• Reč je o Belej, o jej dolnom úseku, krátko pred tým než posilní vody Váhu. Reč je o Belej - najdlhšej slovenskej skutočne dravej, horskej rieke. Jej tok je dlhý vyše 23 kilometrov a v poslednej etape tvorí prírodnú, prirodzenú prevažne západnú hranicu katastra mesta Liptovský Hrádok. Belá je údajne najnavštevovanejšou slovenskou riekou - vyhľadávajú ju hlavne vodáci, priaznivci raftovania zvládajúci obtiažnosti WW2 a WW3. "Rafting na rieke Belá je nezabudnuteľným zážitkom!" kričí reklamný slogan jednej z liptovských spoločností, ponúkajúcich raftovanie a splavovanie Belej. Horský charakter, úzke koryto, rýchly spád toku, krásne výhľad vôkol - na Tatry, na prírodné scenérie. Reklamné taľafatky. Skutočnosť je taká, že posledné kilometre toku Belej v jej štandardnom režime sa dajú splaviť akurát tak na nafukovačke - vo vodičke horko-ťažko pod kolená. U nás sa vraví - žabe po brucho. •
• Najskôr dve aktuálne fotografie, ktoré nasnímal môj kamarát Vladko Škuta v pondelok 10. septembra 2018. Sú na nich zachytené pyramídy štrku a hliny, ktoré vodohospodári navŕšili doprostred Belej - medzi železničný most (v pozadí) a cestný most spojníc Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš. Nikto nevie čo sa má s hŕbami diať ďalej. Všimnite si, prosím, ako vyzerá tok Belej (len pár stoviek metrov od sútoku s Váhom): samá ostrá skala (opäť navozeniny od vodohospodárov), plytčina, žiadny prudký tok... Tadiaľ sa nedá splaviť ani na nafukovačke, kdeže na rafte alebo na člne, kanoe. •
• A teraz sa pozrime, ako to vyzerá po zásahoch vodohospodárov na Belej v úseku pod Peterským mostom, spájajúcim Liptovský Hrádok s Liptovským Petrom. •
• Čo sa stalo? Belá je nesmierne dravá, živá rieka. V časoch keď sa vo Vysokých Tatrách topí sneh, alebo keď sa lejú dažde, hučia prietrže mračien a búrky, reaguje citlivo. Hladina na jej spodnom toku stúpne na niektorých miestach neraz do výšky aj vyše metra. Sila vody dokáže so sebou až k sútoku s Váhom priniesť aj celé, i s koreňmi vytrhnuté stromiská s olámanými konármi. Stojac pri jej rozvodnenom prúde počujete tlmený, hrozivý hukot - to sa dnom valia veľké balvany, skaliská. Je preto prirodzené, že Belá so sebou navláči celé ostrovy kamenia, štrku, piesku s hlinou. Tak to bolo odjakživa - a tak to aj je a bude. S tým nič nikto nenarobí. Nikto nič nenarobí? Omyl! Zabudli sme na Slovenský vodohospodársky podnik - Správu povodia horného toku Váhu a na opečiatkované rozhodnutia protipovodňovej komisie "na okrese." A tak sa jedného krásneho augustového dňa do koryta Belej zahryzli bagre a buldozéry a vovalili sa do nej nákladné autá. Začalo sa s "upravovaním a reguláciou toku Belej." Belej - ktorá je okrem iného aj lososovým a pstruhovým revírom. A tiež revírom žiab. mlokov (salamandra škvrnitá), užoviek a iných vodných či obojživelných zvieratiek - aj tých, ktoré sú zákonom prísne chránené. Ale - čo tam po nich. •
• Vodohospodárke bagre a buldozéry sa vovalili do čistej vody horskej rieky, nasledované nákladnými autami. Začalo sa s masívnym bagrovaním, zhŕňaním a rozhŕňaním štrku a pieskov s hlinou. Za niekoľko dní boli do dna zlikvidované ostrovy a ostrovčeky v Belej, porastené vrbinami a trávami, poskytujúcimi útočiská aj divým kačkám a rôznemu vtáctvu. Belá začala dostávať "naplánovanú fezónu podľa predpisov a predstáv ľudí s mocou opečiatkovaných rozhodnutí v rukách." Ryby, vystrašené a vystresované mechanizmami, motormi, dymom z výfukov, sa mlčky odpratali z dosahov jemných, dúhových škvŕn od nafty a olejov. Ryby mlčia. Nemlčala a nemlčí verejnosť. Liptovskohrádocká internetová mestská televízia o dianí na Belej pohotovo nakrútila videoreportáž. Tu je - i s optimistickým, priam budovateľským záverom s dôrazom na "zábezpeku svetlej budúcnosti." •
• Ak ste sa dobre pozerali na videoreportáž, a hlavne ak ste sústredene počúvali, dozvedeli ste sa, že Belá sa zo zásahov vodohosodárov bude spamätávať najmenej desať rokov(!) a súčasne ste sa mohli čo-to dozvedieť aj o "storočnej," ba až "tisícročnej" vode na Belej. Dovolím si napísať, že za ostatných 50 - 60 rokov sa Belou žiadne "storočné" ani "tisícročné" vody nevalili. Ani v čase najväčších povodňových situácií v tejto časti Liptova Belá nijako neohrozila majetky tých, ktorí bývajú, žijú za jej hrádzou, hlavne ľavobrežnou okolo Liptovského Hrádku a jeho mestskej časti Dovalovo. Predpoklad, že sa jedného dňa (alebo noci) Belá vyleje z koryta tak, že spôsobí rozsiahle záplavy a škody, nedajboh úmrtia, sa - podľa mňa, rovná predpokladu, že sa nad Liptovským Hrádkom v nedeľu jedenásť minút popoludní, vo výške 450 metrov, zjaví UFO. Alebo nízkoletiaci Pterodactylus s kamuflážou stíhačky Focke-Wulf Fw-190, z ktorého budú vypadávať legendárne pestrofarebné postavičky Hello Kitty. Čiže nulová. Ale "šance," že sa v koryte Belej zas budú miesiť buldozéry, bagre a nákladné autá je vysoká. Zámienky sa nájdu. A ryby budú mlčať, hady a salamendre tiež, aj žaby zmiznú, s nimi i bociany, kačky a vtáctvo. Mlčať budú aj bagristi a šoféri áut. •
• Dnes popoludní som stál na betónovej lávke, ktorá vedie ponad Belú z Liptovského Hrádku smerom k peterskému cmiteru. Vedľa mňa stál jeden môj starý známy. Pozerali sme sa do plytkej, takmer stojatej vody pod nami. Známy náhle preriekol: "Spomínaš si, čo tu bývalo rýb?" "Áno," odpovedal som: "Plavili sa okolo kúpajúcich sa detí, ľudia im z mosta hádzali drobné kúsky pečiva, na ktoré sa spolu so pstruhmi vrhali aj kačky s pestrým perím." "Presne tak," pavedal kamarát a dodal: "Vidíš tam niečo, nejakú rybu?" "Nie," vravím, "vidím tam len stopy od pásov bagrov a buldozérov." •
• Tak nejako vidím a predstavujem si zabíjanie rieky - i keď v nej stále tečie ešte živá voda. •
• Súvisiaci článok: Rudolf Pado: Keď zomiera rieka III. - link. •
