Čo mi stačí, aby som sa nevedel sústrediť na čítanie časáku

Dočítal... som ešte len druhák tak sa priznám, že nečítam tak dobre, len si pozerám obrázky. Teraz holky. Sú to blondýnky, už druhýkrát druháčky, myslím si. Sú to tie isté kvôli ktorým som mal problém na zápise. Musel som tlačivo vypĺňať ešte raz, lebo som to prvé celé poslintal.

Žasnem nad ich dokonalosťou. Sú to krásne a vraj hlúpe dievčatá. Keď sa toto potvrdí, budem mať problém ako Igor Timko. Sa budem pýtať, ktorú vziať za nevestu... Tak sa pýtam, pre ktorú mi srdce bije, kvôli jednej dristám, no kvôli druhej sa smejem. Ty a tvoja smiešna wuo-o-o, wuo-o-o, Wuo-o-o!

Smiešna kolegyňa, samozrejme. Nech sa to tu nezvrháva. A znova som to urobil. Ako keď som gratuloval strýkovi Paľovi. Všetko najlepšie a nech si aj naďalej taký smiešny. Pritom som chcel povedať taký vtipný. Nevyšlo, ale bol som aspoň ja vtipný. A tá kolegyňa to je akože oslovenie kolegiálne namiesto súdružka. Ja radšej používam slovo spolužiačka.

Takže dve vtipné, pekné spolužiačky a ja. Opaľujeme sa u mňa na streche a začne nám pripekať. Rozpálené telá. Opaľovací olej je už zohriaty. Stačí priložiť vajíčka a kúsok klobásy a anglické raňajky sú hotové. Rozhodujem sa. Anglické raňajky, alebo švédska trojka? Z tisíc a jedného sna ma prebudí rozruch v triede. Všetci sa zberajú k dverám. Požiarne cvičenie. Opäť som si pomýlil dvere. Ja som myslel, že toto je cvičenie z účtovníctva.

Pred dverami sa dozvedám, že som bol na dobrom cvičení, len nás stará pustila skôr. "To bolo len úvodné cviko", vysvetlil Števo. Prvýkrát ľutujem, že sa škola skončila skôr, ako sa mala. "Ty, čo si pozeral do blba a usmieval sa?", vyzvedá Števo. "Veď jak obvykle, som sa zamyslel", kryjem sa. "Obvykle keď sa zamyslíš, máš v tvári bolestivý výraz a nemáš z úst pustenú slinu", doberal si ma.

Tak som mu vysvetľoval na čo som myslel. Keď som bol v najlepšej pasáži, rozhadzoval som rukami a vzrušene vykladal. Pri klobáse som chcel ukázať veľkosť, tak som úplne upažil ruky. Zacítil som,že predlaktím som narazil do niečoho listnatého. Nie stromu, ale knihy, či letáku. Na prvý dojem to bol hrubší časopis, alebo tenšia kniha. Podľa váhy formát A5. Podľa blíženca(mňa) tiež.

Kto by nosil knihy? Bude to časák a keď zavoňali parfumované strany, bolo to jasné. Cosmopolitan. Pomaly som sa otočil. Niet nad prvý dojem. Usmiala sa a pokračovala ďalej. So Števom sme ju pohľadom odprevadili na koniec chodby, kde sa ešte raz otočila, skrčila pery do úsmevu a zmizla.

Do teraz sa hádame na koho. Preto ak si si náhodou vyhradila dve hodinky času na čítanie blogu(možno menej, keď čítaš rýchlejšie ako ja), ozvi sa mi. Ale urob to nenápadne. Spoznám to napríklad tak, že sa na najbližšom cvičení prihlásiš. Nie. To je veľmi nápadné. Skrátka urob to tak aby si to Števo nevšimol. Lebo je úplne jasné, že si sa usmiala na mňa. Akurát jemu povieme, že na neho...