Bavorský les- ZOO pre fotografa 2. časť

Štvrtok, 26. 8. 2010, druhý deň fotenia. Budík zvoní a na hodinkách ukazuje 3:50 ráno. Predchádzajúci deň sme sa s kolegom Robom rozhodli stráviť celí deň pri výbehu vlkov a pozrieť sa ráno na ich kŕmenie. Rýchlo sme sa obliekli, vyčistili zuby a už sedeli v aute smer Bavorský les.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

5:20, sme pri výbehu vlkov, a v tento čas malo vychádzať aj slnko. Slnko vychádzalo nádherne, vlastne tak ako každé ráno, len nie na tom správnom mieste, na tom kde sme boli my. Čakalo nás sychravé a chladné ráno bez najmenšej známky po svetle. Dosť zlá vyhliadka na fotenie. Vlci sa prechádzali po výbehu, javili sa celkom aktívne, čo bolo dobré. Ako som v prvej časti spomínal čakanie na zviera, tak dnes to bolo čakanie na svetlo. Prvé snímky sme spravili až okolo siedmej ráno, kedy už expozícia nevychádzala na niekoľko sekúnd.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Boli sme v napätí kedy príde tamojší ošetrovateľ dať vlkom nažrať. Keď bola tma, dúfali sme že neskôr, keď sa už rozvidnelo, dúfali sme že čoskoro.

Vlci našťastie boli aktívny a bolo naozaj čo fotiť. Nejako sme aj nachvíľku prestali myslieť na kŕmenie a sústredili sa na fotenie. So svetlom to ešte stále nebola žiadna výhra ale svetelné objektívy so stabilizáciou robili svoju prácu ako mali. Popri fotení sme si ani neuvedomovali aká nám je zima, čo bol možno aj dôvod aktivity vlkov, ak mali ešte letnú srsť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Blížila sa deviata hodina a stále sme boli pri výbehu sami. Už nám to prišlo zvláštne, však predchádzajúci deň tam bolo ľudí a ľudí. Predpokladali sme že mali nejaký sviatok, tak toho využili. No dnes sme boli radi ak raz za hodinu sme videli niekoho iného pri výbehu okrem nás dvoch. Tesne po deviatej, už v miernej beznádeji z kŕmenia sa objavilo auto s nálepkou parku. Robo aj ja sme chytili foťáky, suverénne sa postavili a čakali čo sa bude diať. S auta vystúpil chlapec, mohol mať čerstvých 18. Čakali sme kedy zoberie niečo z korby auta a pôjde ku vlkom. On sa namiesto kŕmenia len poobzeral, pozrel pod zábradlie či tam niečo ľudia nepohádzali a nasadol späť do auta. On odišiel! Nechápavo sme pozerali na odchádzajúce auto. Ešte chvíľku v nás bola nádej že sa vráti aj s kŕmením. Nevrátil sa. Bolo to menšie sklamanie, lebo fotografie vlkov bojujúcich o potravu mohli byť zaujímavé.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bavorský les sa líši od klasickej ZOO práve životom zvierat. Zvieratá tu síce dostávajú žrať a sú v oplotenom výbehu, ale panuje tam určitá hierarchia aká panuje aj u voľne žijúcich zvierat. Preto sme čakali na tieto šarvátky pri kŕmení, lebo niečo podobné nafotiť vo volnej prírode je v dnešnej dobe pomaly nemožné. Avšak výnimka potvrdzuje pravidlo a sú ľudia ktorí podobné chvíľky nafotili vo volnej prírode. (Takých obdivujem.)

Obrázok blogu

Kŕmenie nám teda nevyšlo ale hlavu sme nevešali. Vlci sa nám to snažili oplatiť pózovaním na kameni, ktoré bolo veľmi fotogenické. Časom nám už ale ani kameň nestačil a už nám to prišlo „otrepané“. Chcelo to nejakú zmenu, a tá prišla. Jeden vlk, zrejme dosť hladný prišiel ukradnúť starú kožu ktorá asi zostala z predchádzajúceho kŕmenia. Chudáčisko vlk ale mal zostať asi hladný, lebo ostatný zo svorky mu to nechceli odpustiť. Zrejme sa riadili heslom „jeden za všetkých, všetci za jedného“.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Keď sa už vlci unavili a odišli na poobednú siestu, presunuli sme sa aj my. Objavili sme sa pri výbehu rysa ostrovida, kde pri každej vyhliadke boli návštevníci parku. Prvá myšlienka, je tam. Nastala skutočnosť, sklamanie, všetci ho len hľadajú.

Rys má podobne ako vlci tiež veľmi fotogenickú skalu vo výbehu, na ktorej sedáva. Tieto fotky sú už notoricky známe, ale každý fotograf chce mať podobnú v zbierke. Ak by tam sedel, tiež by som si ich pár spravil. Ale to asi každý.

Po štyroch hodinách čakania pri rysom výbehu a oznamovaní nemeckým turistom že sa náš kamarát neukázal, sme rezignovali a utekali ku starým známym, vlkom. Predsa predsavzatie znelo, deň stráviť pri vlkoch.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu

Pri vlkoch sa to hemžilo ľuďmi. Väčšina vyzbrojená kompaktom, iný ďalekohľadmi. Sledovali vlka vzdialeného niekoľko desiatok metrov v tmavom lese. Nič pre nás, tak sme sa usadili na tradičné miesto a čakali. Netrvalo dlho a prišiel jeden z modelov a ľahol si pred publikum. Chvíľku spal, potom sa premiestnil, zívol, všetko poctivo zadokumentované. Keď si už oddýchol pred divákmi, našiel si paličku a začal ju obkusovať ako psík. Ako ju okusoval, tak sa mu medzi zuby kúsok toho drievka zadrel a on začal ceriť zúbky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Podobne to pokračovalo až do západu slnka a to už bolo znamenie na odchod domov. Zbalili sme techniku do batohov a šli sme cez tmavý les ku autu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Do penziónu sme dorazili niečo málo po deviatej s očakávaním teplej večere v podaní wifonu a fazule s párkom. Rýchle kopírovanie fotiek, medzičasom sprcha, triedenie fotiek a konečne, vytúžený spánok. Čo bude ďalší deň? To sme nechali už na náhodu.

Viac fotografií nie len z Bavorského lesa na mojom webe www.wildlife.wbl.sk

Bavorský les- ZOO pre fotografa 1. časť

Martin Farkaš

Martin Farkaš

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veľmi zanietený fotograf. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu