• Ako tak čítam, aj tu, na webe SME * nastupuje éra, ktorú niektorí i niektoré nazývajú novou cenzúrou, iné a iní nie, ďalší a ďalšie žiadajú povinné vysvetlenia a dovysvetlenia (prológy a epilógy) k dielam (zatiaľ) americkej kinematografie. Predovšetkým k tým kľúčovým, zásadným, aj vysoko oceňovaným. Tak fajn - ale čo napríklad taká hudba v celej jej žánrovej i interpretačnej šírke, hĺbke, výške, historických aj motivačných odkazov? •
• Odjakživa nám vraveli a učili nás, že umenie nerozdeľuje - ale spája, že búra steny, múry, rúca ploty predsudkov a obmedzeností, že rozširuje obzory poznaní, vzdeláva, má významnú kladnú úlohu pri tvorbe osobnosti každého, každej z nás. Najlepšie na tom je, že to tvrdili, presviedčali nás o tom vo všetkých spoločenských, politických, kultúrnych obdobiach, s výnimkou diktatúr. Ale tie diktatúry - to je na inú tému. •
• Ako sa tak "uškami hrabem" v hudbe, počúvajúc všetky mne obľúbené a znesiteľné žánre, začínam si klásť otázku: Kedy dôjde, po filme, na rad hudba a začne sa so zakazovaním mnohých piesní, pretože taká alebo onaká etnická, náboženská, spoločenská, sexuálna, politická a ktovie ešte aká skupina sa začne cítiť dotknuto? Novodobí cenzori (aj cenzorky - aby som to rodovo vyvážil) nech si berú príklady dajme tomu od fašistov a nacistov, ktorí zakázali černošskú aj židovskú hudbu, od boľševikov, ktorí zakázali jazz, swing, beat, rock, skupinu Kiss (lebo dve 's' v názve), skupinu Abba (lebo názov evokoval slovo 'abbé' - označenie pre katolíckeho kňaza), skupinu Black Sabbath (lebo vraj satanizmus)... Výber je preširoký, v podstate nekonečný. A kto sa sústredí - rýchlo nájde kadečo "vonkoncom nevyhovujúce" a hlavne "nekorektné," hodné potreby neodvratného príkazu ihneď zakázať. •
• Neviem prečo, ale so strachom som si spomenul na výborný album Riding With The King (Jazda s Kráľom), vydaný 6. júna 2000 - nedávno slávil dvadsiate narodeniny. Ide o nahrávku dvoch ikonických hudobníkov, predstaviteľov žánru blues. Eric Patrick Clapton (30. marec 1945) a Riley B. King (15. september 1925 - 14. máj 2015) v ňom dokonale skĺbili svoje majstrovské umenie a ukázali aj to, ako vynikajúco sa v žánri ovplyvňovala i ovplyvňuje černošská hudba s hudbou belošskou. Ale - album treba asi zakázať, alebo aspoň začiernobieliť / zabieločierniť jeho obal, pretože môže mnohých i mnohé do krvi uraziť. Prečo má sedieť beloch s Černochom? A prečo v bielom interiéri čierneho auta? A kto je tu King - Kráľ? Priveľa otázok, ktoré môžu zapáliť vášne, emócie aj autá - i cadillacy v uliciach miest a v garážach i na vidieku. A začnú sa rozbíjať výklady, hlavy a asi i gitary... •
• Stanú sa dajme tomu aj takéto koncerty s takýmto uvádzaním pesničiek neprijateľné, nekorektné? Obávam sa, že k tomu môže rýchlo prísť. •
• Ďalšia pieseň, ktorá mi horúco prišla na um, je kompozícia Woman Is The Nigger Of The World (Žena je negrom sveta) od Johnna Lennona (9. október 1940 - 8. december 1980) a Yoko Ono (18. február 1933) z albumu Some Time In New York City, ktorý vyšiel 12. júna 1972. V texte piesne sa spieva:
Žena je negrom sveta,
áno, je, premýšľaj o tom
Žena je negrom sveta,
premýšľaj o tom, sprav s tým niečo.
Nútime ju aby si maľovala tvár a tancovala
a keď nechce byť otrokom
vravíme, že nás nemiluje.
Keď je skutočná,
povieme, že sa snaží byť mužom.
A zatiaľ čo ju ponižujeme
tvárime se, že je nám nadovšetko všetkým.
Žena je negrom sveta, áno, je.
A ak mi neveríš
pozri se na tú svoju s ktorou žiješ.
Žena je otrok otrokov
áno, je, veď to vykrič. •
• Najlepšie, najdecentnejšie, najkorektnejšie to vyriešil Storm Elvin Thorgerson (28. február 1944 - 18. apríl 2013) - grafik, fotograf i filmár, zakladajúci člen grafického a umeleckého štúdia Hipgnosis. Navrhol obal albumu The Dark Side Of The Moon, návrh bol prijatý a realizovaný, skupina Pink Floyd album vydala 23. marca 1973. Najslávnejší obal albumu v histórii rocku, artrocku je čierny (takže Černochov vari neurazí), v strede je žiarivý obrys bieleho trojuholníka (neurazí to vari ani belochov), do neho vniká lúč bieleho svetla a vychádza rozložený do šesťfarebného spektra Dúhy (takže i sexuálne menšiny vari môžu byť Hrdé). Trik je dokonalý - biely lúč i farebné spektrum pokračujú na odvrátenej strane obalu albumu, kde vnikajú do obráteného bieleho trojuholníka na čiernom pozadí. Jednota - súlad - dokonalosť - jednoduchosť - priamosť. Geniálne. Ako celý album, celý Pink Floyd. •
• Na albume je aj inštrumentálna kompozícia Any Colour You Like (Akákoľvek farba sa vám páči). To, že ide o inštrumentálku - to považujem v tejto dobe, ktorá zdá sa mi že začína byť "vysadená z pántov zdravých rozumov," príznačne vynikajúce. Hudba bez slov vari nikoho neurazí. Ale človek nikdy nevie čo, kedy skrsne v hlavách hlúpych elementov, elementiek... •
• Svet aj všetko okolo sveta je také pekné, pestrofarebné, úžasné... A my, mnohí i mnohé, si to tak radi i rady ničíme, začíname ničiť. Je to na hlavu. Je to smutné aj obťažujúce, dotieravé, nechutné, strašné i desiace. Ako sa spieva v skladbe Paranoid z rovnomenného albumu skupiny Black Sabbath z roku 1970:
Celý deň myslím na kadečo
ale nič sa mi nezdá uspokojivé.
Myslím si, že sa zbláznim
ak nedokážem nájsť niečo
na utíšenie. •
___
* Zdroj: Zakážu aj Forresta Gumpa...? Cenzúra mieri inde, ako by mala --- link.
