• V polovici tohto marca vedci z Prešovskej univerzity na školskom univerzitnom pozemku, slúžiacom na vedecké účely, zaznamenali zaujímavý a súčasne potenciálne veľmi nebezpečný druh inváznej muchy s názvom Drosophila suzukii. Vedci z Katedry ekológie Fakulty humanitárnych a prírodných vied Prešovskej univerzity upozorňujú na to, že ide o významného škodcu, napádajúceho ešte nedozreté ovocie. •
• Nebezpečný dvojkrídlovec Drosophila suzukii ešte nemá slovenský názov, ale vie sa, že zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako "octové mušky" alebo ako "ovocné mušky." „Tento druh je oproti našim bežným druhom výnimočný. V prvom rade to je nepôvodný druh, pochádzajúci z Ázie, ktorý sa nekontrolovateľne šíri po celom svete. Druhové meno evokuje motorky a automobily japonskej značky, s ktorými má táto mucha spoločnú okrem mena aj krajinu pôvodu,“ vraví Jozef Oboňa z Katedry ekológie FHaPV Prešovskej univerzity a zdôrazňuje, že ide o významného a nebezpečného škodcu mnohých druhov ovocia. Do Európy sa tento škodca dostal okolo roku 2008 - pravdepodobne s ovocím - z krajín pôvodu: z Japonska a z Číny. Prvé európske krajiny, ktoré potvrdili výskyt tohto hmyzu boli Španielsko a Taliansko. Z nich sa škodca rozšíril na sever. Je predpoklad, že Drosophila suzukii sa na Slovensko dostala z Maďarska, kde bola prýkrát zaznamenaná v roku 2012. •


• Zatiaľ čo naše pôvodné druhy tejto čeľade sa spravidla živia a reprodukujú na prezretom a už hnijúcom ovocí, Drosophila suzukii napáda ešte nedozreté, zdravé ovocie. „Samica svojím kladielkom penetruje, naruší povrch ovocného plodu a nakladie doň vajíčko. Spomínané kladielko, ktoré pri troche fantázie pripomína reťaz motorovej píly, odlišuje samice tohto druhu od ostatných. Samec je charakteristický čiernymi bodkami na krídlach,“ vysvetľuje Peter Manko z Katedry ekológie FHaPV Prešovskej univerzity. Dodáva, že samička je počas života schopná naklásť až tristo i viac vajíčok a rýchlo sa tak reprodukuje. Spôsobuje tým obrovské škody na broskyniach, na jahodách, malinách, čerešniach, jablkách, viniči, čučoriedkach aj na inom ovocí v celom svete. Pretože je tento škodca prítomný už i na Slovensku, je veľmi dôležité venovať mu dostatočnú pozornosť, zachytávať trendy jeho šírenia a spolu s ďalšími informáciami minimalizovať jeho negatívne vplyvy. „V minulom roku sme v oblasti Prešova zaznamenali len niekoľko jedincov tohto hmyzu, ale vďaka tomu, čo o tomto druhu vieme, v krátkej budúcnosti očakávame rapídny nárast jeho populácie a s tým spojené problémy,“ varuje Jozef Oboňa, vedec z Prešovskej univerzity. Zaujímavé je, že samotné vajíčka, nakladené do ovocia, by nemali byť pre človeka zdravotne nebezpečné. Ovocie, ktoré je zreteľne hmyzom poškodené, už nie je vhodné na konzumáciu; i pre svoj vzhľad. Je nemožné konzumovať ho, vajíčka hmyzu sa nijako nedajú odstrániť (napr. umývaním). •

• Vedci z Katedry ekológie FHaPV Prešovskej univerzity sa venujú mnohým zaujímavým témam, okrem biologických invázií sa už niekoľko rokov zaoberajú aj výskumom a šľachtením liečivých rastlín. V roku 2017 vyšľachtili nový unikátny druh mäty piepornej s názvom Kristínka s veľmi vysokým obsahom mentolu. Pred dvomi rokmi sa zaslúžili o priznanie patentu za vypracovanie originálnej technológie izolácie prírodných látok z plodov liečivých rastlín. Technológia pomocou vymrazovacieho sušenia, ktorá môže nájsť svoje uplatnenie v medicíne, oslovila napríklad i Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO). •