• Čo čítate v perexe - v úvode tohto článku, tak to je príspevok jedného anonymného diskutujúceho (alebo anonymnej diskutérky?) adresovaný mne. Dovysvetlím - skratka att. wh. znamená attention whore, teda pozor, kur.a. Nie je to prvý, jediný ani posledný príspevok v diskusiách pod rôznymi článkami na webe SME na moju adresu. •
• Tu je ďalší: "len doplnam kto je tento Droppa aby ste chapali kontext. Je to smeracky prasivec, ktory sa nehanbil kandidovat v miestnych volbach za SMER SD a SNS: https://zastupitelstvo.egov.sk/sk/samosprava/osoba/22042/Martin-Droppa. Takže tento Droppa je poskok SMERu a SNS na miestnej urovni. Dajte mu najavo, co si o nom myslite." •
• A ďalej: "Bloger Droppa je v obecnom zastupiteľstve za strany SMER-SD a SNS - je potrebné ešte niečo vypisovať? Už to samotné je na diagnózu." •
• Ďalej: "Ty si obycajne lajno, ktore sa hra na tortu. Grafoman Chien-Droppa, pozrel som si na popud Atana tvoje prispevky z rokov 2104-15...fekalie pomiesane s grcanicami. Si obycajny frustrovany chudak, ktory sa hra na slusneho, rozhladeneho a kulturneho cloveka." •
• Našlo by sa toho oveľa, oveľa viac, najmenej jedenásťkrát toľko - a ešte viac a viac. Ale nechce sa mi prehŕňať sa v tých splaškoch, špinavostiach, ktoré na mňa anonymníci lejú vari každý deň - a to nielen pod mojimi článkami, ale aj pod článkami iných blogerov a blogeriek (s ktorými nemám vonkoncom nič spoločné, dokonca ani nevstupujem do diskusií pod nimi). Neraz na mňa ktokoľvek z anonymov zaútočí aj pod redakčnými článkami. Len tak, bez dôvodu, veď prečo nie - (vraj) anonymita (vraj) všetko znesie, dovolí, povolí. Pod plachtou anonymity akože môže kto chce ako chce útočiť na koho len chce: ohovárať ho, robiť si z neho posmech, klamať o ňom, vulgárne a nevyberane mu nadávať, zosmiešňovať ho (dokonca zosmiešňovať jeho výzor či oblečenie), robiť si infantilne primitívny posmech aj z jeho záľub. To som len tak pozhŕňal, dal dokopy to, s čím sa stretávam osobne, čo je určené, adresované mne. Píšem len o svojich skúsenostiach, ale majú ich aj iné, iní. •
• V súvislosti s mojím blogovaním som dostal aj viacero e-mailov, nepodpísaných (samozrejme), plných útokov a aj vyhrážania sa. Tu je jeden, mierny, z nich - v plnom znení: •
Pozerám na bohatú diskusiu pod vašimi poslednými tromi výpotkami, milý debilko, a s upokojením musím konštatovať, že moja aktivita sa neminula účinkom. Do akcie ignorovania vašich truhlíkovín som zapojil všetkých svojich známych na diskusiách a neverili by ste, milý debilko, aký spontánny všeobecný súhlas vyvolala. A neverili by ste, milý debilko, aké nepekné veci na margo vášho cteného debilného mozočka ľudia, ktorí na diskusiách niečo znamenajú, popísali. To máte za to, milý debilko, lebo ako posledný primitív, ktorý sa púhou náhodou naučil písať, kliká na mínusky mojim dobrým známym a nahlasuje adminom tie vtákoviny. Dúfam, milý debilko, že pri tejto bohumilej činnosti si klávesnicu pred polúciou, ktorá sa vám nutne dostavuje, nejako chránite. Alebo možno aj nie. Keď špina, tak kompletná. Však, milý debilko. Ubezpečujem vás, milý debilko, že vo svojej činnosti budem pokračovať aj naďalej, samozrejme. A nebolo by od veci, keby ste na túto tému napísali v rámci svojich psychicky narušených zlátaním nejaký uplakaný samohoniaci textík. To bude príspevkov, ľudia sa zabavia. A o to ide, však, debilko. Takže, do toho. * Debilko je označenie pre polovičáka. Musíte sa snažiť, aby ste si po čase vyslúžili plnohodné označenie DEBIL. Držím vám vo vašom úsilí palce a verím vám, že nesklamete.
• Nebudem zdôrazňovať, že adresátom vyhrážok nie som len ja, ale aj moji najbližší. Zo štvavých diskusných príspevkov a z výhražných e-mailov sa o sebe dozvedám všeličo. Napríklad že som komunista, i to, že som panic, dokonca že chodím poobliekaný v bezdomoveckých handrách, povyťahovaných z kontajnerov. Naozaj - zábavné. Nikdy v živote som nebol členom komunistickej strany, ani kandidátom na členstvo v nej, nikdy som nebol ani nie som v žiadnej politickej strane či v nejakom politickom subjekte. Mám dve deti - vlastné, moje. Nosím levisky, každé v priemere za vyše 120,- eur, značkové tričká za najmenej 35,- eur, kožené topánky za ďalších okolo 100,- eur, saká z bavlny alebo z menčestru za takmer 100,- eur... Ale čo, vari mám vypísať celý svoj šatník? Načo. Samozrejme - nebol som ani nie som žiadnym obecným poslancom, a už vôbec nie za Smer-SD + SNS a nie v Lazisku - kde som bol naposledy ani nepamätám kedy. A môžete to vysvetľovať koľkokrát chcete. To, že máte pravdu, to môžu (po)tvrdiť aj iní v diskusiách - nie, nepomôžete si, ohováranie a klamstvá sa šíria ďalej. Bojovať proti tomu nemá význam. Ani vtedy, keď o mne napísal samostatný článok iný bloger a v rozpore s Kódexom blogera ho zverejnil na hlavnej stránke SMEblog. Keď mu ho redakcia - administratíva blogov presunula medzi súkromné, tak sa nezabudol opakovane sťažovať. Človek, ktorý denne ix-krát volá po dodržiavaní zákonov a predpisov - sám zákony, predpisy, pravidlá porušuje. Nuž - aj takí sú medzi nami: presiaknutí nenáviásťou, zlobou - tak ako je handra na dlážku v chlieve nasiaknutá špinavou vodou. •
• Možno niekto povie, že je to všetko v poriadku - veď máme slobodu prejavu a demokraciu. Nie, nie je to v poriadku, pretože sloboda prejavu nie je o tom, že kto chce môže anonymne či neanonymne niekoho urážať, ponižovať, klamať o ňom a byť na jeho adresu vulgárny. Navyše - ja nie som verejná osoba, som obyčajný, radový občan - a preto nič takéto nie som povinný znášať a tolerovať. Možno niekto povie, že no a čo, veď to nikomu neubližuje, veď mu to neubližuje. Nie, nie je to tak. Mne to naozaj ubližovať nemusí, môžem to všetko hádzať za hlavu - ale mám rodinu, deti, mám priateľov a dobrých známych, kamarátov - a oni to môžu brať (a neraz i berú) neľahko. Dieťa, ktoré sa dočíta o svojom otcovi, že je sviňa, debil, udavač, prašivec, chudák a lajno, že jeho slová (asi i básne) sú fekálie pomiešané s grcanicami, že je špina a bezdomovec... - také dieťa to môže zobrať smrteľne vážne. Asi ako keď sa iné deti spolužiačke posmievajú že je pehavá, že nosí okuliare, že nemá značkové tenisky či topánočky. Že spolužiak račkuje a nevie spraviť kotúľ vzad. Deti bývajú na jednej strane kruté - na druhej strane si často neuvedomujú čo robia. Ale keď sa takto správajú dospelí ľudia, dokonca dávno dôchodcovia, hrdiaci sa vzdelaním? Vtedy sa to dá nazvať rôzne - aj obťažovaním, vyhrážaním sa, ohováraním, zastrašovaním... Právnici na to majú aj cudzie slová, výrazy. Už si ich nepamätám. Brániť sa? Dá sa brániť - na to mám(e) právnikov. •
• Čakať obranu, podporu od iných diskutujúcich? Niekedy sa tak stane - Pán Boh zaplať za to, ďakujem Vám. Ale zvyčajne je to čakanie márne, bez významu, zmyslu, bez nádeje. •
• Poniektorým prekáža aj to, že píšem o mojej obľúbenej hudbe a o mojich obľúbených obrazoch. Na takéto obvinenia nenachádzam slov. Čože je na tom zlého? Aj iní píšu o obrazoch, o hudbe i filmoch. Ja to píšem pre tých čitateľov a tie čitateľky, ktorí a ktoré si moje články z tých sérií obľúbili. Kto nechce - nech ich nečíta. Nie je to povinné čítanie, ani povinnosť zo zákona. A vôbec - nikto nikoho nenúti, aby moje články čítal, aby počúval hudbu ktorá sa mi páči, obdivoval obrazy ktoré sa mi páčia a sledoval filmy ktoré sa mi páčia, ktoré odporúčam. Ani do kina nikto chodiť nemusí, keď ho tam prostredníctvom mojich článkov pozývam. V písaní na blog s nikým nesúťažím - píšem o tom, čo uznám za vhodné a tak, ako to uznám za vhodné. Iní blogeri a iné blogerky to robia tak isto. A diskusie, diskutéri? Veľká väčšina z nich sú v reakciách pod mojimi článkami slušní či slušné, vecní a vecné, reagujú k témam článkov, nerobia si z diskusií akýsi infantilný pokec či chat. Nenávistníci a nenávistníčky ma už nezaujímajú. Napokon - prečo by som mal na nich reagovať? Ani blogerka Monika Nagyová či bloger Marian Baran v diskusiách pod svojimi článkami nereagujú. Ani šéfredaktorka SME Beata Balogová, ani komentátori Michal Havran a Ondrej Prostredník nereagujú. Nemusím ani ja. Od založenia blogu majú moje články vyše 527 000 prečítaní, vyše 120 čitateliek a čitateľov moje články odoberá prostredníctvom e-mailových avíz. To je pekné, to ma teší. Komu sa nepáči čo, o čom a ako píšem - nech si založí svoj blog a nech si do neho píše články o čom len chce a ako chce. •
• Aký odkaz teda vyslať "mojim" nenávistníkom a nenávistníčkan? Na pomoc možno siahnuť po Biblii. Evanjelium podľa Matúša: "Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský." •
