Začalo o ako pokus chrániť svoju mladšiu sesternicu v dave gorilaprotestu, ešte v jeho statickej podobe na námestí. Vypočul som si naivné bľabotanie organizátorov, aj celkom dobrý prejav pána Nicholsona. Nízka teplota, a najmä stretnutie so známou ma zaviedli do neďalekej reštaurácie: sesternica nakoniec aj tak na akciu nešla sama. Nakoniec sa jej dynamickej fázy nezúčastnila vôbec, ale...
Po príjemnej hodine, alebo tak nejak, som sa ju vydal hľadať: telefón nezdvíhala, tak som usúdil, že smeruje k úradu vlády spolu s odhadom desaťtisícom ľudí. Desivá predstava hľadať ihlu v kope marihuanového sena. No čo, veď nech si dajú, aspoň ja som marihuanu v dave cítil, ale možno to bol prelud. Koniec koncov, aj tak proti nej nič nemám... Ešte som nevedel, že aj ona si to namierila do teplejších kútov. Dozvedel som sa to až na hradnom kopci, oproti policajným zátarasom.
... Oveľa väčšmi som zepokojený neokomunistickými názormi lídrov protestu: nebudem sa však vyjadrovať k ich agende, to pokryli už iní, spomeniem za všetkých pána Gála v jeho včerajšom rozhovore. Pravdepodobne však ku koncu blogu napíšem niekoľko vlastných návrhov, ktoré by mohli byť na podobnej akcii prezentované.
Na hradnom kopci som stretával skupinky mladých ľudí, ktorí boli bojovo naladení. Očividne prišli iba na túto časť protestu, ale to je iba špekulácia. Podstatné je, že tam ešte pochod nedorazil. Vybral som sa teda smerom dole po Palisádach v domnení, že zhromaždenie sa nachádza na Hodžovom námetí, pred prezidentským palácom. V tom momente som dostal SMS od sesternice, že sa nachádza v jednej z krčiem/reštaurácií na Obchodnej ulici.
Na čele pochodu išli ľudia vyzerajúci nanajvýš podozrivo. Bolo ich celkom dosť, údaje o 200 výtržníkoch pred parlamentom sú buď podhodnotené, alebo sa nie všetci z tejto skupiny násilností zúčastnili. Za nimi sa však už valil dav. Veľmi veľký a silný dav. Až elektrizujúca atmosféra ma takmer pohltia, s vypätím všetkých síl som udržal svoju individualitu v popredí svojho vedomia. Dav oberá ľudí o rozum. Údajne človek odovzdaním svojho individualizmu v prospech hulákajúcej tlupy stráca 30 bodov zo svojho IQ, čo je však ťažko merateľné, konec-koncov IQ je iba údaj dosiahnutý na základe odpovedí na testové otázky.
Razil som si cestu popri múroch, iba niekoľkí z okoloidúcich na mňa vrhali nechápavé pohľady. Ostatní si ma buď nevšímali, alebo sa nazdávali, že niekoho hľadám. Ako dobre, že som bol hlúpy a neodbočil som do nejakej vedľajšej uličky. Mal som možnosť zažiť desaťtisícový dav. Napokon, je len dobré, že sa ľudia aktivizujú, a to aj napriek mojej nízkej mienke o organizátoroch a ich názoroch. Veľahlavý živočích bol azda nekonečne dlhý, aspoň tak som to vnímal v danom momente. To, ako som napokon dorazil za svojou sesternicou je v tomto kontexte už nezaujímavé...
Sľúbil som na záver ponúknuť svoj pohľad na kauzu Gorila. Moralizovať o tom, kto je väčší zlodej a čo je väčšie svinstvo je podľa mňa nemiestne z dôvodu nedostatku objektívnych informácií. Vyšetriť Gorilu! Ale ako si to predstavujú, už neviem. Podľa mňa treba hľadať konkrétne a dokázateľné skutky, preukázateľne realizované obchody a zmluvy, a nie zbavovať mlčanlivosti pracovníkov SIS. Paradoxne, čí menej verejné vyšetrovanie, tým účinnejšie. Podobne je to s financovaním politických strán. Položka v štátnom rozpočte, fixne zadaná podľa úspechu v ostatných parlamentných a iných voľbách, prísny zákaz iných zdrojov a darov, okrem členského. Pôžičky pre novotvary, nech nemusia zháňať peniaze vlastnou hlavou, a najmä aby prebehla selekcia. Jasný zákon o lobbingu: styk politického a podnikateľského sektora a presadzovanie subjektívnych záujmov je totiž prirodzené. Úlohou verejnosti by malo dohliadať na to, že vyšetrovanie naozaj prebieha, a že strany si vedú poctivé účtovníctvo. A najmä stanovovať vývoj podľa vlastných záujmov, aj keď vedú do Grécka, alebo Maďarska. Ľudia predsa majú mať právo si svoju krajinu "posrať". Ale musí to byť demokratické.
