• Vlani, v týchto dňoch, sme si všetci navzájom, krížom - krážom, želali pokojné, požehnané sviatky a hlavne zdravie, veľa zdravia v novom roku, ktorý rázne vykročil z kalendárov, na ktorých bolo napísané číslo 2020. Z toho kalendára náhle zostal už iba jeden list - decembrový, z iného kalendára ostalo už len necelých osem dní. Takto pred rokom sme ani náhodou, ani v zlosne netušili, že sa na jar na svet, na Európu, na Slovensko dovalí nebezpečný koronavírus SARS-CoV-2 - vírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu, ktorý vyvolá ochorenie Covid-19 - Coronavirus disease 2019. A na to ochorenie, hlavne keď je spojené s inými vážnymi, ťažkymi chorobami, ľudia zomierajú. V tejto chvíli na Slovensku na následky útoku zo strany Covid-19 zomrelo 1 732 ľudí, z toho len dnes 46. Až 161 562 ľudí stačil Covid-19 napadnúť, 2 220 ľudí je v nemocniciach, z toho 191. Kto by to bol pred rokom, v také dni, aké sú teraz, povedal? Nikto. Teraz už vieme, koľko prázdnych miest ostane pri štedrovečerne prestretom stole, koľko ich ostane prázdnych navždy. Bohužiaľ. •
• Povedal som si, že do konca roka nebudem o Covid-19 písať - ak sa nestane nič vážne, dôležité. V tejto chvíli za veľmi vážne a dôležité považujem to - veľmi smutné, tristné, žalostné, že Covid-19 zabil 1 732 Sloveniek a Slovákov - a oni už nikdy nebudú medzi nami v dni sviatočné ani v dni všedné. Nateraz medzi nami nebudú ani tí ľudia, ktorí s Covid-19 ležia v nemocniciach: na jednotkách intenzívnej starostlivosti, na pľúcnych ventiláciách. Nikto nevie, kedy sa vo dverách izieb, kde ležia, vystrieda Život so Smrťou. •
• Nechcem teraz hodnotiť rok 2020, bilancovať, vyhlasovať svoje subjektívne rebríčky piesní, skladieb, kníh, filmov, albumov, kultúrnych udalostí... ...ani dejov, pohybov na domácich i zahraničných scénach. Takých hodnotení, rešeršov, podvyživených týždňov, sumárov už je dosť - a ďalšie prifrčia: či už od novinárov a novinárok, alebo od blogeriek, blogerov. Môžem napísať iba jedno - zásadné: V zdraví a v Božom požehnaní som sa dožil týchto dní. Prežil som tento rok, spolu s mojou rodinou, s najbližšími, priateľkami, priateľmi... užitočne - v pohode, v pokoji, zmysluplne, radostne, užitočne. Paradoxne - aj vďaka Covid-19, lebo radšej som bol doma, než niekde inde, riskujúc, že "lapím kovida." Teraz zisťujem, že mi za tie dlhé mesiace v podstate nič neušlo, dôležité veci som stihol, zariadil, vybavil - a stretnutia s priateľmi boli o to vzácnejšie, čím menej času sme na ne mali. Ešte jedno poznanie: Čo som nestihol (napríklad kúpiť), tak to nám, mne, v domácnosti nechýba. A čo sa toho glosovania rôznych udalostí a dejov u nás i vo svete, ktoré sa stali alebo pretrvávajú - ani v tom nie som stratený. Na to mám seriál na webe SME blog - Dni minulé v mojom zrkadle - už som napísal 23 jeho častí, dokopy má čítanosť vyše 9 140 prečítaní, čo činí v priemere vyše 397 prečítaní jedného článku. Stačí (mi) to? Áno, lebo čítanosť ani 'karmu' nevnímam ako preteky, súťaž - a na glosovanie tu máme iné "osobnosti." Píšem preto, lebo ma to baví a pre potechu čitateľskej verejnosti. •
• To, z čoho sa najviac teším - okrem výbornej čitateľskej priazne - je, že opäť, po takmer dvoch mesiacoch skoro slepoty, vidím. Vďaka niekoľkým operáciám, ktoré vykonali odborníci a odborníčky a zachránili mi zrak do takej miery, že ani nepotrebujem dioptrické okuliare. Samozrejme - teším sa z rodinnej dobrej, láskavej, vrúcnej aj nápomocnej atmosféry. •
Vážené čitateľky, vážení čitatelia
vážené diskutujúce, vážení diskutujúci
prijmite moje prianie
do času vianočného i do nového roka
