V uplynulých týždňoch ministerstvo obrany oznámilo rozsiahle modernizačné plány. Deje sa tak však zjavne bez akejkoľvek koordinácie na úrovni vlády. Pritom je možné dosiahnuť úspory nielen pri samotnom obstarávaní, ale aj prevádzkovaní techniky.
Uvediem aspoň 2 aktuálne príklady:
Vládna letka
Spoločné a efektívne obstarávanie
Vládna letka
Ministerstvo obrany chce obstarať dopravné lietadlo typu Spartan ešte v tomto roku. Áno, armáda potrebuje dopravné lietadlo pre svoje potreby. Je však zjavné, že sa tak deje bez akejkoľvek koordinácie s rezortom vnútra. Obrana chce využiť existujúcu zmluvu pre rezortné potreby a hľadá možnosti vyťaženia prepravných kapacít v zahraničí. Pritom možnosti využitia aj pre iné potreby nášho štátu akoby ostávali bokom. Vláda, parlament, prezident – uskutočňujú desiatky, stovky letov. Aj posledný príklad pokazeného „špeciálu“ ukazuje, že existujúca letka ministerstva vnútra je úplne nevyhovujúca.
Máme vlastne len dve možnosti.
a) buď sa skoordinujú ministerstvá obrany, vnútra a vyriešime prepravné potreby tohto štátu spoločným úsilím.
b) alebo sa zruší letka MV a preprava ústavných činiteľov,VIP sa bude uskutočňovať charterovým spôsobom, prípadne normálnymi linkami. Čo nie je žiadna hanba a veľa štátov tak robí.
Tretiu možnosť vlastne vôbec nepripúšťam pretože by to znamenalo riešenie tak typické pre túto vládu: ´vyriešime obranu a kúpime nové prepravné lietadlo. No a keď nám spadne niektoré z letky ministerstva vnútra, zakúpime ďalšie pre potreby práve tohto rezortu´.
Vo väčšine štátov prevádzkujú vládnu letku vzdušné sily ozbrojených síl. V ďalších štátoch, ako je napr. Fínsko vládna letka ani neexistuje.
Vzdušné sily majú k dispozícii potrebné personálne a materiálne zázemie na údržbu a prevádzkovanie lietadiel. Letka, ktorá je pod MVSR ako samostatná organizácia, musí mať vlastné separátne kapacity, čím vznikajú neekonomické duplicity.
Pri zjednotení prevádzkovanej platformy pre jeden typ techniky môže dôjsť k výrazným úsporám nielen pri ich obstarávaní, ale aj prevádzkovaní v oblasti servisovania, logistiky i výcviku.
Čo je úplne prirodzené v ostatných krajinách EÚ a NATO , tomu sa naša vláda nepochopiteľne bráni- a to v situácii vlády jednej strany, kde rezortnú kontrolu majú nominanti jednej strany, a teda kompetenčné spory by tak mali byť minimalizované.
Spoločné a efektívne obstarávanie
Okrem zlúčenia letky ministerstva vnútra a obrany môžu silové rezorty dosiahnuť úspory aj spoločným obstarávaním novej techniky. V súčasnosti pripravujú obe silové ministerstvá modernizáciu a obnovu zastaraného vrtuľníkového parku. Cieľom je nahradenie viacúčelových vrtuľníkov Mi-17. Napriek rovnakému problému chcú oba rezorty obstarávať vo vlastnej réžii. Nevidím dôvod, prečo by obstarávanie techniky pre bezpečnostné rezorty nemohlo byť spoločné. Vidím tu priestor pre synergie z hľadiska obstarávacej ceny, výcviku, náhradných dielov i logistiky.
Rozumiem, že ministerstvo vnútra môže potrebovať nejaké vlastné vrtuľníky na plnenie špecifických policajných úloh, a že tieto vrtuľníky môžu byť technicky odlišné od viacúčelových vrtuľníkov. Argument rozličných technických požiadaviek na vrtuľníky ale neobstojí. Najväčší výrobcovia vrtuľníkov ako Agusta Westland, Bell Helicopter, Sikorsky alebo Airbus Helicopter ponúkajú široké portfólio produktov, takže je môžu v rámci jedného tendra dodať aj viac typov vrtuľníkov s rôznou výbavou. Porovnal by som to k obstarávaniu automobilov: ak potrebujete obstarať rôzne typy automobilov, výrobcovia ako Peugeot, Hyundai alebo Volkswagen vedia dodať rôzne typy v rôznych úpravách.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016
„(Vláda SR) v procese obstarávania využije spoločné projekty vyzbrojovania s ostatnými bezpečnostnými zložkami, ako aj so zahraničnými partnermi. Takto získané finančné prostriedky prednostne využije na rozvoj Ozbrojených síl Slovenskej republiky.“
Vzhľadom na záväzok vlády v programovom vyhlásení som sa obrátil interpeláciou na predsedu vlády. Pýtam sa ho, ako a či vôbec vláda plánuje koordinovať a zefektívňovať činnosť silových rezortov pri obstarávaní techniky a ich prevádzkovaní, keď pri veľkých modernizačných projektoch (ktorých spustenie sa avizuje už teraz v lete), zatiaľ nevidno ani náznak takejto spolupráce. A to hovoríme o spolupráci rezortov vo vnútri jednej vlády, jednej strany. Ako potom chcú spolupracovať v nadnárodnom rozmere?
Predseda vlády má jedinečné postavenie, aby skoordinoval silové rezorty, ale tiež priamu zodpovednosť, aby dozeral na to, že avizovaná masívna modernizácia bude prehľadný a kontrolovateľný proces.
