Takto som aj dnes vkladal do vaku osušku, deku, nové číslo Evy aj s prílohou, panenstvo a veľké nádeje. Obliekol som si dvoje plavky a hŕŕŕ pre kľúče od auta. Tie ale neboli na svojom mieste. Teda dúfam, lebo ani neviem kde majú miesto. Obrátil som celý byt dole nohami(pred tým som už hľadal okuliare), no po nich ani stopy. Pod stopou sa myslí kus nábytku, kde v centimetrovej vrstve prachu je otlačený odliatok kľúčov od auta.
Vyklonil som sa z okna, dobre že som nevypadol, no auta na dvore nebolo. Niečo zasvišťalo vzduchom a ja som sa inštinktívne stiahol naspäť do bytu. Na prvý dojem som myslel, že to bol vtáči výkal, ale po podrobnej obhliadke miesta činu som špecifikoval podozrivých. Okruh sa mi znížil na horného suseda, Albatrosa Gigantického, alebo človeka čo vypil redbull a hnačkoval. Zašiel som teda o poschodie vyššie a pýtal som sa suseda, čo robil dnes pred piatimi minútami. On, že bol doma sám. Aliby oničom. Tak som mu nenápadne naznačil, že mám svedkov, ktorí ho videli, ako vytŕčal zadok z balkóna a tlačil. Hehehe zasmial sa a zabuchol dvere. Ale ja som to nemyslel zo srandy...
Nechal som prípad ako odložený, veď o 20 rokov príde Lilly Rushová z Markízy a dorieši ho. Či v Amerike sa ide do dôchodku skôr ako u nás? Poznámka autora: To bola básnická otázka. V próze... Zobral som teda svoje pobalené veci okrem priateľky a vybral som sa na strechu, keďže kúpalisko je pešo ďaleko(100m).
Na streche som všetko rozložil na svoje miesto a už len poopravoval s pravítkom a vodováhou detaily. Monkovská prácička. Vycapil som sa do polohy Vitruviovho muža a čakal kedy ma objaví Sophie Neveuova. No ona nič. Slnko pražilo až sa mi zdalo, že prádlo vyvesené na druhej strane strechy tancuje v rytme Mc Erik and Barbara. V hlave mi skrsla myšlienka. Konečne po dlhom čase. Už som ani len nedúfal, že sa mi to prihodí. Tiež by sa mi to mohlo stať aj na skúške, ale ako sa hovorí, darovanej myšlienke na zuby nepozeraj. Napadlo ma, že som sa ešte neopaľoval holý. Povedal som si, že všetko treba raz vyskúšať. Tak som sa dostal aj na vysokú školu. Ale nič netreba unáhliť. Začal som teda najprv hore bez. Trocha som sa hanbil, dať si dole vetrovku, ale po chvíli tréma opadla. Dal som dole rukavice a stále v pohode. O chvílu som zo seba strhával prádlo ako pred prvým sexom, akurát oveľa šikovnejšie. Až som ostal celkom nahý. Chcelo sa mi tancovať, ale sused oproti mal hvezdársky ďalekohľad a nechcel som aby spozoroval na oblohe dve ohnivé gule...
Unavený, ale šťastný som padol na deku. Myslel som na satelity a špionážne kamery a pomaly som zaspal spánkom spravodlivých. Keby tak teraz šiel niekto okolo, bola by to dosť trápna chvíľa. Neviem či by rozpoznal presne, ktoré je zadok a ktoré hlava. Tak aby vedel na zadku nemám vyrážky a mám na ňom kratšie vlasy.
Keď som precitol, mucha mi sedela na chrbte. Takže to nebola mäsiarka. Zahnal som sa po nej, ale v poslednej sekunde dostala povolenie na odlet a ja som udrel iba na pristávaciu plochu. Ako v správnom akčno-romantickom filme. Bolesť chrbta však prezrádzala, že som to prehnal so slnením. Večer tu pred pécečkom neobsedím. Prečo to tak štípe keď sa koža lúpe? S tými feferónmi, čo som mal včera na pizzi mi iste vyštípe kloaku aj zvnútra. Bude to kompletná kúra. S touto predstavou som pobalil všetky veci naspäť do vaku a myslel na to, že mohlo byť aj horšie. Mohol ma predsa niekto vidieť, ako tu spím v cisárovom rúchu. Aspoň, že to sa nestalo. Nie nestalo, veď prádlo sa mohlo zvesiť a odniesť zo strechy aj samo...
Holé polovičky
Každý z nás to asi zažil. Také to nutkanie vrátiť sa do čias Adama a Evy (pre kresťanov), resp. do praveku (pre neveriacich)... Vycapiť sa na slnko ako nás boh/veľký tresk stvoril. Skrátka opekať mäsko pekne na prírodno... Začne to celkom nevinne. Slnko vyjde nad obzor a ja sa už len prichitím pri tom, ako balím do vaku osušku a natieram sa krémom. Dotýkam sa a natieram svoje rozhorúčené telo. Uf, začína to ako P ale nie je...