• Mojimi hrdinkami a hrdinami týchto, ale aj iných dní, sú naši zdravotne postihnutí ľudia. V týchto dňoch sú to naši hendikepovaní účastníci a hendikepované účastníčky - športovci a športovkyne na XII. zimných paralympijských hrách, ktoré sa v juhokórejskom Pchjongčchangu začali 9. marca 2018 a potrvajú do 18. marca 2018. Som hrdý, pyšný na týchto ľudí - na Slovenky a na Slovákov. •
• Slovenský tím má na tejto zimnej paralympiáde spolu 15 športovcov a športovkýň. Zimná paralympiáda sa skončí o tri dni, a naši športovci už majú na hrudiach štyri zlaté medaily a jednu striebornú, ďalšie nám unikli len o stotinky sekúnd. Zlatá zrakovo znevýhodnená lyžiarka Henrieta Farkašová (s navádzačkou Natáliou Šubrtovou) a strieborný zrakovo znevýhodnený lyžiar Jakub Krako (s navádzačom Branislavom Brozmanom) aj ostatní naši zdravotne znevýhodnení športovci podľa mňa na paralympiáde reprezentujú Slovensko násobne viac a lepšie ako akékoľvek naše predsedníctva a ako ktorýkoľvek náš politik či už doma alebo v zahraničí. To ma nesmierne teší. Čo ma, naopak, nesmierne zarmucuje, je to, že naši paralympionici a ich úspechy denne nezapĺňajú prvé strany webových vydaní našich mienkotvorných denníkov, že v športových televíznych správach sú odtlačení kamsi do úzadia. Národ všeobecný im neskanduje, netlieska tak, ako to bolo v prípade našich športovcov, športovkýň na Zimných olympijských hrách v Pchjongčchangu. Z toho mi je smutno.•
• Zatiaľ čo sa jedna početná skupina našich "politikov" tvrdohlavo bije o to, aby mohla ostať pri moci a pri korytách, ďalšia početná skupina našich "politikov" vetrí v spoločenskom ovzduší šancu a tvrdohlavo sa bije o to, aby sa mohla dostať k moci a ku korytám. Dve nevinné mladé obete brutálnej vraždy hore-dolu, ich osud je hodný už len stále sofistikovanejších a zahmlievanejších vyjadrení na tlačovkách a "brífingoch." Do toho všetkého tu máme desaťtisícové davy na námestiach a v uliciach našich miest; ľudí, nádejajúcich sa ráznych zmien - ktoré ale neprídu, ak sa sami nezmeníme (link). Na našich paralympionikov si pri tom všetkom nikto ani slovkom nespomenie: nehrnie sa za nimi ani prezident, ani predseda parlamentu. Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu(!) Slovenskej republiky im pred televíznymi kamerami doteraz nevenovala ani slovko, ani samohlásku - pretože teraz, v týchto dňoch, nejde ani o šport, ani o výskum, ani o vedu, a už vôbec nie o školstvo - ide len a iba o politiku. "Udrž sa kto a ako môžeš!" je politické heslo týchto dní, alebo aj známe "Ak stojíte, držte sa!" A tak sa držia ako povestné boreliózne kliešte, napité krvou, ktorej sa im zachcelo ďalej sať. Dobre vedia v akom sú nebezpečenstve, vedia kto spoza rohu opozičného populizmu na nich číha: len sa už konečne prisať a cicať. •
• Poznám ľudí, žijúcich s rôznymi zdravotnými obmedzeniami - aj od narodenia, aj s veľmi ťažkými. Viem, aký je a navždy bude ich život. Viem ako denne prekonávajú nielen vonkajšie prekážky a nepohodlnosť, ale hlavne vnútorné bariéry vyrovnávania sa s postihnutím a s osudom. Oni sú pre mňa hrdinami týchto aj budúcich dní. Oni, na ktorých tí naši "najvyšší" tak zvysoka kašľú (ak sa, samozrejme, nepotrebujú s blahosklonnými úsmevmi spoza masiek prívetivosti popretŕčať pred kamerami, fotoaparátmi). •
