Na stole staromestských miestnych poslancov sa ocitol už v poradí tretí návrh na reguláciu otváracích hodín v Starom Meste. Diskusia o predloženom návrhu sa však, ako to už často býva, zvrhla na riešenie úplne zástupného problému. Rieši sa, do koľkej majú byť otvorené stánky s kebabom, večierky, či kluby... Skutočnosť, že najviac problémov robia v meste tí prevádzkari, ktorí nedodržiavajú zákon už teraz, sa niekde akoby stratila v preklade. Decibely zďaleka prevyšujúce hladinu prípustného hluku počas nočného kľudu nie len počas sobotňajšej noci z istého presláveného reproduktora na pešej zóne, či partičky fotiace sa s pivom v plastových pohároch v podhradí hneď vedľa značky upozorňujúcej na zákaz konzumácie alkoholu na verejnom priestranstve asi nie sú úplne s kostolným poriadkom ani pri súčasnej legislatíve. Bolo by naivné očakávať, že táto situácia sa zmení prijatím akéhokoľvek VZN o prevádzkových hodinách. Kto nerešpektoval pravidlá doteraz, nebude ich rešpektovať ani po novom. Ibaže by bol k tomu donútený.
Tým, kto by mal zabezpečovať dodržiavanie verejného poriadku, a donútiť neprispôsobivých prevádzkarov spratať sa do kože, je už teraz finančne a personálne poddimenzovaná mestská polícia. Tá spadá pod vedenie hlavného mesta, teda primátora. Jej náčelníka volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo. Tým, na koho treba apelovať aby zabezpečil dodržiavanie poriadku je primátor. Staromešťania majú, tak ako každý iný obyvateľ hlavného mesta právo na kľudný spánok a pokoj. Ten im však bez patričnej súčinnosti polície nevieme zabezpečiť, ani keby sme v Starom Meste vyhlásili stanné právo a zavreli všetky podniky už o šiestej popoludní.
Centrum mesta by malo byť jeho výkladnou skriňou, kam by mali radi chodiť nie len turisti ale aj obyvatelia mesta. Práve centrum mesta je tým priestorom, ktorý z veľkej časti formuje náš názor, a postoj k mestu v ktorom žijeme. Málokto hodnotí, či je mesto pekné alebo škaredé podľa toho ako vyzerá okrajové sídlisko. Preto je dôležité, aby sa v centre mesta cítili všetci dobre. Stresovať podnikateľov už tretím návrhom otváracích hodín k dobrej nálade isto neprispieva. Navyše sa zase len prilieva olej do ohňa do úplne nezmyselne postaveného konfliktu občan verzus podnikateľ. Veď každý, kto chce v meste žiť, sa tu chce nie len vyspať, ale zrejme aj niekde pracovať. No a prácu, pokiaľ sám nezačne podnikať, mu dá s najväčšou pravdepodobnosťou nejaký podnikateľ. Stabilné podnikateľské prostredie bez nadbytočných a nič neriešiacich reštrikcií je teda v záujme každého jedného Bratislavčana, aj Staromešťana. Funkčná a rovnocenná partnerská komunikácia medzi občanom, samosprávou, a podnikateľom je základným predpokladom pre rozvoj moderného mesta. Že živé centrum je bonusom Bratislavy z pohľadu lákania turistov, ktorý mimochodom minú v Bratislave ročne okolo 100 miliónov eur je už len čerešnička na torte.
Prestaňme sa teda hádať o tom, či si kebab môžeme dať ešte o druhej, alebo len do polnoci, a poďme spoločne hľadať reálne riešenie, ktoré umožní Stromešťanom sa v kľudne vyspať, a slušný, prevádzkarom v pokoji podnikať. A tým je nátlak na mesto a mestskú, prípadne štátnu políciu nech si robí poriadne svoju prácu, a rieši porušovateľov nočného kľudu. Či už porušujú prevádzkari samotní, alebo hostia odchádzajúci spoločensky unavení z prevádzok. Posilnené hliadky polície, a vyvodenie dôsledkov voči „lumpom“ ktorý robia v meste neporiadok, by malo oveľa väčší efekt. Navyše bez rizika, že postihne najmä slušných podnikateľov, ktorý svojím podnikaním nikoho neobťažujú, ba práve naopak prispievajú k skrášľovaniu okolia svojich prevádzok, riešia problémy s bezdomovcami, opravujú dlažbu pred svojimi podnikmi a inak suplujú úlohy samosprávy.
