Počúvajme a čítajme, čo a ako hovorí predseda vlády. Potom sa nebudeme môcť čudovať, koľko ľudí naletí napríklad na propagandistický nezmysel o tom, že sa dá listom odoprieť povinnosť ísť bojovať na Ukrajinu. Šíritelia týchto bludov na slovenskom internete sa dokonca na výroky premiéra o pravdepodobnosti veľkého konfliktu priamo odvolávajú.
Niekto sa nad tým len pousmial. Ale 12 000 občanov, ktorí naleteli propagande, pripomínajúcej hry KGB, to je predsa len dosť veľké číslo. Navyše túto udalosť ruské médiá nafúkli a písali, že Slováci odmietajú ísť bojovať za NATO. Čo na tom, že išlo o nezmysel. Vyťažili našu hlúposť na svoju ďalšiu propagandu.
Zdá sa, že nikomu z našich vládnych predstaviteľov to nevadí. Neprekáža premiérovi, že jeho fotkou ruská Pravda ilustruje spomínaný propagandistický kúsok o tom, že oslavuje Putina a ruský svet ? Kvôli kritickej karikatúre sa Robert Fico kedysi súdil. Dnes mu neprekáža, že sa stal súčasťou ruskej propagandy?
Hybridná vojna aj u nás
Nejde o neškodnú vec. Propaganda, dezinformácie sú súčasťou tzv. hybridnej vojny. Pozrime sa, čo o nej hovorí česká bezpečnostná stratégia: „Niektoré štáty sa usilujú o revíziu súčasného medzinárodného usporiadania a sú pripravené k dosiahnutiu svojich cieľov použiť metódy hybridnej vojny, kombinujúce konvenčné i nekonvenčné vojenské prostriedky s nevojenskými (propaganda využívajúca tradičné i nové médiá, spravodajské dezinformačné akcie, kybernetické útoky, politický a ekonomický nátlak, vysielanie neoznačených príslušníkov ozbrojených síl).“
Prečo citujem českú stratégiu? Lebo naša má 10 rokov a je zastaraná. Vyzerá to tak, že jedným z hlavných ohrození súčasnosti sa u nás nikto reálne nezaoberá. Tak, ako sa nik kompetentný nezaujíma ani o problematiku kybernetickej bezpečnosti na Slovensku, čo je tiež dôležitá súčasť hybridnej vojny.
Prostriedkami propagandy sú najmä tzv. nové alebo alternatívne médiá. U nás sa činí hlavne internetové rádio, cynicky nazvané Slobodný vysielač a vlajková loď našich konšpirátorov, časopis Zem a vek.
Rôznych stránok na sociálnych sieťach, oslavujúcich ruského prezidenta, sú kopy. Všetky tieto kanály spája to, že sú plné dezinformácií, poloprávd a klamstiev. Majú rôzne motivácie, spájajú ich však „zaručené“ informácie, snaha o „iné“ vysvetlenie reality a v konečnom dôsledku odmietanie akéhosi prehnitého, nefungujúceho západného sveta a obdiv k dokonalému poriadku ruského režimu.
Myslím, že je povinnosťou politikov upozorňovať na to, že naši občania sa stávajú objektami, súčasťou prvkov tzv. hybridnej vojny. Častokrát sa tvárime, že sa nás to netýka, prípadne, že tomuto predsa nemôže nikto uveriť, že zdravý rozum predsa len prevláda. No stále väčšia sofistikovanosť a agresívnosť propagandy dokáže aj okupáciu časti územia suverénneho štátu označiť za humanitárnu pomoc a návrat do normálu, čomu tlieskajú, čuduj sa svete, vraj nacionalisti aj na Slovensku, ale aj v Maďarsku.
Je načase, aby politici začali pomenovávať vecí pravými menami. Agresiu agresiou, propagandu propagandou. A nie priživovať sa na názoroch, emóciach, ktoré formujú podivné „alternatívne“ média, ktoré majú jasné ciele a zadanie.
Lebo ak Robertovi Ficovi neprekáža, čo o nás píšu ruské médiá, je to dôkazom, že obeťou informačnej vojny je aj náš predseda vlády. Obeťou, alebo nástrojom?
