1. Výber miesta
Prvý a zároveň aj najdôležitejší bod. Miesto vyberajte v rámci možností dopravy na miesto a času stráveného presunom do krytu. Nemá veľký zmysel robiť fotokryt niekde veľmi ďaleko a teda stratiť veľa času a hlavne síl (v zimných mesiacoch) presunom. Preto radšej hľadajte miesto neďaleko vašich obydlí. Má to nesporné, výhody. Samozrejme prvou je už spomínaný rýchli presun, ďalšími napríklad jednoduchšie a stálejšie zakrmovanie .
Ďalšou vecou je, čo hľadať v lese. Čo je vhodné, a čo nie. Tu je to už na vás, čomu dáte prednosť. Či si nájdete miesto vhodné na postavenie krytu a miesto na fotenie (nazvime ho scénou) si dorobíte, alebo si nájdete vhodnú scénu a fotokryt tomu prispôsobíte. Záleží na vás, čomu dáte prednosť, ale aj tak sa stavbe nevyhnete. V mojom prípade to bolo tak, že som našiel vhodnú scénu a čiastočne aj miesto ktoré mi uľahčilo stavbu krytu.
Pri výbere treba brať do úvahy tiež to, akého vtáka chcete fotiť a akú máte k dispozícii techniku. Toto podrobnejšie rozoberiem v nasledujúcich častiach.
2. Scéna, miesto diania.
Scéna sa dá zariadiť podľa fantázie a dostupných možností. V mojom prípade scénu tvorí vyvrátený strom a ku nemu zvisle priviazaný starý zoschnutý konár, ktorý slúži ako pristávacia dráha pre okrídlené modelky a modelov. Kŕmenie majú nasypané na pni zvaleného stromu. Kúsok ďalej, približne 2 metre za touto scénou je ešte jeden spadnutý strom, kde majú návnadu zase veveričky.
Alternatívne varianty sú napríklad dlhý suchý konár, vodorovne vo výške cca1,5 metra medzi dvomi stromami. Návnada je umiestnená v strede pod konárom vo výške asi 50 centimetrov. Vták si sadne na konár a odtiaľ zoskočí na krmítko. To je váš čas fotenia. Konár sa dá samozrejme meniť podľa potreby. Takéto scény sú flexibilné a môžete si ich prispôsobiť podľa svojho gusta.
Vyvrátený kmeň porastený machom môže byť jedna z možností scény.
3. Vezmeme si hoblík pílku...
Hoblík potrebovať nebudeme pokiaľ si nechceme postaviť veľmi prestížny fotokryt. Čo budeme potrebovať na stavbu je ako taká zručnosť, pílka na drevo, nôž a nejaký špagát. Ja som používal nôž značky Victorinox, ktorý má aj pílku na drevo a celú stavbu som zvládol len s jeho pomocou. Ako spojovací materiál som používal jutový špagát.
Presný návod s nákresom odo mňa nečakajte. Môj postup bol nasledovný. Našiel som miesto kde mal strom vodorovný konár vo výške asi jedného metru. Konár som na jeho konci podoprel, aby sa pri ďalšom upevňovaní neohýbal. Na tento vodorovný konár som začal priväzovať ďalšie konáre, mierne rozvetvené, ale zvislo. Nakoniec s toho vznikla štruktúra ako na pletenom košíku s veľa malými konárikmi ktoré boli schopné udržať suché lístie ktoré som tam potom napchal. Podobne som postupoval aj na hornej časti. Najprv som si vytvoril nosnú konštrukciu, potom popreplietal konáriky a nakoniec napchal suché lístie. Takto postavený kryt má množstvo výhod, ale aj zopár nevýhod. Napríklad ak začne dostatočne fúkať, bude odletovať lístie, ktoré ale nie je problém nahradiť.
V zimných mesiacoch myslite na to, že ak napadne veľa snehu, môže vám fotokryt zvaliť. Preto odporúčam dať si záležať na podperách aby sa to nestalo.
Tiež treba počítať s nejakým sedením a podľa toho prispôsobiť výšku priezoru. Ja som použil obyčajnú trojnôžkovú rybársku stoličku.
Tu môžete vidieť konštrukciu krytu.
Kryt s prednej strany doložený konárami s lístím.
Priezor pre objektív.
4. Aj vtáky musia jesť
Je niekoľko možností ako privábiť vtáctvo na našu pripravenú scénu. Jednou možnosťou sú zvuky konkrétneho druhu vtáctva, ktoré ich privábia. Druhá možnosť je lákať ich na rôzne dobroty ktoré ocenia hlavne na jeseň (niektoré druhy si robia zásoby), v zime (nedostatok prirodzenej potravy) a na jar (kŕmenie mláďat).
Čo vtákom ponúknuť. Základom by som nazval slnečnicové jadrá, či už bielej alebo čiernej slnečnice, lúpané alebo nelúpané. Slnečnica nie je príliš drahá a dá sa pohodlne zohnať a nalákate na ňu hneď niekoľko druhov vtáctva. Napríklad rôzne druhy sýkoriek, brhlíka alebo aj sojku a ďatľa. Ako spestrenie môžete pridávať rôzne druhy jadier, orechov, alebo loj. Vhodné sú aj lojové gule ktoré sa tiež dajú kúpiť a vešajú sa na konáre. (Toto krmivo je vhodné pre malé spevavce, ktoré sa na guli dokážu udržať.)
Aby si vtáky zvykli na miesto kde ich budete kŕmiť / fotiť, potrebujú pravidelne dopĺňať potravu. Na to sú vhodné veľkokapacitné krmítka. Návodov na výrobu krmítiek z PET fliaš nájdete na internete požehnane, alebo ak sa vám nechce nič vyrábať, môžete si nejaké zájsť kúpiť. Ak si správne pamätám, tak celé to „zvykanie“ trvalo zhruba týždeň. Dnes sú už tak naučené, že nemusím priebežne kŕmiť, stačí prísť, nasypať krmivo, počkať päť minút a už sú tam.
5. Po technickej stránke
Na fotenie môžete použiť akýkoľvek fotoaparát ktorý disponuje dlhším ohniskom, napríklad EVF prístroj (ultrazoom) alebo zrkadlovku s teleobjektívom. Podľa svojich možností si zvoľte vzdialenosť medzi krytom a scénou. V mojom prípade je to 6 a pól metra s objektívom 400/5.6. Malé spevavce ako sýkorky alebo brhlíky vypĺňajú malú časť políčka, čo umožňuje voliť zaujímavejšie kompozície. Väčšie vtáctvo ako napríklad sojky sa do políčka zmestia tak akurát.
Pri fotení môžete použiť aj externé blesky, ktoré v prípade nepriaznivého svetla dokážu ozvláštniť atmosféru a prekresliť tmavé miesta na perí, alebo dodať oku iskru. Nevýhodou je, že odplašia plaché vtáky ako sojka alebo ďateľ. Preto ak potrebujete nutne doblisnúť, urobte tak až vtedy, keď ste si fotkou istý, lebo na to máte len jeden pokus.
Zasnežený kryt maskuje ešte lepšie.
Kryt čiastočne chráni aj pred snehom.
Na záver by som vám už len chcel popriať veľa trpezlivosti a dobrých záberov.
Fotografie z fotokrytu si môžete pozrieť na mojom webe http://www.wildlife.wbl.sk/
