečencov' je skrytá silná symbolika ľudskosti •
• Súčasné dejiny Európy, hlavne XX. storočie a skoro celé dve dekády XXI. storočia, sú previazané, prepletené migráciou, ale aj vnútornými, európskymi exodmi - tie spájame napríklad či predovšetkým s obdobím konca II. svetovej vojny a s obdobím krátko po nej. Európa vždy bola aj je a bude v pohybe. Do Európy vždy prichádzali ľudia spoza jej hraníc, predovšetkým z Afriky, ktorá je s Európou v blízkom susedstve. Do Európy vždy prichádzali, prichádzajú aj naďalej budú prichádzať cudzinci: utečenci, migranti, ľudia hľadajúci azyl vo význame slova pokojné miesto pre budúci život. Do Európy vždy prichádzali a vždy budú prichádzať ľudia, hľadajúci v Európe prácu i sociálnu istotu, a hlavne bezpečnosť. •
• Slovensko je súčasťou Európy, je skoro v jej geopolitickom strede, je súčasťou celoeurópskych politických, spoločenských, kultúrnych, etnických, národnostných väzieb. Slovensko je moderná a perspektívna krajina a ako taká sa nemôže a vlastne ani nesmie vnútorne ani navonok izolovať od európskej i svetovej problematiky cudzincov, migrantov, utečencov. Slovensko jednoducho nemôžeme dookola oplotiť, obohnať vysokým múrom, zakryť poklopom nevšímavosti a necitlivosti. Preto je zbytočné hovoriť o nejakćh počtoch cudzincov, ktorých by sme mohli prijať a postarať sa o nich. Je zbytočné hádať, dohadovať sa o tom. V tejto súvislosti výrok Eleny Gallovej Kriglerovej o'tisíckach utečencov' vnímam ako symbolické vyjadrenie, informáciu, posolstvo o tom, že je v našich silách i možnostiach pomáhať ľuďom z celého sveta - tým, ktorí to potrebujú, sú na pomoc odkázaní. •
___
* Zdroj: Rozhovor Petra Hanáka s Elenou Gallovou Kriglerovou pre aktuality.sk - link
• Ďakujem kolegovi Andrejovi Bánovi za poskytnutie obsahom i posolstvom silných, výpovedných fotografií k článku. •
