V posledných dňoch často počúvame dovolávania sa suverenity Slovenska. Z rôznych kútov internetu sa na nás valia reči o tom, ako vraj bezpečnostné zmluvy a organizácie poškodzujú našu suverenitu. Lebo vraj suverénne Slovensko je také, ktoré nemá zmluvné garancie bezpečnosti, a my si svoju zvrchovanosť sami nielen vyhlásime, ale aj ubránime.
Samozrejme, bolo by super keby Slovensko malo také zdroje - ľudské, materiálne. Alebo historicky garantovanú svojbytnosť, ktorú by akceptovali aj iní. Bolo by. Pravda je však taká, že žijeme v regióne Európy, ktorý je mimoriadne náchylný na nestabilitu. Bezpečnostne, ekonomicky, sociálne, národnostne, demograficky… Zároveň žijeme v čase mimoriadnych pohybov v globálnom prostredí, v čase náhlych politických zmien. V období neistoty.
Definície suverenity sa poväčšine zhodujú, že ide o charakteristiku takej moci, ktorá má na danom území výlučný monopol na výkon štátnej správy a vynútiteľnosť právneho poriadku.
Suverenita každého štátu je v súčasnosti daná hustou spleťou medzištátnych vzťahov, vzťahov s medzinárodnými organizáciami, skupinami štátov, ale aj neštátnymi aktérmi. Pravdou je, že ani hospodársky či vojensky najsilnejšie štáty nemôžu vysokú komplexnosť týchto vzťahov ignorovať.
Vtipne potom vyzerajú apely našich zobúdzajúcich sa izolacionistov, požadujúcich akúsi absolútnu suverenitu, nezávislosť Slovenska. Vybudovanie plotov, odstrihnutie sa od spojencov i ekonomického priestoru prosperity. A tiež spadnutie pod drastický vplyv mocnosti z východu, alebo jeho spojencov.
Kontrast ešte viac vynikne, ak pozrieme ako otázku suverenity vnímajú predstavitelia aj tých najsilnejších krajín v Európe. Napríklad nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas nepokryte hovorí, že dokonca aj pre tak mocný a vplyvný štát ako je Nemecko, otázka zachovania suverenity je priamo naviazaná na schopnosť spolupracovať s inými, blízkymi krajinami: “Národnú suverenitu si zachováme, len ak budeme mať jednotný európsky prístup. Je tu niekto, kto naozaj verí, že v dnešnom svete si dokážu Nemci, Dáni, Poliaci, Francúzi, alebo napríklad Španieli obrániť a zachovať svoje hodnoty a záujmy keď budú konať samostatne?”
Pre Slovensko to platí stonásobne. Pravdou je, že práve silné spojenecké väzby posilňujú našu suverenitu, schopnosť vykonávať autoritu štátu, právneho poriadku na našom území. V týchto dňoch si pripomíname kľúčový dátum pre garantovanie suverenity a bezpečnosti Slovenskej republiky. Pred 15-timi rokmi Slovenská republika bola prijatá za riadneho člena NATO. Som rád, že som aspoň trochu z pozície štátneho tajomníka MO SR mohol v tej dobe prispieť k nášmu členstvu v tejto organizácii. V histórii Slovenska nebola naša suverenita a bezpečnosť chránená lepšie. Obrana územnej celistvosti, suverenity členských štátov je totiž prvoradým cieľom NATO (Washingtonská zmluva je TU.).
Jednoducho, suverenitu štátu je možné v dnešnom svete udržať len cez silné spojenecké väzby. O tých samozrejme rozhodujú zvrchované slovenské politické orgány. Spojenecké zmluvy, aj tie bilaterálne, sú garantom slovenskej suverenity. Okrídlená povedačka, že ak nie ste pri stole, ste na jedálničku, veľmi dobre vystihuje situáciu.
Čo znamená vyhlásiť vlastnú suverenitu bez jasných bezpečnostných garancií od spojencov, vidíme aj v našom susedstve. Vo východnej Európe je najviac ohrozená suverenita, územná celistvosť tých krajín, ktoré v NATO nie sú - Moldavsko, Ukrajina, Gruzínsko. Deklarovaná suverenita je devastovaná okupáciu časti ich územia. Zákony, ktoré schvaľujú ich parlamenty nie sú vynútiteľné ani v Tiraspoli, ani v Donecku, ani v Suchumi, teda v mestách ležiacich vnútri ich suverénnych hraníc.
Naši izolacionisti predtým, ako budú volať po tzv. neutralite, kým budú hovoriť o moste medzi východom a západom, nech najskôr povedia kto, ako bude garantovať suverenitu, územnú celistvosť Slovenska. Že teda si vieme predstaviť, že nepotrebujeme byť ani v EÚ ani v NATO, a zákony, schválené v slovenskom parlamente v jeden deň môžu prestať platiť v takom Veľkom Krtíši alebo Starej Ľubovni? Pretože nebudú spojenci, ktorí budú pripravení si nás zastať?
V reálnom svete je jednoducho Slovensko odkázané na spojenecké zväzky garantujúce jeho suverenitu. Dnes máme tento záväzok obsiahnutý v zmluvách o pristúpení k NATO. Potom ako prestane takáto garancia platiť, buďme pripravení, že za víťazného pokriku našich izolacionistov budeme skôr či neskôr - korisťou.
15 rokov v NATO znamená roky garantovanej suverenity, spolurozhodovania o našom osude. Netvárme sa, že sa zaobídeme, keď budeme sami hrdo deklarovať, že sme neutrálni a zvrchovaní. Okrem zmluvných záväzkov sú naše spojenecké vzťahy aj o dôvere. A tej iste nepomáha ak (dokonca) politici šíria bludy a divné prirovnania o cudzích vojskách na našom území. Áno, mali sme tu okupačné vojská. V NATO sme preto, aby sme tu okupačné vojská už nikdy nemali.
