Ide o krok, ktorý predznamená budúcnosť obrany a zahraničnopolitickej orientácie Slovenska na dlhé roky dopredu. Rozhodovanie o vstupe je dobrovoľné, nik nás nebude prosiť, či sa chceme procesov užšej spolupráce zúčastňovať. Vlády štátov v EÚ už dlho vedia, že užšia spolupráca v oblasti obrany a bezpečnosti je nielen nutnosťou, ale aj ekonomickou výhodou. Rozdiel je tentokrát v tom, že pri vstupe sa všetci záujemcovia zaviažu naozaj aj plniť odsúhlasené záväzky a kritériá. Tie mimochodom bude vláda schvaľovať následne - v priebehu niekoľkých týždňov.
Veľa sa hovorí o jadre. A všetci čo hovoria, že nevedia, čo predstavuje jadro krajín budúcej užšej spolupráce v Európskej únii, by pri téme PESCO mali dávať pozor. Práve užšia spolupráca v takejto, pre štáty strategickej oblasti akou je obrana, bude spoludefinovať budúce jadro európskej integrácie. Pre našu obranu to môže znamenať príležitosť skokovo sa dotiahnuť na tých najlepších v Európe a zvýšenie efektivity obranných výdavkov. Samozrejme, ak využijeme možnosti, ktoré nám nástroje tejto novej európskej politiky poskytnú.
Podľa schváleného materiálu, účasť SR na PESCO ju zaväzuje aj k postupnému zvyšovaniu zdrojov na rozvoj a budovanie obranných a vojenských spôsobilostí, ako aj k vyššej operačnej pripravenosti ozbrojených síl SR, podieľať sa na misiách a operáciách krízového manažmentu EÚ. Zároveň bude znamenať aj kvalitatívne vyššiu a intenzívnejšiu spoluprácu s ozbrojenými silami ostatných účastníckych štátov.
Vidno teda, že slovenská vláda tiež vychádza v ústrety tým, ktorí neustále opakujú, že problémy treba riešiť tam kde vznikajú a nečakať kým sa prelejú až za naše hranice. Príkladom môžu byť práve migračné tlaky, ktorých pôvod sa lokalizuje často do krajín centrálnej Afriky. Tento región nebol doposiaľ výrazne na mape záujmov SR.
Po tom ako traja najvyšší ústavní činitelia deklaratívne potvrdili našu euroatlantickú orientáciu, vláda urobila minulú stredu praktický krok k potvrdeniu odhodlania byť súčasťou tých najlepších v Európe. Obrana sa takto stáva jednou z prvých a dôležitých skúšok nášho záujmu byť v jadre spolupráce EÚ.
Európska únia je často označovaná ako ekonomický obor, ale trpaslík v oblasti obrany. Členské štáty si nemôžu dovoliť pokračovanie luxusu roztrieštenosti. Napríklad pri výskumných projektoch vyše 90 percent zabezpečujú jednotlivé štáty samostatne. Mnoho z toho by sa dalo robiť spoločne a ušetrilo by sa obrovské množstvo finančných prostriedkov, podľa odhadov Európskej komisie je to až 100 miliárd eur.
Podľa analytikov komisie existuje v Európskej únii 178 rozdielnych zbraňových systémov v porovnaní s 30 v USA. V EÚ je 17 rôznych typov bojových tankov, v USA iba jeden. Neefektivita je tak zjavná na prvý pohľad. Odhady úspor pre členské štáty únie v prípade zjednotenia obranného trhu EÚ sa pohybujú v desiatkach miliárd eur každoročne.
Samozrejme, predpokladom je, že jednotlivé národné štáty budú mať reálnu ochotu a vôľu koordinovať svoje obstarávacie, vyzbrojovacie, výskumné politiky s inými. Že sa vlády nebudú tváriť, že podporujú výskum a vývoj niečoho, čo iné štáty dávno vyvinuli, obstarali a prevádzkujú.
Práve odstránenie duplicít či triplicít vo výskume, vývoji a koordinácia v oblasti obstarávania môžu priniesť nemalé úspory štátom, ktoré sa do tejto iniciatívy zapoja. Nehovoriac o zlepšení efektívnosti a akcieschopnosti ozbrojených síl v rámci EÚ. Treba však zdôrazniť, že nebude stačiť pasívny prístup. Dôležitá bude aktívna snaha participovať na spoločných modernizačných, výskumných a iných projektoch. A tak sa dá otvoriť okno príležitostí aj pre naše firmy.
Myslím, že je zbytočné tváriť sa, že budeme na Slovensku prevádzať izolovaný výskum, ktorého výsledky raz budeme predávať do sveta. S takýmto prístupom máme historické a konkrétne skúsenosti, ktoré nás učia, že je to slepá cesta. Naopak, naše spoločnosti, ktoré budú participovať na spoločných výskumných projektoch, môžu rátať s násobeným odbytiskom pre svoje výrobky.
Dá sa povedať, že je zbytočné, ak jednotlivé štáty zvyšujú svoje obranné rozpočty bez toho, aby dokázali účinne koordinovať svoje kroky s najbližšími spojencami. Bezpečnostným hrozbám musíme čeliť jednotne. Poznanie, že žiaden štát únie nevie zápasiť s hrozbami budúcnosti samostatne, nás spája o to viac.
Tzv. Národný plán implementácie bude ďalším konkrétnym krokom zo strany slovenskej vlády pri pristúpení k PESCO. Bude predstavovať cestovnú mapu plnenia stanovených kritérií a záväzkov s presne určenými časovými rámcami a mechanizmami plnenia. Jednotlivé štáty majú predstaviť plán konkrétnych záväzkov do 11. decembra 2017 kedy sa má Stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) formálne spustiť.
A ako môžeme ušetriť mi doma, v čase keď sa hovorí o historických nákupoch vojenskej techniky ?
Každý významný projekt v oblasti obrany a bezpečnosti po spustení PESCO, by mal podľa môjho názoru, obsahovať aj doložku vyhodnocujúcu preskúmanie všetkých možností spolupráce so spojencami, pred tým ako takýto materiál schváli vláda SR. Už dnes je veľa možností, ktoré dokážu znižovať náklady na obstarávanie, ale aj celý životný cyklus jednotlivých vojenských spôsobilostí. Som presvedčený, že uvedením mechanizmu stálej štruktúrovanej spolupráce do života a dobrom využívaní jeho nástrojov, vieme priniesť zásadne vyššiu kvalitu nielen obstarávacích procesov, ale väčšiny armádnych spôsobilostí.
Opakujem, že na obranu by už nemal ísť ani cent bez spolupráce. Práve v dobe, keď sa nám otvárajú dvere príležitostí, Slovensko nesmie ostať bokom. Mali by sme využiť možnosti spolupráce, ktoré budú znamenať efektívnejšie výdavky na oblasť obrany a bezpečnosti. Osobitne pre menšie štáty platí, že nie sme takí bohatí, aby sme finančne náročné vojenské či bezpečnostné projekty realizovali sami.
