V ideálnej spoločnosti s mierne rastovou demografickou krivkou a orientáciou na tvorbu zvýšenej pridanej hodnoty, takýto scenár solidárneho dôchodkového systému bude fungovať, a nikto ho nemusí zásadne riešiť. Bohužiaľ ale, u nás nie je naplnený ani jeden predpoklad, ktorý by mohol budúcim dôchodcom, teda všetkým nám, vyčarovať úsmev na tvári. Dokonca sú oba tieto predpoklady nevhodne otočené a spoločne vedú dôchodky do záhuby.
Politici a vlády bez ohľadu na farebnosť si túto situáciu uvedomujú, a preto tu sú pokusy zo strany vlád o nápravu. Bohužiaľ, opäť sa jedná iba o plátanie. Plátanie v podobe dôchodkových pilierov. Tie sa majú v budúcnosti stať pasívnym zdrojom príjmu budúcich dôchodcov a nahradiť tak terajší systém solidárnych dôchodkov, ktoré u nás nie sú udržateľné. Piliere ale nie sú našou záchranou, pretože sporíme z nízkeho príjmu, s veľmi nízkym výnosom, vo veľmi búrlivých časoch, no a dnes napríklad aj počas vysokej inflácie. Opäť sa rozchádza úmysel a výsledok.
Keď si uvedomíme tieto fakty a zamyslíme sa nad možnými riešeniami, tak možno nie jediná, ale účinná a reálna cesta, ako si zabezpečiť dôchodok, je vytvoriť si vlastný budúci zdroj pasívneho príjmu. Ten musí nielen generovať dostatok peňazí pre moje vlastné potreby, ale mal by dokážať reflektovať na zmeny na trhu, kopírovať infláciu, atď. Toto môže dokázať jedine živá forma, funkčná firma, ktorá pracuje v danej dobe na dosiahnutí čo najlepšieho výsledku. Generuje a prináša pridanú hodnotu späť svojim akcionárom/majiteľom nielen z domáceho trhu, ale aj zo zahraničia.
Zamyslime sa, či by sme nedokázali vybudovať spoločný veľký podnik, ktorý bude pracovať v náš prospech, ktorý bude schopný generovať zisky plynúce zo zahraničia, ktorý dokáže obhospodarovať značnú časť našich domácich potrieb, z ktorého budeme mať všetci príjem v podobe vracania pridanej hodnoty. Podnik, ktorý budeme všetci radi podporovať, ktorý sa v budúcnosti stane našim zdrojom pasívnych príjmov – dôchodkov.