Po zhruba pól hodine chôdze ku medveďom sme už boli mokrý dostatočne na poriadne prechladnutie. Na naše prekvapenie medveďom nevadilo že prší a malé medvieďatá sa hodinku spolu hrali a liezli po stromoch. Bolo čo fotiť, aj keď s prestávkami, keď sa ich hrádky presunuli mimo pozorovateľnú časť výbehu.
Časom sme sa kvôli neprestávajúcemu dažďu presunuli do najbližšej krytej voliéry vtákov, kde sme našli bociana čierneho a orla krikľavého. Vo voliére sme prehodili pár slov lámanou nemčinou a angličtinou s postarším fotografom, ktorý čakal na unikátny záber orla. Musel sa načakať, lebo za necelú hodinu strávenú vo voliére sa ani nepohol, okrem natiahnutia si stuhnutého krku.
S čakajúcim fotografom sme sa rozlúčili a utekali sa schovať do ďalšej voliéry, tento raz mačky divej. Ako som už spomínal v prvej časti, mačka divá mala tri mačiatka, takže o zábavu bolo postarané. Zhodili sme zo seba premočené veci a dali sušiť kde sa len dalo. Mačkám sa zo začiatku veľmi nechcelo a len vysedávali pri plote, kde sa fotiť nedali. Časom sa začali trošku hýbať čo rozhýbalo aj nás a sme si niekoľko minút zasa poriadne zafotili a zabudli na to, že nám je zima. Na nešťastie ich aktivita netrvala dlho a mama mačka sa uložila spať a mačence sa vytratili nevedno kam. Výhodou bolo, že už prestalo pršať a mohli sme pokračovať v púti za peknými fotkami.
Diviaky sú neďaleko voliéry mačiek, tak sme tam zašli. Išli sme pomaly a potichu, sledovali okolie čo sa kedy pohne. Zrazu so mnou len trhlo a zastavil som aj Roba. Prstom sa ukazovať nemá, ale v tomto prípade mi to bolo jedno. Oproti nám stála asi tá najväčšia bachyňa z parku a pozerala. Ani sa nepohla a pozerala čo spravíme. Takto sme na seba bez pohnutia hľadeli asi dve minúty a s Robom uvažovali či sa pohnúť, alebo rovno utekať. Pri našom miernom pohybe keď sme odkladali batohy sa napätie uvolnilo a bachyňa sa vrátila naspäť ku svojej činnosti a ďalej si nás nevšímala. Každopádne sme sa prestali toľko báť a začali konečne fotiť. Diviaky neboli zrovna v najkrajšom prostredí, tak ma napadlo spraviť nejakú nezvyčajnejšiu fotku. Od Roba som si požičal svetelný objektív Canon 16-35 f/2.8 L USM a snažil som sa priblížiť čo najbližšie. Nebolo to nič jednoduchého a s niekoľko desiatiek fotiek vyšla len jedna, ale moje očakávanie vysoko predčila.
Bavorské diviaky vám dovolia veľa, ale nesmiete prekročiť určitú hranicu. Túto hranicu som prekročil keď som sa veľmi priblížil ku hlavnému samcovi, v túžbe spraviť podobnú fotku so širokouhlým objektívom. Samec vstal a všetci jeho „podriadený“ ho nasledovali. Takto nejako, mojou vinou skončilo fotenie.
Chvíľku sme čakali a čakanie spojili s oddychom, posedením na zvalenom strome. Naša ďalšia cesta mala viesť ku vlkom. Táto cesta viedla cez výbeh mačky a nedalo mi to nezastaviť sa tam. Zastávka to bola krátka, len niekoľkominútová, ale určite stála za to. S požičaným objektívom Canon 300mm f2.8 IS L USM sa mi podarilo zvečniť mačiatko ktoré bojazlivo vykúkalo s poza kmeňu.
Cesta ku vlkom bola zahmlená, kvôli predchádzajúcemu dažďu. Fotenie v hmle nie je väčšinou žiadna výhra, ale pri vlkoch to mohlo ozvláštniť notoricky známe fotky. Chcelo to len dávku trpezlivosti a poriadnu dávku šťastia, aby postupujúca hmla bola „na správnom mieste“ a vlk na kameni. Po hodine a pol čakania sa táto kombinácia uskutočnila. Nafotili sme očakávaný záber len niekoľko krát, lebo pózujucí vlk sa dlho nezdržal a zmizol v hmle. Obrovská nevýhoda bola že už slnko (aj keď za oblakmi) zapadlo a posledné svetlo sme nestihli. O pár minút skôr a fotka by vyzerala inak. Takto vyzerá ako zo starého, málo kontrastného objektívu a ani masívnejšia úprava jej nepomôže aby sa podobala mojim predstavám.
Bez svetla sa fotiť nedá, preto nám opäť odzvonilo a nezostávalo nám nič iné, len sa opäť vrátiť do penziónu a zopakovať každovečerný rituál s „večerou“ a kopírovaním fotografií. Zajtrajší deň bude náš posledný fotovýlet do Bavorského lesa, tak si to budeme chcieť užiť. Ako sme dopadli sa dozviete v ďalšej a zároveň poslednej 4. časti reportu z Nemecka.
Bavorský les- ZOO pre fotografa 2. časť
Viac fotografií nie len z Bavorského lesa na mojom webe www.wildlife.wbl.sk
