• Na koho a na čo vlastne (nielen) v týchto dňoch, a hlavne dnes - keď je Pamiatka zosnulých, spomíname? Na tých i tie, ktorí a ktoré už medzi nami, pri nás, fyzicky nie sú. Najbližších, blízkych, vzdialenejších i vzdialených, známych aj neznámych. Spomíname si aj na rôzne dlhé chvíle, ktoré sa už nikdy nevrátia - zahniezdili sa v našich spomienkach. Spomíname si na spomienky. Knôt horí, sviečočka sa skracuje, vosk sa topí a vyhorí. Spomienky sa neskrátia, nezhoria, nevyhoria. Zhasnú spolu s nami, so zhasnutím našich životov - aby sa v tom okamihu rozhoreli v spomienkach iných na nás. •
• Ku každej spomienke patrí jedna zápalka - jedno škrtnutie. Hlavička zápalky sa rozhorí a od nej pripálim knôt sviece. Svieca horí pred obrazom spomienok. •
• Malý, porcelánový svietnik je starší než naša stará mama. Obraz je tiež starý. Váza je ručne vymaľovaná, vyzdobená. Je bezodná. Sviečka je prostá, biela, nová. Plameň je stále, každým okamihom, celkom nový. To všetko pospolu zhmotňuje spomienky. •
• Na koho si (vlastne stále) spomínam? Na starých rodičov, na rodičov, na už nebohých príbuzných a blízkych. Na ľudí, ktorých som (s)poznal osobne - ale aj na tých, ktorých som spoznať nemohol. Napríklad na rodičov a starých rodičov mojej pani. Spomínam si aj na obete Covid-19, pripomínam si ich, niektorých som poznal, väčšinu nie. Spomínam si na účastníkov a účastníčky svetových vojen, na obete terorov diktatúr. Spomínam si na pozabíjané Stromy, usmrtenú Prírodu, na zavraždené Zvieratká, aj na nebohých Psíkov i Psov. Spomínam si na Boha aj na bohov. Spomienky majú jednu krásnu vlastnosť: nikdy ne(za)spia. Prenikajú do Snov. Miešajú sa s tým, čo je teraz, v tomto okamihu, s tým čo o chvíľku príde aj odíde - aby prišlo niečo nové, očakávané v neočakávaní. •
•Viem, ako budú spomínať na mňa. Ľudia dobrí ma budú spomínať v dobrom, ľudia zlí v zlom. Tomu sa nevyhnem. Moja Sviečka Života horí - dokedy... ...to nikto nevie. •
• Pekná fotografia - je ako olejomaľba z realistického romantizmu. Páči sa mi - je v nej perspektíva spomienok, mäkko vystlaná lístím vedomia, zarámovaná konármi myšlienok. •
