Niektoré skladby sú také chytľavé, že to nevydrží spodná suseda. Nanešťastie nemá doma žiadne nástroje a tak musí zapojiť ženskú intuíciu. Perkusie robí metlou o strop a niekedy za radiátor zasadne jej dcéra(tiež po osemdesiatke). Duet bicie a zvonkohra. |
|
Pristúpil teda k ozajstným oknám. Prechádzal sa pred nimi a premeriaval. Priložil ruku na okno. Celý nadšený mi prezentoval:"Normálne cítim rytmus". No hej spomienka na disko časy. Úsmevné sedemdesiate roky. A potom:"Nie, nie naozaj s oknami sa hrá rytmus". No to isto. Jednak nepočúvam Kontrafakt a Rytmus...ten neni žádnej žebrák, ten sa na nyč nehrá, vííš? |
Trocha zašuchotal, odbehol, znova niečo urobil. Po chvíli zauvažoval, odniesol veci preč. Za minútu bol naspäť s novými. Všetko rozložil okolo seba a začal robotu odznova. Doniesol som si popcorn, nasadil 3D okuliare a otočil stoličku od monitora smerom k oknám. Prvý rad na predstavenie A je to! Tak to vyzerá, keď sa kancelárový pracovník mení na víkendového robotníka. Opäť niečo urobil, zauvažoval a zas to prerobil. Usrkával som si z koly, v tom otec odstúpil, premeral si svoje veldielo, uronil slzu a bol na seba nesmierne hrdý.
Chcel to otestovať a tak mi zo srandy nadhodil:“Hoď tam basy naplno, nech to otestujem.“ Hehehe, smial som sa a dal dole 3D okuliare. Vytunil som basy, čo to dá a pustil tam song. Hlasitosť som nechal na ¼, niesme na letisku. Pesnička začala výškami. Otec pozrel na svoje dielo, okná sa ani nepohli. „Pridaj, pridaj mladý“, doberal si ma. Ale ja niesom dober-man. Len som sa v duchu smial. Malo to prísť, otec kýval rukou:“Poďme, poďme!“
Subwoofer zťažka vydýchol. Začali bicie spolu s basou, podlaha začala vibrovať. Lampa sa rozkývala. Okná sa roztriasli. Otec začal rozhadzovať rukami rýchlejšie. „Čo? Mám pridať?“ Toto znamenie predtým znamenalo pridaj, pridaj mladý, keď si dobre pamatám. „Nie, nie“, kričal, ale kto ho mal v tom hluku počuť.....
Teraz tu S edím na k o sť pre m rznu T ý, |
|
Asi len ***(tajnička), prepáč...
