• Ako keby ich stále pribúdalo - aj tu, na webe SME blog. Hlavne muži sú takí. Môžem aj menovať, ich reči, názory sú verejné, ich články neraz zaradené do sekcie 'Výber SME:' Milan Koval, Juraj Paškuliak, Dušan Seberíni, Martin Sukupčák, Štefan Vidlár... Zoradil som ich podľa abecedy priezvisk, aby si niekto nemyslel, že uprednostňujem. Spoločným znakom ich mátoživých textov je ak nie priame popieranie Covid-19, tak jeho zľahčovanie, "špiritizovanie" nad celoslovenským 'kovidtestovaním,' módne tupo-dutohlavé zosmiešňovanie a to všetko premiešané s hanením a so zmesou nevedomosti až hlúposti oných pisateľov. A tiež skĺzanie do vulgárností - v tom je majstrom Štefan Vidlár, sebazvaný dedo Pejo. Ten svoje (s)prostoduchaplnosti rád zrýmuje, a tak čítame i toto (na adresu premiéra):Nevzdávaj to, chlape náš, / dáme to, dajú to, ty to dáš. / A po víťazstvje paraziťi, / nastrkaňí v tvojej riťi. Alebo "skvost," nazvaný Výťer z riťi: Covid test, to neňi výťer z riťi, / nanočip, či pohrebňí kvíťí. Nechutné! V podstate zneužívanie média na šírenie hlúpostí. •
• Písomné prejavy týchto ľudí - elementov vo význame slova spoločensky nepriateľských, rozkladných živlov, sa pritom veľmi nápadne podobá rétorike nevzdelaných vrstiev spoločnosti aj na území dnešného Slovenska. Napríklad v prvej polovici XIX. storočia. Vtedy nás, hlavne východ, zachvátila epidémia cholery. Cholerová epidémia sa vtedy preniesla z južného Ruska do Poľska - Haliče, odtiaľ k nám. Prinieslo ju ruské vojsko v čase poľského povstania. Aj napriek opatreniam na jej zamedzenie sa dostala aj na východné Slovensko a šírila sa ďalej po krajine. V dôsledku nedostatočnej hygieny najviac umieral poddaný ľud. Rakúska vláda a uhorské úrady konali rôzne opatrenia na jej zamedzenie. Vyslali oddiely vojska na hranice, aby prekazili styk obyvateľstva s Haličou. Obyvatelia z dedín sa nesmeli vzdialiť ani do susedného chotára. Proticholerové komisie na ochranu jednotlivých oblastí postavili medzi obcami a okolím stráže, zrušili trhy, zakázali zbierať úrodu z polí, odchádzať za obživou do južných krajov. Ešte veľa iných opatrení sťažovalo život poddaných. Nedôveru a nespokojnosť vyvolávali preventívne sanitárne opatrenia proti cholere. Pôvod cholery aj liečenie neboli doteraz známe a najrozšírenejším liekom bol len bizmutový prášok. Isteže to nebol ten pravý liek. Jeho nadmerné použitie spôsobilo smrť otravou. Úrady začali konať konkrétne opatrenia: dezinfikovali studne, vykopávali jamy na sanitárne pochovávanie mŕtvych, pripravovali chlór, zabezpečovali truhly, násilím nútili užívať prášky. Nič nepomáhalo. Ľudia začali po stovkách umierať. Medzi poddanými vzniklo strašné podozrenie "Páni nás chcú otráviť!" V osobách úradníkov, lekárov, farárov videli najbližších nepriateľov. Poddaní mali doterajšiu zlú skúsenosť s miestnou vrchnosťou pri vymáhaní daní, nútení do roboty, zaberaní pozemkov. Prečo by mali teraz uveriť, že je to len prevencia proti chorobe? Aj mŕtvych bolo medzi chudobnými podvyživenými roľníkmi najviac, kým v panských sídlach smrť nebola taká častá. Povstanie vypuklo 27. júla 1831 na Zemplíne. Najprudší priebeh malo v okolí Trebišova a Vranova. Začiatkom augusta sa rozšírilo na Spiš a do susedného Šariša. Zakrátko preniklo aj na ostatné stolice Abov, Gemer, Novohrad, Turiec, Tekov a Liptov. Povstanie nadobudlo sociálny charakter. Vzbúrení poddaní odopierali pracovať, vyhlasovali "nerozkazujú už páni, ale chudobní ľudia budú rozkazovať". Roľnícke - cholerové povstanie naberalo dramatický krvavý priebeh. Župní úradníci, lekári, a kňazi boli povstaleckým ľudom trýznení, ba i zabití, vyhnaní z kaštieľov, kúrií, ich príbytky zničené. •
• Ako je to dnes? Tak isto ako v tom XIX. storočí - akurát ľudia neberú kosy, vidly, cepy... ...ale sadajú k počítačom a valia zo seba výlučky nenávistí a zlôb, posmechov a zvrátených túžob - aj pranierovať, zatýkať, súdiť, popravovať. Nevypaľujú sídla, kúrie bohatých a vzdelaných - ale idú pred úrad vlády, kde robia svinčík, neváhajúc zneužiť, využiť malé deti na to, aby ony cez megafóny pľuli vulgarizmy hlave na premiéra. A "roxorový revolucionár," Rudolf Vaský, sa na tom smeje, zabáva. Chorí ľudia - choré je to. Kto sa ozve, nesúhlasne protestuje, lebo sa mu to všetko nepáči, bridí - je zosmiešňovaný a najradšej by ho pohodili šelmám na raňajky. A ak sa už na nič iné nezmôžu, tak aspoň si kopnú, lebo závidia nielen vzdelanie, ale aj pohár vína či štvrť kila syra. Nenávidia úspešnejších, lepších. Ako tá sedlač... •
• Tak si tu žijeme - ale nespolunažívame. Nemalá skupina ľudí hlce nenávisť a keď prejde ich skazenými tráviacimi traktami, tak ju, násobenú a otrávenú, vypľujú kam dopľujú. Tak si tu žijeme - v narastajúcom strachu zo Zla, z toho, ako sa šíri - ako Oheň. •
• zdroj článku: •
• Východoslovenské roľnícke povstanie v roku 1831 (SME - Korzár) --- link. •
