• Reči o sedliackom rozume sú len prázdnymi floskulami dnešnej doby. Leukoplastom, ktorým chceme prelepiť náš dnešný nerozum, pričasto doslova tuposť. Ak by sme mali onen sedliacky rozum prijať ako nejaké v univerze všeplatné kritérium správania sa, konania, činov - tak v takom prípade dnešný človek zlyháva na plnej čiare. Napríklad taký skutočný sedliak kedysi: Pravidelne vyviezol na roľu hnoj z maštalí, v sudoch a v diežach nazberanú močovku. Hnoj na poliach rozkydal a poriadne to zalial močovkou. Aj sa na to po práci vymočil. Dnes? Ani nápad! Ešte to by tak chýbalo! Družstevník / farmár vyvezie na družstevné / farmárske pole hnoj, do na to určenej vybetónovanej jamy, aj močovku tam vyleje, aj sa napokon po práci na pole vyčúra. Ale - čo sa nestane? Stane sa to, že okolo beží nejaký ego-aktivista, ktorý dni a noci "všetko rieši" spoza počítača - a nič nevyrieši. A tento bežec za úspechom dotyčného družstevníka / farmára nafotí, aj s traktorom alebo vétrieskou, potom spíše lajstá na predpísané formuláre a družstevníka / farmára udá kde je ho len udať možné. Ihneď to zavesí na internet a kochá sa, ako mu klikajú a lajkujú. O tom, že beháva aj so psom, ktorého má v prírode voľne pusteného, so psom celkom nesocializovaným, nevychovaným - o tom ego-aktivista nenapíše. Ale "rozumy" a hlavne udania bude trúsiť kade - tade, ako stará koza bobky. Sám seba, ako inak, tento ego-aktivista neudá. •
• Alebo taký sedliak kedysi: Dobre vedel kedy a kde treba čo nasadiť a zasiať aby to vyrástlo, aby bola úroda. Nepotreboval skleníky a v nich hydropóniu. Nepotreboval ani paradajky. Dobre vedel ktoré domáce zviera má čím kŕmiť a napájať. Vedel čo a kedy treba dať koňovi, krave, prasaťu, sliepkam, zajacom, aj Psíkovi. Mačka si myši nalovila sama. Nepotreboval zmesky, granule, nemiešal do zrna a do kukuričianky pre kury proteíny, do obroku a do sečky pre kone a pre kravy antibiotiká, neprikrmoval domáce úžitkové zvieratá výživovými doplnkami - a výživové doplnky nepotreboval ani on, ani jeho žena ani synovia a dcéry. Mali jablká, cesnak, v sude kyslú kapustu, cibuľu, nasušenú lipinu, fľašu domácej slivovice a ríbezľového vína, všetko to bolo bez konzervantov, sladidiel a umelých príchutí kokosu, ananásu, papáje, pomaranča. A bolo po nádche, po chrípke. Na rany bol skoroceľový list, žul sa tabak, nie orbitky, holilo sa britvvou, barbusom, voňalo sa pitralónom. •
• Dnes? Neosedliak či farmár vstane, dá si krajec klíčkového chleba so sójovou atrapou bôčika, zaleje si spišskú kávu z kávovníkových plantáží pod Gerlachom a rozsvieti si medzi perami elektrickú cigaretu. Úbohého Psíka a na duchu upadajúcu mačku nakŕmi presnidávkou z konzervičky. Prasiatku nemôže šupy zo zemiakov zaliať pomyjami - pretože vedci vyšľachtili zemiaky bez šupiek a žiadne prasa nestrčí rypák do saponátovej, odmastenej vody. Niet čo zaliať čím. Sú len plné vrecia granúl a výživových doplnkov a náhrad poriadnych, poctivých jedál - aj pre ľudí. Špajze sú plné výživových doplnkov a energetických tyčiniek a nápojov. •
• Starý sedliak vedel - aj bez sedliackeho rozumu - kde má aký strom zasadiť, kde má aký strom vyťať. Nevysádzal všade do radov v betónoch smutné tuje farby uniformy príslušníkov Wehrmachtu. Nasadil lipové a jabloňové a jarabinové a hrabové a javorové aleje - aj pre krásu prostredia v ktorom rástli a vyrástli. Dobre vedel, že je potrebné, dôležité mať aj napadané jesenné lístie, nestránil sa ho - ale ho zhrabal. Starý sedliak s horárom po boku nevyrúbali celú stráň - aby mali výhľad do údolia z akéhosi resortu. Horár svedomito pozoroval les, poznal každý strom - a rýchlo zistil ktorý je napadnutý chrobačou, lykožrútom. Nečakalo sa dokým strom vyschne a lykožrút bude dávno preč. Napadnutý strom sa spílil, odvetvil, kmeň sa odkôroval - všetko sa na mieste, v lese, spálilo a kmeň kôň stiahol do doliny a hajde na pílu. To nebolo o sedliackom / lesníckom rozume. To bolo o praxi, o skúsenostiach, o vzťahu k vlastnému, hoc aj zhrnutému do urbáru. O vzťahu k prírode, k pôde, k lesu, k Životu a Času. Starý sedliak s piatimi triedami ľudovky si nepotreboval vzdelanie utvrdzovať kreslením záchodovej misy na tabuľu pred komisiou. V rohu dvora mal latrínu, na nej žabykláčom narezanú stranícku tlač, a keď bola jama plná, zavrstvil ju nehaseným vápnom. Pitnú vodu po desiatkach litrov nemíňal na exkrementy. Cukor a tabak a petrolej nosil z mesta v ruksaku s prujšej vojny - nie v igelitkách za hlúpy peniaz lakomosti. •
• Nerobme si žiadne ilúzie o akomsi zdravom sedliackom rozume. Starý sedliak sa vedel do krvi pohádať a na vidly a sekery pobiť so susedným sedliakom pre pár metrov poľa na záhumienku a ťahať suseda po fiškáloch. Žena starého sedliaka sa povadila so susedkou a dedične ju prekliala preto, lebo sliepky susedy podliezali spoločný plot a na jej záhradu chodili vyzobávať mraveniská. Starý sedliak nemal o nič viac zdravého sedliackeho rozumu než ktokoľvek iný. Keď to prišlo, tak išiel do krčmy a tam sa ožral do nemoty. Nie, on nevychutnával a neobjavoval - on sa ožral v krčme, prepil kravu aj dcérino veno a záhumienok i so susedovie kurami - ale na vine nebol on. Vinný bol krčmár - Žid. Starý sedliak pokradol z lesa siahovicu - ale na vine nebol on, ale maďarský žandár alebo český četník, ktorí ho zavreli do áreštu. Treba čítať slovenskú klasiku, nie pseudomotivačné haluze. •
• A potom prišli časy, keď to tučný farár Jožo poriadne pooral. Ten farár Jožo, ktorého vegetarián, abstinent a nefajčiar Adolf zapriahol do svojho pluhu vojny, do svojich povozov deportácií. A slovenský sedliak so sedliackym rozumom v hrsti využil čo sa dalo - ako prvé arizoval krčmu, v ktorej mal zaťatú sekeru na dve generácie dopredu. A pomstil sa. Jeho žena udala susedku že počúva Londýn aj Moskvu - pomstila sa jej smiechom keď spoza záclony videla ako susedku berú gardisti - dvaja najväčší hlupáci v dedine. A potom prišli časy, keď to všetko zaoral a zrovnal truhlár Klémo s fajfkou. Múdrych latinčinárov pred tabuľami v triedach škôl vystriedali s. učky, vyštudované na sovietskych univerzitách bratský jazyk socializmu - toho semena plevelu, zvaného komunizmus. Rozorané boli medze - kto nechcel, ten išiel kopať do uránových baní. Začal sa stierať rozdiel medzi "zaostalým" vidiekom a "pokrokovým" mestom. Kto nechcel stierať - šup s ním na šibenicu. V družstevných kravínoch zoradené kravy bučali piesne práce a radodajné traktoristky zaorávali do pôdy dédété. Zbav sa svojho škodcu! nabralo iný, socialistický rozmer. Z dvojice dedinských gardistov sa stal s. predseda družstva a s. predseda emenvé. Susedka udavačka povýšila na krčmárku. Zdravý sedliacky rozum sa dávno utopil v pálenke. Ale zopár múdrostí našich starých otcov ostalo. •
• Zdá sa mi, že je všetko naruby. Kyslá kapusta sa mnohým (deťom) bridí - neobsahuje hamburger. Bryndza sa im bridí - neobsahuje cofo~colu. Cibuľa štípe, jablko nie je exotické. Cesnak je z Číny - nie je ani na poriadny prd. Čaj z lipiny je nanič, pretože neobsahuje jontoviny. Nealkoholickú vodku a nealkoholickú borovičku nevyrábajú - chúďa Lívia sa musí spíjať nenávisťou a predsudkami. Dobrý je akurát tak kebab z poľskej kuraciny a pravá slovenská pizza quatro di fromáže, navŕšená termizovanou bryndzou a plátkami biobôčika. Špaldová múka, zmiešaná s kokosovým olejom, o ktorom neviete či je na dojčenský zadok alebo na namazanie pántov dverí do pivnice, víťazí medzi kaviarenskými neoholencami. Kvíkame nad starými krojmi, nad fotkami tetušiek v zviazaných šatkách, v čepcoch - nenávidiac ženy preto, lebo majú burku alebo hidžáb. Obdivujeme ženy minulosti - že vedeli prať na potoku. Ako keby dnešná žena moderná nevedela prať na potoku. Lenže - potokov niet. Úctivo sa skláňame pred čudnými, smiešnymi mužmi, navlečenými v ženských šatách, ruky pred nimi spíname a hádžeme im do zvoncov peniaz milodaru, odpustku; my, oblečení v prapodivných maskáčoch zo sekondhendov a v rozťahaných teplákoch hrubokrkého nevkusu. Máme osobných trénerov na brušné aj na prsné svalstvo a na zadočky, máme výživových poradcov, máme depresie a osobných psychiatrov, dobrovoľne máme pažravé hypotéky. Modrých koníkov napájame plodovými vodami hlúposti. Nátierka z avokáda na vykváskovanom chľebíku nahradila masť na krajci chleba, zasypaným cibuľou. Je to do plaču - ale nie od cibule. Nemáme sa radi a nemáme radi seba. Nemáme v sebe Boha, Nemáme hviezdne nebo nad hlavou a morálny zákon v sebe - máme elektrický smog a súťaže obscénnej primitívnosti kdesi na farme. Na farme chlípnych zvierat. Mnohí sú takí a premnohé sú také - bez lásky, bez úcty, bez porozumenia, bez radosti, len so škodoradosťou a s nenávisťou. Človeku je do popuku, vraj: "Múdre boli naše staré mamy. Aj my sme po nich:)" Zdá sa, že poniektoré tetky žiadne staré mamy nemali. Ani také, ktoré by dôchdkyňu naučili napiecť zemiakové placky: aby nezávidela cudziemu dieťaťu. •
